
Uvítacia hodina a prvé zoznamovanie sa s chemickými látkami.
Učiteľ doniesol hydroxid sodný. Nasypal si zopár "tabletiek" na ruku, poprechádzal sa po triede a zahlásil: "Žieravina, leptá pokožku..."
Leptá pokožku? Ste si istý, že leptá pokožku?
Áno, leptá...
A prečo ho potom máte nasypaný na dlani....?
Sakra..... ehm.... ja môžem, ja mám suché ruky.
( keď sme sa raz dostali do chemického skladu školy, bol rozsypaný po celej podlahe )
Efekt sopky
Ukazovali sme si spaľovanie horčíka. Deň pred tým pán učiteľ vyprážal doma rezne. Na plynovom sporáku ale! - na pekáči na pečenie koláčov !!! Olej sa chytil a všetko začalo horieť. On chytil ten horiaci pekáč do holých rúk a utekal s ním vonku na dvor. Samozrejme, ruky komplet spálil a do školy prišiel s obväzmi. Horčík sa mu nechce chytiť a tak sa ho trošku rozhodol upraviť. Dostal sa mu do obväzu a keď sa konečne chytil, jeho ruky vyzerali ako prskavky.
Triedna kniha je zbytočnosť
Pri jednom z pokusov sa mu podarilo tresnúť do fľaše s kyselinou sírovou, z ktorej sa vyliali 1 - 2 dcl. Stôl vyzeral ako fosílne palivo a poniektorým žiakom sa výrazne zlepšil priemer známok, lebo kyselina zasiahla asi polovicu triednej knihy ( okrem iného aj topánky žiaka, ktorý sedel v prvej lavici ).
Vytopenie triedy
Kedže škola stála na tom s financiami biednejšie ako Afganistan s golfovými ihriskami, na reakcie, kde bola potrebná voda, sa nepoužívali kadičky, ale umývadlo. Mali sme si ukázať výbušnú reakciu draslíka s vodou. Pán učiteľ kázal žiakovi, aby zobral jeden z "kamienkov" kliešťami z petroleja a hodil to do umývadla. Podarilo sa mu to však tak šťastne, že sa trafil priamo do odtoku. Chvíľu sa nič nedialo, potom sme zbadali záblesk kdesi v rúrach a bol pokoj. O 5 minút k nám dobehla učiteľka z prvého poschodia, že jej do triedy tečie voda.
Pán učiteľ skúša
Všetci tupí ako poleno. Písomky vyzerali tak, že nám nadiktoval čísla strán z kníh a otázok a my sme pracovali ( opisovali). Zaujímavé bolo však hodnotenie. Aj napriek tomu, že odpovede bolo kompletne opísané z kníh, boli nepostačujúce a dokonca v mnohých prípadoch aj nesprávne.
Bolo potrebné žehliť priemer.
V jedno ráno nabehol pán učiteľ do triedy s úmysom vyvolávať ( prvýkrát v živote ).
Majo, k tabuli.... pááán učiteľ, dajte päťku..... fajn, 5!
Jožo, k tabuli..... pááán učiteľ, dajte päťku.....fajn, 5!
Týmto spôsobom vyskúšal tak 60% triedy podľa abecedy.
Jančo, k tabuli.... no dobre vyskúšam..... zotri tabuľu...( zotrel)...môžeš si sadnúť!
Mali ste vidieť ksichty tých, ktorí dostali 5.
Pán učiteľ odchádza
Ráno prišiel ( spoločnesky unavený ) sadol si za stôl a zaspal. Žiaci samozrejme ticho - veď voľná hodina. Prešlo 45 minút, zazvonilo na prestávku. Pán učiteľ, vstávajte....
... nechápavý výraz...zmätanie....Fajn, otvoriť zošity, nová látka.... Pán učiteľ, už je prestávka..... Sakra...
Do pol hodiny to vedela celá škola a pán učiteľ musel dať výpoveď...