V poslednom čase beží na stránkach denníka SME dosť vášnivá diskusia k článku, v ktorom je spomenutý súdny proces s cieľom anulovať krst.
Samozrejme, diskusia k nemu sa ( ako sa dalo predpokladať ) opäť netýka konkrétnej témy ( vo väčšej časti). Skĺzla sa do starých, tisíckrát opakovaných argumentov. Kresťania si obhajujú svoje učenie. Ateisti im vytýkajú to, že sa robia najmúdrejšími a snažia sa spochybniť existenciu Boha, miesta cirkvi v spoločnosti a samozrejme, nemôžu zabudnúť ani na financovanie cirkvi štátom.
Len preto, že si niekto obhajuje svoju pravdu, ešte nemusí byť najmúdrejší. To je jeden z argumentov, ktorý sa používa vtedy, keď už nemáme vlastné ( do tejto skupiny patrí aj argumentácia pravopisom). – týka sa to oboch strán.
Stotožňujem sa s vyjadrením jedného s diskutujúcich, že nejakým nepísaným pravidlom ateizmu je spochybniť všetko, a čo sa spochybniť nedá, jednoducho vyhlásiť za blud a vrcholný nezmysel. Zároveň chápem obhajovanie kresťanstva, keďže sa sám medzi nich radím.
Ďalšou z vecí, ktorá vadí ateistom je tá, že cirkev sa mieša do iných vecí a nie len do cirkevných. Možno im ušiel jeden malý fakt, že keď sa oni miešajú do cirkvi, prečo by sa ona nemala miešať do nich. Tak ako katolíci chcú svoje kruhy o nové duše, tak ateisti zas o nové telá. To, že sú tieto dve učenia navzájom nesplynuteľné, ešte nedáva nikomu z nich ( ani jednej ani druhej strane) právo útočiť na tých druhých spôsobom, ktorý sa vymyká morálke.
Cirkev a štátne peniaze? Ak neverím, prečo musím platiť? A prečo nikomu nevadí, že všetci platia vesmírny výskum aj keď sa tam drvivá väčšina z nás nikdy nedostane? Veď cirkev vo veľkej miere platia predsa veriaci. To že cirkev platí kňazov? A kňazi nie sú ľudia a občania toho štátu? Pracujú predsa v organizácii, ako mnoho ľudí v iných organizáciách. Rozdiel je len v tom, že ostatné poskytujú niečo materiálne, kým iné zase niečo duchovné.
Ak niekto nechápe duchovnú rovinu a zasahuje do nej spôsobom, ktorým proti sebe štve katolíkov, nie je veľmi v súlade s morálkou. Je to asi tak, akoby nikto, kto prvýkrát počuje o matematike, skúšal spochybniť všetky jej teórie a odmietal ju len preto, lebo on sa s ňou nestotožňuje.
Či sme už všetci zabudli, že sme všetci ĽUDIA? To kto mal pravdu sa aj tak dozvieme všetci! Tak prečo robiť vojnu, ktorá nie je vôbec potrebná. Prečo nemôžeme žiť v harmónií?
Viem, že sa budete oháňať históriou. Ale tá sa už zmeniť nedá. Teraz žijeme prítomnosť a prestaňme si navzájom znepríjemňovať život...
