Ľudí dosť, miesta na sedenie takmer obsadené, zopár ľudí stojí "v kĺbe". Na zastávke nastúpi babka, tlačiac pred sebou kočiar s pravdepodobne vnučkou v ňom. Zaparkuje na to miesto bez sedadiel a sama si sadne na posledné (v dosahu) voľné miesto, z ktorého ma dieťa pod kontrolou.
O 3 minúty neskôr
Autobus minul zastávku, stojí na ďalšej. Do autobusu nastupuje mladá cigánečka, tiež s kočiarom a malým (asi) synom. Odparkuje, vyberie dieťa z kočiara, vezme ho na ruky a chce si ísť sadnúť. Dobrej sediacej duše však niet a tak po chvíli rezignuje a kladie dieťa naspäť do kočiara a ostáva stáť vedľa neho, pridržiavajúc sa tyčky.
Autobus stojí na semafóroch, míňa zastávky...
Vnučka v kočiari začína byť netrpezlivá a tak sa začne z kočiara vyťahovať von a načahovať sa za vedľa pololežiacim-polosediacim spolucestujúcim z druhého kočiara. Veď viete, deti - tie by sa len stále spolu chceli hrať, neuvedomujúc si, že o pár rokov budú po sebe znechutene pokukovať (a nadávať jeden na druhého v diskusiách na SME :) )
V tom ale už pozorná babička spozoruje nebezpečenstvo, ktoré malej určite hrozí od ešte menšieho, vrhá sa vpred, plesne jej po rukách a skríkne na pol autobusu: "Fuj! Fuj! Necháš to???"
