SME poskytuje priestor realizovať sa autorom všetkých kategórii. Skúseným, ale aj tým menej skúsenejším. Ľudia tu píšu o svojich problémoch, trápeniach, radostiach, proste o všetkom, čo sa pre nich zdá aspoň trochu dôležité.
Za nejaký čas som si všimol, že je dosť čitateľov, ktorí nerozumejú presne pointe článku. Skritizujú článok za úplne banálne veci, ktoré by si takpovediac ani všímať nemali.
Jedným z článkov, kde som si to všimol najviac, bol článok o tragickej havárii kamióna (TU). Autorka v ňom veľmi pekne a s citom opisuje fiktívnu udalosť, ako sa asi šofér, ktorý o pár hodín zomrie, lúči s rodinou. Opisuje ťaživú atmosféru nehody, opisuje pocity pozostalých. No miesto uznania, aké si podľa mňa zaslúži, v diskusii sa jej začnú vytýkať vecí ako:
>- >ten stĺp nebol z olova ale z ocele
>- >či bola niekedy na tom mieste, kde sa to stalo
>- >či ma vôbec vodičák
Tieto veci pre tento článok predsa nie sú podstatné. Veď tento nám opisuje pocity a nejde predsa do hlavného spravodajstva.
Ďalej sú autori, ktorí zahodia inak krásny článok s komentárom, že je tam gramatická chyba. Veď existujú aj preklepy. A niekde nie je napísané, že článok ktorý je zle napísaný po gramatickej stránke, musí byť zle zároveň aj po obsahovej.
Ak chce mať autor dobrú čítanosť, karmu alebo chce rozbehnúť diskusiu, musí prevažne nadávať na cirkev, Mečiara, prezidenta a premiéra, alebo písať o sexe. Pri tom na blogoch je kvantum článkov, ktoré nehovoria o tých veciach, a keď sa stratia s titulnej strany hlavnej stránky, skončila sa tým aj ich čítanosť. Pritom sú niekedy svojim obsahom oveľa dôležitejšie, ako ustavičné ( asi miliónkrát) zopakované nadávky na neschopnosť vlády, peniaze v cirkvi a pod.
Čo na záver? Možno len toľko: skúsme sa niekedy zamyslieť nad pravým posolstvom článku a nechať tie nepodstatné detaily plávať len tak. A... nepozerajme vždy len na titulok článku. Niekedy nás viac obohatia tie - s tým nenápadnejším.
