Jeden pohľad môže byť nepríjemnejší ako bolesť.
Jeden človek raz rozprával svoj príbeh. O tom, ako klamal svojím rodičom, že ide na diskotéku a šiel na chatu. Tam samozrejme po prehýrenej noci plnej alkoholu všetci zaspali. Zobudili sa až na druhý deň okolo obeda. Vedeli, že doma bude peklo, tak na tej chate ostali až do večera. Potom šli domov. Ďalej vraví, že otvoril dvere a v izbe videl uplakanú mamu a otca. Čakal facku, čakal bitku... Ale nedočkal sa. Zbadal len pohľad otca, pohľad plný sklamania. Tvrdí, že vtedy by bol šťastnejší, keby ho zbili. Ten pohľad sa mu natoľko zaryl do srdca, že ho nemohol zniesť. Ten pohľad ho vtedy zmenil. Už nikdy vraj nechce zažiť ten pocit smútku, prehry a prázdnoty.
Jeden jediný pohľad môže byť príjemnejší ako tisíce slov. Pohľad matky na svoje dieťa...
Pohľad priateľa...
Pohľad niekoho, kto vie, že ho niekde niekto s radosťou očakáva...
Pohľad človeka, ktorý vie, že je o neho záujem...
Aj za niečím nepriehľadným sa skrývajú oči toho, ktorý sa pozerá...
