( kurzíva - skopírované časti text správy AI - celý text nájdete v súvisiacich článkoch )
Podľa slovenského zákona majú rodičia právo, aby si vybrali školu, ktorú bude ich dieťa navštevovať. Nominálny význam tejto politiky sa javí ako neutrálny, ale v skutočnosti prispieva k segregácii. Výsledkom slobody rodičovského výberu je údajne zvýšený odliv detí nerómskeho pôvodu zo škôl, ktoré navštevujú prevažne rómske deti.
Podľa rôznych dokumentov ( Charta OSN...) má dieťa právo na (okrem iného) zdravý duševný vývoj. 9 rokov som chodil na základnú školu, kde vysoké percento tvorili Rómovia. Dnes je to už viac ako 50%. A ich správanie vôbec nevytváralo pohodovú atmosféru. Človek ( dieťa a aj učiteľ ) tam len čakal, kedy schytá rukou alebo v tom horšom prípade dverami. Zákonite došlo k opatreniam, ktoré bránili prechádzať sa po chodbách všetkým. Povolené bolo najbližšie WC a pod. A pre všetkých, nie len pre neslušných. Bežná vec bola aj tá, že dieťa muselo Rómovi odovzdať ráno desiatu, aby v zdraví prežilo deň. Často sa stávalo, že tlupa malých zastavila 10 ročné dieťa, hrabala sa mu v taške a odniesla to, čo považovala za vhodné. Že dieťa žalovalo? – v lepšom prípade. V tom horšom bolo ticho zo strachu pred bitkou. Učitelia sa ozvať nemohli, lebo diskriminácia. A skúsil niekto dvihnúť hlas, nebodaj ešte ruku na Róma a do 5 minút bola v škole mama, ktorá chcela vyvraždiť pol personálu. Zopár učiteľov skončilo u doktora. Jeden s problémom na krku, lebo vyhodil za dvere jedného, ktorý robil bordel. Podotýkam – bez vyhrážok a telesného násilia. Tak isto sa stávalo, že deti sa vracali zo školy so zlomeninami. Tak prečo by rodičia v snahe chrániť svoje deti, nemohli ich preložiť na inú školu?
Nevyhovujúce podmienky bývania Rómov majú taktiež značný vplyv na schopnosť rómskych detí uplatňovať si svoje právo na vzdelanie. Približne jedna tretina rómskej populácie na Slovensku žije v osadách odrezaných od miest a dedín, v mnohých prípadoch bez tečúcej vody, elektriny, hygienických zariadení či dláždených ciest.
V našej obci sa postavili komplet nové byty pre Rómov. Zadarmo. Chatrče – bez stavebného povolenia, na cudzom pozemku - sa zbúrali – na náklady obce. Zlepšilo to prospech alebo aspoň dochádzku? Ani náhodou. No nech sa ľudia z AI idú pozrieť, ako vyzerajú byty po 6 mesiacoch od ich odovzdania novým majiteľom. Des, hrúza, nová Hirošima. Oceľovú lávku, ktorá spájala ich osadu s dedinou ( cesta za ňou bola asfaltová ), podmyla a posunula povodeň. Keď ju chcela dať obec opraviť, zistila, že nie je čo opravovať. Lávka behom dňa skončila v zberných surovinách. Tak spravila sa nová. Centrálny vodovod skončil rovnako v zberných surovinách a niekto sa sťažuje, že nemá vodu a žije odrezane.
Nemôžem pochopiť ešte jednu vec. V kuse sa hrabú v kontajneroch, vyťahujú napr. prázdne spreje od šľahačiek a striekajú si to do úst. Ak vám ich príde ľúto a dáte im koláče ( podotýkam čerstvé a chutné ), tak ich nájdete rozkopané po ulici. To isté platí aj o šatách, ktorých kúskami je vyznačkovaná cestička až k ich domu.
...Správa uvádza ako jednu z bariér nevhodné kritériá pre zaraďovanie detí do špeciálnej školy alebo triedy. Tie totiž dostatočne nezohľadňujú kultúrne a jazykové rozdiely a môžu preto viesť k diskriminácii....
Kultúra. To už nie je tá povestná Cigánska. To je kultúra Rómska. Skúste sa prejsť večer ( stačí aj ) kilometer od osady. Spod mosta ( v poslednej dobe už aj na moste, okolí a aj v podvečer ) počuť zvuky výroby potomstva. Freepornokanál v priamom prenose.
Ráno zistíte, že ste nasadili málo zemiakov, a ste hnusní sebci, lebo ste nemysleli na chudákov, ktorí nemôžu ( v zmysle nechcú ) pracovať. Jediné čo robia sú verejnoprospešné práce. A to len preto, lebo ináč by nedostali podporu ( za ktorú nakúpia životu potrebný alkohol a cigarety ). Tá práca vyzerá aj tak v štýle: Jeden robí jak še patrí. Ostatní ( 20 ) patria ( pozerajú), jak še robí.
Nech mi nikto netvrdí, že sa chcú učiť. Za 9 rokov, čo som chodil na ZŠ, dostali sa do deviateho ročníka asi piati. Len jedna z nich išla na strednú školu. Kopa z nich odchádza v 5 -6 ročníku na materskú. Že na to niektorí nemajú? Beriem. Ale ak na to nemajú, tak nech sedia v škole a snažia sa. Lenže pravidelne, keď sú podpory, je poloprázdna škola, lebo treba ísť na nákup. Samozrejme bežné sú výhovorky typu: sestra chorá, mama chorá, suseda chorá, pes chorý...No nech si nedovolí neprísť do školy gadžo, tak by rodičia videli ten cirkus – od odobratia príspevkov, cez zanedbanie výchovy až po odobratie dieťaťa.
Naposledy prepadla skupinka sopliakov ( 13 – 18 roční) podnikateľa a vyhrážali sa mu, že ak to nahlási, tak zabijú jeho rodinu. „Odborníci“ na Rómsku otázku ich obhajovali slovami:“ To sú len deti. Veď oni to len z frajeriny...“ Ďakujem pekne, takých frajerov neprosím.
Ak si niekto myslí, že diskriminujú ich pre farbu pleti a jazyk tak je mierne vedľa ( nehovorím, že také prípady neexistujú), ale vo väčšine prípadov je to len pre ich neprispôsobilosť.
Z rozprávania starých rodičov viem, že ešte pred ´89 to bolo ináč. Vtedy mali iné priority, pracovali, gadžovia nemali problém po robote sadnúť s nimi a navečerať sa. V záujme dobrej povesti a cti Cigána bolo nekradnúť, byť priateľský, pomáhať (samozrejme aj za odmenu ). Pestovali svoju kultúru – piesne ,tance, hudbu. Mali svoje malé polia, zvieratá. Dalo sa s nimi vychádzať. Doteraz je sem tam vidieť, ako sa nejaký starší Cigán pristaví pri mojom dedovi (alebo pri niekom inom - staršom, mladšom )a dajú sa do reči. Dá sa to. Prečo sa to nedá s tými mladšími?
Ja keď používam slovo Cigán, nemyslím tým nič hanlivé ani rasistické. Pre mňa to slovo označuje ľudí, ktorí sú hrdí na kultúru, tradície, zvyky a rešpektujú kultúru inú a dá sa s nimi žiť.
Tak prečo je pre Rómov urážka slovo Cigán? Len preto, lebo tie dve skupiny nemajú nič spoločné.
Na záver ešte jedna vec. Ak si všimnete štatistiky zloženia obyvateľstva jednotilivých štátov, tak Rómsku otázku riešia len tie, ktoré ich na svojom území nemajú. Prinajmenšom pokrytecké. Pamätáme, ako sa skupinka vybrala do Bruselu a kempovali tam pred nejakým úradom. Tak jednoducho ich mala krajina prijať a ukázať nám vzor, ako sa k nim správať, a nie ich čo najrýchlejšie vrátiť späť a potom vymýšľať obšírne správy.
Chcelo by to riešenie
Základ podľa mňa musí jednoznačne stáť na prístupe k ním. Lenže nesmie to byť doterajší prístup. Nesmieme k ním pristupovať ako k diskriminovaným, pretože práve na tento prístup si zvykli, vyhovuje im a ťažia z neho výhody. Všetko, čo sa im aspoň trošku nepáči je v momente diskriminácia - a kto z nás by chcel byť označení ako rasista? - toto je to, čo som spomínal v úvode. Touto správou v nich podporili pocit chudáčikov, menejcenných, ale aj nedotkunuteľných - tých, o ktorých sa všetci zaujímajú a chcú im pomôcť aj napriek tomu, že to zneužívajú.
Druhým bodom by malo byť ich poučenie o ich povinnostiach a postihoch pri ich neplnení. Na druhej strane svoje práva poznajú dokonalo, tak problem v právnom uvedomení by nemal existovať...
Existuje ešte množstvo iných problémov, ktoré majú jednoduhšie riešenia, ale aj problémy, ktoré je možné vyriešiť veľmi ťažko a s terajším prístupom dokonca vôbec. Ale o tom už inokedy.
Tento článok sa netýka ľudí, ktorí žijú normálne - v zmysle, že sa s nimi dá vychádzať, nerobia problémy a sú slušní. Tí nech ho berú ako bezpredmetný. Musím na záver dodať, že takí ešte chválabohu nevymreli.
