Jedno ráno na dedine ktosi vykradol obchod. Predávačka prišla ráno otvoriť a zistila, že celý výklad je rozbitý. Bol asi tak týždeň pred podporami a naši spoluobčania už nemali čo jesť a tak hajde do obchodu s heslom: " Ak ťa nechytia, tak kúp aj mne!" Vďaka ich zvláštnym stravovacím návykom, zmizli len litre alkoholu a škatule cigariet.
Prišla polícia a začalo sa pátranie. Zašli do osady a viac nebolo treba. Spustila sa reťazová reakcia a zrazu bolo udaných viac ako polovica obyvateľov. Totižto udávači si mysleli, že ak budú spolupracovať, tak dostanú menší trest. Tak sa ho snažili znížiť na minimum.
Na súde sa popriznávali aj tí, ktorí tam neboli. Veď čakala ich príjemná cela, teplá strava, normálna strecha nad hlavou. Nebolo možné im dokázať, že tam neboli.
Naopak, matky 3-4 detí sa snažili ostať doma, aby sa mohli starať o deti. Jedna argumentovala tým, že ju v tú noc boleli zuby a vypľula na ruku protézu, aby ju ukázala sudcovi. Manželia tých žien sa potom hlásili miesto nich, že tam boli oni. Proste kovbojka.
Vedúci celej "organizácie" bol Karol.
Sudca: Obžalovaný, čo vás viedlo k tomu, aby ste vykradli obchod?
Karol: Tá vieté pane, my sme boli hladné, ta sme neznali, čo robic. Tá ja som sa modlil a panboh mi kázal, že mám ten obchod vykradnúť... Ta som išol...
