Po spomínanej správe sa však moja mnienka začala meniť. Myslím, že tu nejde len o dosiahnutie vyššie spomínaných cieľov. Ten pravý cieľ je zastieraný právom ženy na rozhodnutie... Lenže aký je ten pravý cieľ?
Úlohou spomínaného zákona nebolo posunúť termíny alebo zrušiť celkovo potraty. Jeho úlohou bolo iba "prinútiť" informovať tehotnú ženu o všetkých iných možnostiach, ako je možnosť umelého prerušenia. Nechápem teraz, komu vadí, že tehotná žena bude informovaná? Veď informovanosťou sa oháňali doteraz všetci, čo boli za potraty. Ibaže pod pojmom informovanosť si asi predstavovali štatistiky poškodených plodov, spôsoby potratov, príbehy tých, ktoré sa rozhodli priviesť na svet dieťa a potom ho opustili alebo zomreli pri pôrode...
Prečo im zrazu vadí, že žena bude informovaná o problematike aj z inej strany? A to odborne, a nie len zo zdrojov ako sú kamarátky, ktoré niečo čítali v pochybných časopisoch. Prečo im vadí, že žena sa nedozvie len o možnostiach ukončenia, ale aj o možnosti nechať si a donosiť dieťa, ktoré potom hoci aj odovzdá do hniezda záchrany...?
Argumenty typu: pozrite sa do detských domovov aké sú preplnené / ďalšie nešťastné dieťa bez rodiny, sa mne osobne zdajú také - Hitlerovské.
Tak teraz už vážne neviem, či spoločnosť, ktorá sa teraz bila za práva žien, neukazovala svetu len svoju druhú tvár plnú pretvárky. Pretože teraz, keď ide o to isté právo ženy na informáciu ( len z iného uhla ) je zrazu proti? Nechce spoločnosť, ktorá sa snaží naoko o emancipáciu a zrovnoprávnenie žien, diktovať ženám to, čo chce sama, len metódou, ktorá sa ženám skutočne javí ako tá správna? Pretože doteraz to vážne vyzeralo tak, že im ide o dobro žien. Podľa mňa nie však teraz...
Zaznel aj argument, že gynekológ aj tak povie žene o všetkých možnostiach. Tak, ak je to pravda, čoho sa potom boja? Veď to, čo sa bežne robí, bude iba v zákone. Nič viac, nič menej. Nikto by tým nič nestratil...
