
Robotníci pracovali na stavbe zopár týždňov. Jedno ráno po búrke bolo všade blato a bordel. Jeden z robotníkov pripravil v miešačke maltu a odviezol ju tam, kde ju potrebovali. Vrátil sa k miešačke a zistil, že má celé topánky zababrané od blata. Chytil sa teda oboma rukami miešačky a začal si čistiť topánky kopaním o zem.
Jeho kolega (spolumurár) si to všimol a v domnení, že murár č.1 sa chytil miešačky, ktorá nebola uzemnená a teraz ho trasie elektrický prúd, chytil lopatu a celou silou mu tresol po rukách, aby ich oddelil od miešačky.
Výsledkom bol zavýjajúci a zvýjajúci sa murár. Obe ruky boli polamané.
Odviezli ho do nemocnice, kde mu ich dali do sádry. Po dvoch mesiacoch mu ju dali dole a poslali na rontgen.
Prišiel doktor, pozrel snímky a vyhlásil, že jedna z rúk sa zrástla zle a je potrebné ju opäť zlomiť a dať do sádry. Nič sa nedalo robiť. Ruku zlomili, zasádrovali, keď si zrazu ktosi zaklopal na dvere.
Doktor otvoril a nejaký týpek mu podal rontgenové snímky. Snímky rúk, ktoré boli v poriadku. Pozrel sa na stôl, zbledol. Zisil, že predchádzajúce snímky, podľa ktorých lámali ruku murárovi, patrili predchádzajúcemu pacientovi...