Pr í dete domov, zrak vám padne na preplnenú schránku. Strkáte prsty cez vstupný otvor, no v momente, keď ich chcete vytiahnúť, zisťujete, že ten otvor nie je aj výstupný. Po pár zúfalých pokusoch, sprevádzaných revom a odsudzujúcimi pohľadmi spriaznených spoluobčanov, sa vám podarí mierne zdeformované prsty vytiahnúť - bez zásielky. Vzápätí, pri pohľade na čudné telesá trčiace z vašej ruky zistujete,, že sa vám v schránke usadili nejaké (asi kuriérske ) včely ( odvtedy familiárne nazývané aj UPS).> >
Bežíte rýchlo po mydlo, kľúč a chytíte aj nejaký paralyzačný babkin sprej na vlasy, ktorý v prípade nutnej obrany nastriekate zúrivej včele do očí ( odporúčam tužidlo, ak by ste sa netrafili do očí, tak krídla stuhnú v lete ( aj v jari, ale ja myslím lietanie) a ona spadne). Po otvoreni schránky vypadne pár zdochnutých kusov hmyzu, zopár trápnych účtov za internet, ktorý aj tak neide, pol kila letákov o akciovej kapuste a jogurtoch dva dni po záruke, ktoré aj tak skončia v kozube ( myslím tie letáky) a nejaky katalóg, z ktorého, ak si nič neobjednáte, ste totálne OUT.
Po jeho prezretí, popri informácii pre tipujúcich a ďalšom skvelom filme od renomovanej autorky najromantickejších filmov – Rosamundy P., vás pomedzi slzy ( z dojímavého rozchodu Izabely s Amadeom ) zaujme nejaký super, extra, špecial budík za kuulovu cenu s množstvom zaujímavých funkcií v stĺpci, pripominajúcom štrukturovaný životopis. No, ale ktorý looser by kupoval jedinú vec (bez preplateného poštovného) a potom by sa hanbil pred poštárkou a susedom, ktorý ho dostane minimálne 3x väčší.
Tak teda v rámci imidžu ( ktorý je aj tak nanič, keď ste smädní ) si k tomu objednáte ešte nejakého mikuláša, ako vianočnú ozdobu na druhú polovicu februára, a automaticky, ako verný zákazník dostanete značkovú voňavku zdarma.
Hneď na druhý deň, slávnostne, za potlesku okoloidúcich, vhodíte objednávku do poštovej schránky a utekáte si do práce urobiť trhací kalendárik, ktorý si budete s napätím trhať až do chvíle, keď vám príde tá očakávaná škatuľa.
Síce, aj tak ste potrebovali dvojnásobný počet políčok v kalendári, ale to vás teraz netrápi. Konečne je ten balík doma. A sused nedostal nič. Ten úškrn poštárky pri pohľade na adresu odosielateľa bol podľa vás určite plný závisti ( neskor zistíte, že to bolo opačne ), tak celí šťastní utekáte otvoriť balík. Najprv ručne, potom otváračom na konzervy. Neide? Mali ste si kúpiť ešte aj tú sadu nožov z telešopingu. Sekera forver a vy hľadíte na obsah svojej zásielky.
Nedočkavo, celí oslintaní, vyberáte prvý zhužvaný predmet. Vôbec netušíte, čo to je, no ešte stále ste šťastní, že niekto na vás myslí a poslal vám darček. Až keď zvoláte rodinnú radu, ako pomôcku použijete katalóg, tak vám vaše deti, ktoré ešte miesto slona vidia opicu ( majú tú úžasnú predstavivosť, zvanú inač aj autizmus ) povedia, že sú to asi hodiny. Podobnosť s katalógom je uchvacujúca. Jediné, čo sedí, sú asi dve ručičky a fakt, že idú na baterky ( síce ich potrebujete dvakrát viac ako v návode, ale ide o princíp).
No. Vyberáte druhú vec. Mikuláš. Pokrkvaná barbie. Teda resp. Ken na podpore, s pivným bruchom a príšerne červeným huňatým pyžamom ( tie vtipy o rozvode Kena z Barbie asi boli pravdivé ). Vyzerá ako obesený. Na tú šnúrku, čo má omotanú okolo krku, ho vraj treba zavesiť. A k tomu nejako čudne smrdí ( musí byť obesený už riadne dlho). Alebo? Asi spal v maštali so sobmi.
V nádeji, že to napravíte, vyťahujete vernostný darček – voňavku ( pravdepodobne nejaký adidas – čo na tom, že v znaku má asi o 4 prúžky viac), ktorú striekate na mikuláša. V podstate sa nič nezmenilo. Z fľaštičky ubudla polovica, a mikuláš má teraz vôňu dvaapolmesačných ponožiek, alebo pre tých, čo ešte necítili vôňu renesančných ponožiek takú, akoby sa vyššie spomenuté soby, už pol roka neumývali.
Síce mate 30 dni na vrátenie zásielky ( 29 na používanie ozdôb ) ale aj tak už na druhý deň letíte opäť na poštu, kde posielate balík späť. Teraz už rozumiete úškrnu poštárky... Už nikdy nechcete mať väčší balík ako sused... a toho, kto prinesie nabudúce marcový katalóg, vyvesíte miesto veľkonočného zajaca na balkón…