Zháňali sme knihu pre našu spolužiačku k jej narodeninám. Vošli sme do prvého kníhkupectva, ktoré bolo po ceste najbližšie. Predavač sa nás ujal s takým odhodlaním, že nechtiac prezradil obsahy asi 3 kníh, keď nás chcel presvedčiť, aké sú úžasné. Keďže obsahy sme už vedeli, a jediné knihy, ktoré tam ešte boli, boli prekladové slovníky, obrázkové encyklopédie pre deti a reporelo Na farme ( pre veľkomestské deti, ktoré si myslia, že kravy sú fialové), tak sme sa rozhodli, že sa poobzeráme inde.
Zašli sme teda do druhého a poprosili predavačku, aby nám pomohla s výberom, keďže sme boli dosť bezradní ( viete, dvaja chlapi kupujú darček pre dievča ). Predavačke sme povedali, že hľadáme nejakú knihu, ktorá by mohla mať niečo spoločné s dejinami, filozofiou, alebo by to mohlo byť niečo vtipné. Vyvalila na nás zopár dvojkilových kníh od biblie až po občiansky zákonník. Potom prešla ku knihám v štýle hybridu medzi Rosamundou Pilcher a Pink Pantherom. To teda znamená, že to boli romantické žvásty ( kde sa stretne bývalý, predbývalý a nový frajer nejakej úspešnej podnikateľky, ktorá sa z nekonečnej lásky a trojmesačného embrya vzdá kariéry a vezme si jedného z nich – najčastejšie toho predbývalého, s ktorého nechala pre to, lebo jej zlámal vedierko na piesočku, keď mala 6 rokov ) no a obal tých kníh bol gýčovo ružový a vyškerenou blondínkou s úsmevom číslo 25.
Slušne sme tieto knihy odmietli a tak nám vytiahla nejakú knihu pre chlapcov. Upozornili sme ju, že spolužiačka = dievča. Keď predavačka šplechla: „ Ale veď v tom nie je veľký rozdiel.“ No dala by jej spolužiačka takú, že by v momente prišla na všetky rozdiely.
Keď už vyčerpala všetky nápady ( 1000 rád ako úspešne uvariť čaj, Prihrievané banány pre naše dieťa a príručku užívateľa power pointu ), odišla po radu k vedúcej predajni.
Tá k nám nabehla s obrovským úsmevom na tvári. „ Kúpte jej niečo o sexe, veď je už veľká, tak nech sa učí!“ Teda pokiaľ si pamätám, tak keď mala osemnástku, tak tie knihy venovala charite, lebo s nimi nevedela, čo robiť. Tak načo sú jej ďalšie? Týmto odmietnutím sme však ale pošliapali jej ego a na nový nápad už neprišla.
PS: Milá teta vedúca, 19 ročné dievčatá o tom vedia asi dosť na to, aby sa o nich museli učiť z kreslených 3D komixov a skrývať tieto neúspešné paródie kníh pod uvoľnené parkety, aby nemuseli odpovedať rodičom na trápne otázky. Jediná vec, na ktorú sú tie knihy dobré je tá, že ak ju majú skrytú a nechcú, aby ju rodičia našli, musia si samé upratovať izbu, čo má priaznivé účinky na výchovu k poriadkumilovnosti.
