Po niekoľkých dňoch smútku, sebatrýznenia, sebapohŕdania a obviňovania Boha a celého sveta z nespravodlivosti, odvážil sa ukázať nám na oči. Zo solidarity sme sa rozhodli, že sa z neho nebudeme smiať, nebudeme vyťahovať jeho nedávny zážitok a vyhneme sa všetkým slovám, ktoré by mohli mať nejaký súvis s internetom, zoznamkou, vzťahom a fraškou. Teda, ostali sme ticho. Keď trápnosť dosiahla svoj vrchol, usúdili sme, že radšej bude teraz trpieť, ale časom sa to vylieči, ako by to mal v sebe dusiť do konca života a mať nejaké komplexy.
My, banda naivných, sme si mysleli, že sa konečne poučil a bude si hľadať partnerku normálnou prírodnou (cez prílohy v maile feromóny nelezú ) cestou. Ale nie! Ani náhodou! No načo? Veď vraj cez net je to ľahšie. ( “to sme si všimli minule“ ).
O taký týždeň po tej katastrofálnej fraške a zjedení balíku acylpyrínu a pol kile živočíšneho uhlia sa opäť dal na starú známu cestu svojho zoznamovania. Wéwéwé a už to išlo. Prišlo mu zopár fotiek, ale žiadna sa nezdala byť hodná jeho. A tak mazal mail jeden za druhým a jeho nálada klesala priamo úmerne s jeho sánkou. Ešteže má stôl tak nízko. Ináč by bol už o polhodinku celý oslintaný.
A v tom to prišlo. Jedná krátka bezvýznamná eRPéčka. Znudene otvoril... klasika....Ahoj, popíšeš? Zas to vyzeralo na nudu. Dievča malo fotku a jemu sa tá fotka celkom pozdávala. A potom to vraj prišlo:
K – kamarát
D – dievča
D – Ahoj, popíšeš?
K – Jasné, rád.
...
D – Celkom sa mi páčiš...
K – Hmmm,,, no aj ty si celkom pekná
D – Chcel by si ma?
K – Ako to myslíš?
D – No myslím, ako ženu... ako sex...
K – To myslíš vážne?
D – Jasné, veď som ti vravela, že sa mi páčiš...
K – No fajn....dalo by sa...
Samozrejme, rozhovor je skrátený...
...celý šťastný si potom pozrel aj jej album s erotickými fotkami a dohodli sa na mieste a čase, kde sa stretnú. Kamarát si rezervoval hotelovú izbu na jednu noc asi za tisícku, kúpil najdrahšie víno ( odporúčali sme mu čučo, ale nedal si povedať ). Potom obliekol svoje najlepšie handry a išiel na dohodnuté stretko plný očakávania a napätia. Už sa nevedel dočkať, ako ostanú v izbe samy.
Vošiel do uličky a zašiel za živý plot, sadnúť si na lavičku, kde ho mala čakať slečna. A kto tam čakal? Jeho haluzný ( a odvtedy aj "najmilší" ) spolužiak so svojou bandou, ktorá sa od rehotu váľala po zemi...
... a niekto ma život na niekoľko rokov zničený...
