Sladko spíte a nechcete počuť ten rámus, ktorý je okolo vás. Keď ho máte už skutočne dosť a otvoríte oči s úmyslom riadne vynadať tomu, kto sa vás opovážil zobudiť, zistíte, že sa rozprávate s vlastným budíkom, ktorý ukazuje iný čas, ako by ste si želali. Vyskočíte z postele , zabúdajúc, že spíte pod šikmým stropom. Pokúšate sa zorientovať, vstávate zo zeme a utekáte do kúpeľne.
Pobyt v kúpeľni býva väčšinou bezproblémový ak ste večer pred tým nezabudli vytiahnuť fén zo zástrčky a nepotknete sa na šnúre.
Zbalíte si veci, s rozopnutou vetrovkou, taškou v jednej a chlebom so šunkou v druhej ruke vybehnete z domu do fujavice za zvuku odchádzajúceho autobusu a škodoradostne vyškereného ksichtu suseda spoza záclony.
Na zastávke ( pri polhodinovou čakaní na ďalší autobus) najprv nadávate na vedenie SAD, potom na počasie a nakoniec si dávate predsavzatia ohľadom ranného vstávania.
Po jazde busom v štýle baltických sardiniek ( ak je teplo aj vo vlastnej šťave) vybehnete von a utekáte pár metrov k prechodom s geniálne nastavenými semaformi ( prechádzate cez jednu cestu na 2 semafory, z toho kým zasvieti zelená na obidvoch tak na prvom je zelená 1X a na druhom 5X ).
Zľadovateným chodníkom utekáte až na námestie, kde zbadáte vianočný stromček s jedným veľmi lákavým zvončekom, ktorý samozrejme musíte stlačiť. Hneď po tom, ako to spravíte, reproduktor na stromčeku zazvoní a v tej chvíli sa na vás vražedným pohľadom pozrie asi 100 obyvateľov a okoloidúcich. Nenápadne sa obzeráte, či niekde nestriehne snajper, ktorý vás hneď ako vyštartujete spod stromčeka neeliminuje. Ďalších pár minút po stlačení, musia obyvatelia počúvať 3, dookola sa opakujúce polyfonické koledy.
No a pred školou vás ešte privíta stavenisko, nápadne pripomínajúce Hirošimu, kde sa po daždi so snehom brodia asi 3 bagre a pokúšajú sa vytvoriť z neho príjazdovú cestu a parkovisko.
Do budovy samozrejme vojdete ako slušne povedané ošípaná a teta upratovačka vám bude vďačná za to, že neberie svoju mzdu len tak zadarmo, ale že si ju môže poctivo odpracovať.
