Po párhodinovej ceste autom sme tam dorazili. Vošli sme do prednáškovej miestnosti a čakali na ten zázrak, ktorý tam mal prísť. Po chvíli sa k rečníckemu pultu vyškriabala vetchá tetuška, ktorá začala rozprávať čosi o histórii čohosi. Podľa mňa tá teta hovorila z vlastnej skúsenosti a mala nárok rozprávať historické fakty. Totiž to ona ani nevedela, čo je to mikrofón, ktorý by sa v tej dlhej miestnosti fakt zišiel. Preto som v úvode písal, že rozprávala čosi o niečom, pretože my, ktorí sme sedeli vzadu, sme toho veľa nepočuli.
Po desiatich minútach prednášky približne 70% jej účastníkov spalo. Garantujem, že ak by takýmto monotónnym a nezaujatým hlasom rozprávala aj napríklad AngelinaJolie „hore bez“, do 20 minút by bez ohľadu na jej exhibicionizmus drichmali všetci.
V snahe neprespať aj druhú polovicu prednášky, sme cez obednú prestávku odbehli do najbližšieho obchodu a zásobili sme sa energetickými nápojmi rôzneho druhu.
Nikdy viac....
Druhá časť bola ešte nudnejšia, no my, naliatí tou vodou sme mohli len hlavy trieskať o stôl, zaspať sme už nemohli. Kamarát čo vypil redbul, vyzeral fakt ako ten býk z plechovky, a ten, ktorý vypil UP, so sebou v kuse nabíjal hore dole.
Takže nabudúce ideme bez podporných látok v zmysle hesla: „ To, čo sa mi nepáči, radšej prespím.... a ak by sa mi to náhodou páčilo, tak mi to asi nedovolí zaspať...“
