Voľby mohli dopadnúť oveľa horšie. Stačí si predstaviť len drobné zmeny vo výsledkoch Republiky, SaS, KDH atď.
V súčasnom nastavení je jasné, že Fico nemôže vládnuť neobmedzene. A to ani vtedy, keď by vytvoril trojkoalíciu s HLAS-om a so SNS. HLAS totiž potrebuje v záujme zachovania vlastnej identity presadzovať autentickú politickú líniu, ktorej základný aspekt musí byť postavený na vymedzení sa voči SMER-u. Inak by neprežil.
Teraz uvediem tri z možných scenárov ďalšieho vývoja a zdôvodním ich. Začnem od najhošrieho. Upozorňujem, že bežný čitateľ SME asi vyskočí z papúč.
Volebný pat a predčasné voľby
Táto alternatíva je najhoršia kvôli možnostiam, ktoré otvára. Voliči Republiky by sa posnažili, aby sa ich obľúbená strana dostala do parlamentu. HLAS by sa prepadol, pretože druhou voľbou veľkej časti jeho voličov bola práve jeho materská/sesterská strana, s ktorou by nedokázal utvoriť spolupracu. V ďalšej voľbe by to už mnohí dali “priamo” SMER-u. PS-ko by mohlo preferenčne podrásť, ale zrejme predovšetkým na úkor spojencov, napríklad SaS. A tak by nemalo s kým vládnuť.
Mohlo by to byť, samozrejme, úplne inak. Ale v myšlienke predčasných volieb sú vskutku mimoriadne strašideľné možnosti. A vzhľadom na to, ako reálne pôsobili pred voľbami, by bolo naivné veriť, že nenastanú.
Koalícia PS, HLAS, KDH a SAS.
Koalícia PS, HLAS, KDH a SAS je iste lepší variant ako predčasné voľby, ku ktorým by došlo v dôsledku patovej povolebnej situácie. Táto koalícia by však neprežila do konca volebného obdobia. PS aj KDH by v nej mohli vydržať iba v bezpohlavnej podobe – v prospech “väčšieho dobra” by stratili vlastnú tvár. Obe strany totiž oslovujú voličov predovšetkým ako hodnotové strany. A preto by celkom pochopiteľne PS v očiach svojich sympatizantov zradila slobody a práva menšín a KDH by zase podľa svojho tábora nechránilo práva nenarodených detí a konzervatívne hodnoty vo všeobecnosti.
Na zmenšovaní preferencií týchto strán by sa však ani zďaleka nepodielal iba dojem pociťovanej zrady záujmov ich voličov. Ich odliv by podporoval na jednej strane SMER, ktorý by vysával najmä HLAS a na druhej strane Matovič, ktorý by zase s otvoreným náručím vítal voličov KDH.
V dôsledku nepodareného panovania štvorlístka PS, HLAS, KDH a SAS by do ďalšieho obdobia temnešie mocnosti vstupovali posilnené. A štvorlístok by bol oslabený.
A to som ešte nespomenul, že ani SAS a PS nemajú veľa spoločného, hoci by prvé zdanie mohlo klamať. Nelíšia sa iba ekonomickým programom. Podstatnejší rozdiel spočíva vo významne odlišnom umiestnení oboch strán na osi MALÝ ŠTÁT vs VEĽKÝ ŠTÁT/SOCIÁLNE INŽINIERSTVO.
Koalícia SMER, HLAS a KDH
Táto koalícia je v aktuálnej situácii – z krátkodobého, ale pre voliča PS najmä strednodobého až dlhodobého hľadiska – to najprijateľnejšie zoskupenie.
Od takéhto zoskupenia by sme nemohli mať veľké očkávania. Úplne by postačilo, ak by sa toho veľa nepokazilo. A aby sa zamedzilo prípadným excesom. Rolu “strážneho psa” by v tomto zoskupení zohrávalo KDH, ktoré už v minulosti dokázalo, že v prípade nespokojnosti s konaním koaličných partnerov vie opustiť vládu. Odchod KDH by totiž stačil na to, aby sa zostávajúci partneri SMER a HLAS v parlamente ocitli v menšinovom postavení.
Výhodou tohto zoskupenia by bolo aj to, že PS by mohlo v opozícii získať skúsenosti v parlamente. Navyše, nadviazaním pevnejších spojenectiev a získaním nových nepriateľov, by sa PS stalo hmatatejšie pre občanov, čo je len dobre, hoci by to vôbec nemuselo znamenať aj nárast počtu ich sympatizantov. A najmä, PS a jej partneri by sa nezosmiešnili dočasným fungovaním v nepodarenej koalícii mnohými vytúženého štvorlístka, ktorá by sa tak či onak skončila sklamaním a odlevom ich voličov.
KDH, ktoré je strane HLAS milšie a aj pre SMER predstavuje spoľahlivejšieho partnera s celkovo väčším mandátom od občanov ako SNS, to má teraz ťažké. Ak sa totiž zúčasní na vláde so SMER-om a s HLAS-om, kritické hlasy mu pripíšu najväčšiu zodpovednosť za jej neúspechy a jej, ehm… “preklepy”. No ak pôjde do opozície, tak si možno získa sympatie časti liberálnych voličov. Ale tí ho pre veľké ideologické rozdiely v ďalších volbách za to iste neodmenia.
