Myslím, že pre členov bublín je charakteristické, že nevedia, že sú členmi bublín.
Bubliny sú expanzívne. A nevedomosť o príslušnosti ich expanzii prospieva. Svoje videnie sveta potom považujeme za prirodzené. A ťažko chápeme akoby mu niekto mohol protirečiť.
Keď steny bublín dostatočne zhrubnú, nastane okamih, kedy môžeme “o tých druhých” slobodne hovoriť číre nepravdy. Vo vnútri vlastnej bubliny. A nikoho v nej to nevyruší. Máme totiž uši len pre “tých svojich”.
Napríklad v jednej bubline kľudne tvrdia, že fešák v okuliaroch chce poslať vojakov na front. Hoci nechce. V druhej bubline zase upozorňujú, že tzv. diktátor zamýšľa vytrhnúť Slovensko z EU. Aj keď nezamýšľa.
V bubline sa cení najmä konzistencia názorov a konania s hodnotovou základňou bubliny. Úprimná pochybnosť o veciach bubliny je chápaná ako výpoveď členstva. A kto by už len chcel byť medzi bublinami – vo svete bublín?
Prednedávnom sa o tomto probléme zmienil aj Samo Marec. To sa cení. Pochopiteľná nedôslednosť môže jeho úctyhodnej a potrebnej ambícii rovnako prospieť ako aj ublížiť.
Pokúšať sa chápať svet z hľadiska rôznych bublín nie je také ľahké ako vymeniť si modré okuliare za červené. Je to skôr ako snažiť sa hľadieť na jednu vec sprava i zľava. Súčasne. Nemožné. A kto by to už len chcel robiť? Toľko námahy a pravdepodobným výsledkom je, že ste rúhačom v očiach členov všetkých bublín, ktoré ste chceli pochopiť.
V bublinovom svete nie je priestor pre pravdu. Všetko, vrátane plochej a guľatej zeme, sa postupne mení na súčasť konfliktu záujmov. Na nástroje moci.
Myslieť si, že pre členov nejakej bubliny je charakteristická nasprostastosť, je naivný bublinový názor príbuzný s rasizmom. Bubliny sú konzistentné priestory výkladu sveta, výkladu, ktorý je plne v službách ich hodnotových jadier. Preto častokrát platí: Tvoja "pravda" je v mojej bubline absolútny nezmysel.
Kľúčovou otázkou dnes je, ako zmenšovať steny bublín? Mali by sme podporovať konanie tých, ktorí riskujú, keď nás oslovujú z medzipriestoru. Pretože hoci pravda nie je kompromisom, darí sa jej lepšie na spoločnej pôde.
Inak bubliny rozbije história. Nič príjemné.
S hrubnúcimi stenami bublín sa zväčšuje odcudzenie, nevraživosť a nepriateľskosť medzi ich obyvateľmi. Nebezpečným signálom je, keď si vo svojej bubline začneme otvorene predstavovať, že svet by bol bez “tých druhých” lepším miestom.
A nikto na to nič nepovie.
Alebo som Vás pochopil nesprávne, p. Nicholsonová, nezamýšľaná autorka nadpisu tohto článku?
