Nútené sterilizácie domorodých žien v Kanade sa oficiálne skončili v sedemdesiatych rokoch, no viaceré svedectvá a vyšetrovanie nasvedčujú tomu, že sa tieto zákroky vykonávali aj celé desaťročia potom, a dokonca existujú obavy, že sa vyskytujú aj dnes. Senátorka Yvonne Boyerová požiadala svojich kolegov právnikov o realizáciu štúdie zameranej na zistenie reálnych následkov takýchto metód v celej Kanade. „Kontaktovalo ma množstvo žien z celej krajiny s prosbou o pomoc“, vyhlásila 11. novembra preThe Canadian Press. Boyerová spomenula tragédiu pani Liz, ktorú lekári prinútili podstúpiť potrat a podviazanie vaječníkov v Ontárijskej nemocnici, keď mala iba 17 rokov.
Takýto zákrok bol oficiálne povolený len vo dvoch kanadských provinciách, a realizovali ho najmä na ženách patriacich k pôvodnému obyvateľstvu. Príslušný zákon platil v Alberte od r.1929 do r.1972 a v Britskej Kolumbii od r.1933 do r.1973, pričom sa uskutočnilo 2800, resp. 400 sterilizácií. Napriek tomu z tohto obdobia existujú záznamy aj o zákrokoch realizovaných v iných provinciách a oblastiach.
Verejnosť žila v presvedčení, že sa prax nútených sterilizácií skončila v sedemdesiatych rokoch, no v roku 2015 denníkStarPhoenix a sieť CBCzverejnili sériu reportáží so svedectvami niekoľkých žien, ktoré sa tomuto zákroku podrobili v rokoch 2008 až 2012 v nemocniciach v Saskatoone (provincia Saskatchewan). Miestne zdravotnícke úrady na základe medializovaných informácií požiadali dve expertky domorodého pôvodu, Judit Bartlettovú, profesorku medicíny na Univerzite mesta Manitoba a Yvonne Boyerovú, advokátku so špecializáciou na ľudské práva, o vypracovanie nezávislej štúdie.
Bartlettová a Boyerová zverejnili svoju správu v júli 2017. Napriek atmosfére strachu a nedôvery sa im podarilo urobiť rozhovor so siedmymi ženami, ktoré boli v Saskatoone donútené ku sterilizácii. Skoro všetky prípady sa odohrali v rokoch 2005 až 2010. „Naliehali na mňa s tým, že len takto sa podarí zachovať optimálny počet detí v jednej rodine; lekár mi vysvetlil, že je to jediný spôsob ako zabrániť opakovanému tehotenstvu“. „V rozhovore so mnou používali odborné výrazy, ktorým som nerozumela a reverz som napokon podpísala proti svojej vôli“. To bolo niekoľko svedectiev zachytených v dokumente. Expertky dospeli k názoru, že tieto ženy sa stali obeťami diskriminácie a predsudkov systému, ktorý odzrkadľuje koloniálne prežitky a vytvára nedôveru pri dožadovaní sa lekárskej pomoci.
V deň, keď vyšla uvedená správa, sa viceprezidentka integrovaných zdravotníckych služieb mesta Saskatoon Jackie Mann na tlačovej konferencii verejne ospravedlnila. „Hlboko ľutujem, že tieto ženy podstúpili nútené podviazanie vaječníkov, že im nikto nepreukázal rešpekt a súcit, ktorý si zaslúžia, a že im nikto nepomohol. Žiadna žena si nezaslúži, aby s ňou takto zaobchádzali“, povedala so slzami v očiach.
Krátko nato začali Yvonne Boyerovú kontaktovať ďalšie ženy domorodého pôvodu pochádzajúce zo Saskatoonu a ďalších provincií, ktoré tvrdili, že mali podobné skúsenosti. Jednou z nich bola aj Liz. Yvonne Boyerová sa stala senátorkou v marci 2018 a momentálne čaká, kým jej petícia získa podporu hornej komory kanadského parlamentu. Jagmeet Singh, líder Novej demokratickej strany, napísal 12.novembra na Twitteri, že sterilizácia žien pôvodného obyvateľstva predstavuje vážne porušenie ľudských práv a požiadal vládu Justina Trudeaua, aby s takýmito praktikami skoncoval v celej krajine. Treba povedať, že aj v zmysle Rímskeho štatútu sa táto metóda považuje za zločin proti ľudskosti. Podobne kriticky sa vyjadrilo i Združenie domorodých žien a Amnesty International Canada.
Jane Philpottová, ministerka pomoci pre pôvodné obyvateľstvo vyhlásila, že nútená sterilizácia domorodých žien predstavuje vážne porušovanie ľudských práv. „Vieme, že pacienti z týchto skupín môžu pri ošetrení naraziť na prekážky v podobe rasizmu a diskriminácie. Každý z nás má zodpovednosť za to, aby pôvodné obyvateľstvo dostávalo potrebnú starostlivosť bez akýchkoľvek predsudkov“, uviedla.
Hovorca ministerstva William Olscamp vyhlásil, že sú pripravení spolupracovať so všetkými sektormi za účelom zlepšenia legislatívy v oblasti zdravotnej starostlivosti pre domorodé obyvateľstvo. Zároveň však dodáva, že o tomto procese rozhodujú jednotlivé samosprávy individuálne: „Každé opatrenie v oblasti zdravotníctva v Kanade podlieha schvaľovaciemu procesu, pretože s výnimkou rezervácií poskytujú zdravotnícke služby predovšetkým provincie a územné samosprávy. Realizáciu výkonu podviazania vaječníkov môže nariadiť výlučne lekár, takže je nutné osloviť aj profesné skupiny, ktoré tento odbor zastupujú. Na druhej strane, mechanizmy vyjadrovania súhlasu s výkonmi sa schvaľujú v nemocniciach na lokálnej úrovni. Rovnako teda takýmto praktikám môžu svojimi rozhodnutiami predchádzať aj vedenia nemocníc a dozorné orgány.“
V októbri 2017 žalovali dve ženy krajskú vládu Saskatchewanu, krajské úrady zdravotníctva, niekoľkých lekárov a federálnu vládu. Ako dôvod uviedli, že boli donútené podstúpiť sterilizáciu, za čo každá požaduje odškodnenie vo výške sedem miliónov kanadských dolárov (4,7 milióna euro). Podľa žaloby mal lekársky zákrok značný vplyv na ich fyzické, duševné a emocionálne zdravie a navyše prišli o možnosť mať deti, čo malo negatívne následky pre ich partnerské vzťahy.
V žalobe sa uvádzajú podrobnosti o tom, čo prežili. „V roku 2001 menovaná prirodzeným spôsobom porodila, no hneď potom ju odniesli na operačnú sálu, kde ju sterilizovali. Protestovala, no nikto ju nepočúval. Nespomína si, že by podpísala reverz. Keď lekár dokončil zákrok, povedal: „Hotovo, teraz sú prerezané, zviazané, spálené. Nič už cez ne neprejde“, uvádza sa v dokumente. V inom prípade z r.2008 sa zase hovorí: „Odborníci z nemocnice jej tento zákrok navrhli v stave keď bola zraniteľná, vo chvíli, keď nebola schopná urobiť zodpovedné rozhodnutie. Písomný súhlas si od nej vyžiadali tesne predtým, ako vykonali urgentný chirurgický zákrok, pričom jej podávali opiáty na utlmenie bolesti z aktívne vedeného pôrodu“.
Alisa Lombardová zastupuje advokátsku kanceláriu Maurice Law, ktorá vypracovala žalobu. Ide o prvú advokátsku kanceláriu v Kanade, ktorú založili pôvodní obyvatelia. „Do dnešného dňa nás kontaktovalo asi 70 žien. Väčšina z nich pochádza zo Saskatchewanu, ale aj z Britskej Kolumbie, Manitoby, Alberty a Ontaria. Najnovší prípad sa odohral v r. 2017“, vraví Alisa Lombardová. Ich podnet však ešte stále neklasifikovali ako skupinovú žalobu. „Čakáme na rozhodnutie sudcu, ktorý teraz študuje rozsiahlu dokumentáciu. Veríme však, že existuje možnosť dosiahnuť mimosúdne vyrovnanie“, dodáva. V najbližších dňoch pricestuje pani Lombardová do Ženevy, aby informovala výbor OSN o týchto neetických praktikách, ktoré sa ani po desaťročiach nepodarilo celkom odstrániť.
Preklad Tomáš Kopecký ©
Pôvodný článok:
https://elpais.com/sociedad/2018/11/19/actualidad/1542617481_896389.html
