Keď som sa po vnútornom boji napokon odhodlal a šiel v minulú stredu rozdávať do bratislavského starého mesta biele stužky, zostávali mi už len posledné štyri letáky so stužkami, keď mi zavolal Alojz Hlina. Bol som celkom prekvapený, veď predsalen nevolávame si každý deň. Zdvihol som a počúval, ako môžem byť pánovi poslancovi :) nápomocný.
Pýtal sa ma, či nepoznám niekoho, kto organizuje v nedeľu pochod Za život. Povedal som mu, že paradoxne práve rozdávam biele stužky a teda samozrejme, že mám kontakt na Fórum života. Povedal mi aj, na čo to chce - že chcú spolu s Matovičom ako súkromné osoby na námestí rozložiť 13 000 párov detských topánočiek. Aby ľudia mali predstavu, čo znamená potrat na Slovensku, lebo práve toľko je odhad umelých potratov za rok 2010. Tá myšlienka sa mi hneď zapáčila, veď práve toto je spôsob ako ukázať realitu tejto ohavnosti. Nie iba odsudzovať, moralizovať a zakazovať (z čoho sú odporcovia potratov často obviňovaní), ale normálne bez emócií ukázať pravdu. Rozložiť topánky na oči všetkých a nechať dívať sa.
Tak som mu dal kontakt a čakal, čo sa stane. V nedeľu večer som si pozrel spravodajské portály, no zmienku o tomto počine som tam nenašiel. Tak som hodil do google "hlina matovic topanocky" a niečo z toho už vyšlo. Až jedno (!) bulvárne médium prinieslo zopár riadkov o veľkom srdci z topánok na hlavnom námestí Bratislavy. Ale žiadna fotka, nič. Namiesto záberu na 26x20 metrové obrovské srdce tam dali fotku, na ktorej títo dvaja organizátori jedia kapustnicu a jednému z nich dokonca zmršili meno. A tak je namiesto Lojzka Hlina Andrej :)
Premýšľam, či je to naschvál, alebo naozaj nestálo za to, ukázať Slovensku realitu. Realitu toho, že každý rok sa mohlo narodiť malé slovenské mestečko a hoci naša demografia oň na kolenách žobre, ono z najrôznejších príčin nevznikne. Či sú to finančné problémy, ťažkosti a neporozumenie v rodine, násilie, alkoholizmus, znásilnenie alebo čokoľvek iné.
Áno, sú to častokrát katastrofálne problémy, ktoré vedú ženy k tomu najhoršiemu rozhodnutiu. No to dieťa za to nemôže a aj tak si to odskáče najviac. Preto podávajme pomocnú ruku, buďme psychickou oporou v ťažkej situácii, odveďme tehotné dievča z prostredia, kde by sa cítila zahanbená a tlačená k potratu, nedovoľme buranom nútiť ženy "vyriešiť si svoj problém", pomôžme zaviesť program podpory študujúcich matiek ako ho majú v Nemecku, podporujme centrá pomoci (alexisporadna.sk), aby mohli stáť pri týraných a utláčaných...
Je jasné, že naša súčasná spoločnosť nie je pripravená na zákaz potratov. K takémuto stavu prídeme iba postupne zmenou verejnej mienky. Jedným z krokov k tomuto cieľu je aj podpora legislatívy smerom k osvete, k objasňovaniu a neskrývaniu pravdy o potrate. Ale aj jedno veľké za 13 000 malých.
Páni, ĎAKUJEME. Tak zas o rok.
zdroj foto: facebook Alojza Hlinu
