16. decembra večer na Úrad vlády baterkami posvietilo niekoľko stoviek ľudí. Prišli, aby sa aj iným rozsvietilo, aby vláda venovala peniaze radšej na pomoc tým, ktorí to nutne potrebujú, nie na pofidérne aktivity, aby ministri odmietli ideologickú stratégiu ľudských práv, aby sa nenechala ovládať ideológmi. Každého človeka si vážim, lebo je človekom. Napriek našim pokojným snahám o kvalitný, skutočne pomáhajúci dokument boli oponenti súčasnej podoby stratégie označovaní za ubližujúcich nevzdelancov, fanatikov, tmárov... Škoda nevyužitej príležitosti skutočne posunúť Slovensko ďalej vo veciach, ktoré ľudí naozaj trápia, škoda kopy peňazí. Svoj prejav z protestu som sa rozhodol uverejniť aj kvôli živnostníkovi z východu, ktorý ma oslovil po podujatí. Keď počul, na čo sa majú míňať jeho dane, sadol do auta a prišiel. Z východu Slovenska, na hodinový protest. Klobúk dolu. O živobytie jeho rodiny sa nikto nestará a on nechce platiť stratégie škodiace jeho deťom. Chcem takto prispieť do verejnej diskusie o tomto dokumente posúvajúceho slovenské hodnoty a kultúru. Výpovedné o ňom je už to, čo zosumarizovala spolurečníčka Renáta Ocilková - právam starších ľudí venuje 14 strán, predchádzaniu rasizmu a xenofóbie 12, právam ľudí žijúcich na hranici chudoby 10 strán, právam zdravotne postihnutých 9, no do tzv. práv LGBTI investuje až 105 strán. Sú toto priority Slovenska, na ktoré majú ísť naše dane?