Včera na diskusii .týždňa v Univerzitnom pastoračnom centre v Mlynskej doline to praskalo vo švíkoch. Tak plnú sálu som už pár rokov nevidel. Ľudia stáli a sedeli po zemi len aby sa mohli zúčastniť predvolebnej diskusie, na ktorej Š. Hríb a M. Hanus spovedali Luciu Žitňanskú, Richarda Sulíka a Daniela Lipšica.
Najskôr Hríb rýpal do rozpadu vlády a pýtal sa, ako im máme my, voliči, znovu dať dôveru. Dáma a páni politici kadečo vysvetľovali, mnohé aj dávalo zmysel, no stále som mal pachuť v ústach z toho, že sa nechali rozbiť na Eurovale. Pritom Slovensko potrebuje reformnú vládu ako soľ, je kríza a nejde o fazuľky, ale o grécku cestu a nakoniec o naše dane a ich rozkrádanie socialistami. A oni páni štátnici si dovolili luxus v podobe rozpadu vlády. Vraj "Politické špičky zle odhadli vývoj." (!)
Žitňanská priznala, že poslanci SaS to brali tak, že veď sa vymení Radičová za iného premiéra, SDKÚ zase tak, že SaS pustí do gatí a nedovolia si zahlasovať za zvalenie vlastnej vlády. A ejhle, ako sa nám všetci mýlili, ako to NEODHADLI! Ako si dovolili hazardovať so Slovenskom. Chcel som im odporučiť tím psychológov, keď pôjde nabudúce takto do tuhého, keď dostanem mikrofón, no keď prišla tá chvíľa, v strese som na to zabudol. A mal som im ešte iné čo povedať...
Takže NAVZÁJOM SA NEODHADLI, sú poučení do budúcnosti a chcú aj po voľbách ísť spolu a dávať Slovensko dokopy. Chvályhodný a potrebný postoj. No stále ma štve, že takto hazardovali, keď vedeli, že majú za chrbtom takého socana, ktorý len čaká aby ich vymenil!
Medzičasom prišlo od Herr Zulika také milé priznanie. Premýšľal som síce o viacerých veciach, ktoré v diskusii padli, či si z nás robia srandu, ale takéto verejné priznanie sa k detinskosti a klamstvu, to som nečakal. Šlo o stavebný zákon, ktorého zmena je veľmi potrebná, aby nám tu developeri neničili prostredie a nestavali si haciendy na cudzích pozemkoch. A Riško-balónik len tak priznal, že už ich štvalo, že im KDH nepodporovalo nejaké zákony, tak im to vrátili (!). Pritom som si dobre pamätal svätuškársky výraz p. Kollára (SaS), ktorý tvrdil, že nevie, čo sa stalo, že poslanci nezahlasovali za, že veď boli dohodnutí, palec bol pri hlasovaní hore a teda nechápe.
Tak keď sa ku mne ku koncu diskusie dostal mikrofón, postavil som sa, slušne som sa predstavil a povedal im, čo si myslím. Že sú ako deti a vôbec nie štátnici. Cez veci tak dôležité pre ĽUDÍ a SLOVENSKO si detinsky na pieskovisku vracať "nepožičanú lopatku" a dovoliť si HAZARDOVAŤ S BUDÚCNOSŤOU NÁS A ĎALŠÍCH GENERÁCIÍ lebo veď snáď ten druhý ustúpi a potom len tak samozrejme a mimochodom očakávať späť dôveru voličov, tak toto nie je hodno iného pomenovania ako DETI.
K môjmu vystúpeniu som ešte pridal poznámku k pánom moderátorom (p. Hríb a p. Hanus), že si (nie kvôli sebe, ale kvôli takým ľuďom ako Štefan Kuffa) vyprosím, aby nezávislých kandidátov, ktorí majú za sebou svoje hodnotné príbehy a životy a ktorí ponúkajú sami seba do služby ľuďom, nazývali "Matovičovými exotmi", ako to zopár krát padlo v diskusii. Hríb sa na mňa arogantne uškrnul, že veď si môžem vyprosova. To svedčí o ňom samom a netreba k tomu už nič dodať...
P. Sulík sa ešte pokúsil obhájiť ich postoj pri stavebnom zákone, lebo veď 'keď oni nám, tak aj my im to musíme vrátiť'. No pre mňa už zostali DEŤMI, nie ŠTÁTNIKMI, akých teraz Slovensko potrebuje.
Chcem, aby vznikla zodpovedná vláda, ktorá povedie Slovensko správnym smerom. No včerajšok mi znovu poodhalil, akí ľahtikári sedeli doteraz v parlamente a že treba voliť zodpovedných ľudí, ktorým je jasné, že politika je služba ľuďom, že v nej treba vedieť prehryznúť mnohé pre záujmy krajiny a nebyť DEŤMI, ale ŠTÁTNIKMI.
TOMÁŠ KOVÁČIK
nezávislý kandidát č. 95 hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti
Vzhľadom na to, že kandidujem ako nezávislý na kandidátke hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, považujem za dôležité upozorniť, že tieto vyjadrenia vyjadrujú môj osobný postoj, a preto môžu, ale nemusia byť v súlade s postojmi iných ľudí na našej občianskej kandidátke. V mnohých a hlavne zásadných názoroch sa všetci na kandidátke zhodujeme, sú však názory, v ktorých odmietame hrať falošnú hru na názorovú jednotu a otvorene priznávame aj názory rozličné. Túto skutočnosť však nepovažujeme za niečo, čo nás rozdeľuje, ale skôr za niečo, čo nás vzájomne obohacuje pri hľadaní cesty k pravde.
