Článok je dlhý, preto najskôr osnova:
Ako to začalo – poburujúce fotky z dúhových pochodov zo zahraničia
Obscénnosti u nás nie, požiadavky áno (homolobby vs. homosexuálne cítiaci)
Salámová metóda – po partnerstvách manželstvá, adopcie a zákaz kritiky (!) Sobáš v kostole si prosíme tiež
Rodina založená manželstvom ako ideál – prečo by mal byť podkopaný partnerstvami?
Základná otázka – vyzdvihovať ideál alebo umožniť nadpráva LG, kt. si už dnes môžu usporiadať vzťahy?
Požiadavky tlačené a platené (!) cez vládu a štátne inštitúcie
IKEA tiež tlačí?
U nás to tak nebude! Alebo? ... príklady zo zahraničia
Kto je za to zodpovedný? Budeme nakoniec brániť homosexuálne cítiacich?
Zopakujem - pán Veselovský ako aj ostatní,
na začiatok prosím, aby ste nešírili demagógiu a strach v našej spoločnosti. NIKTO NECHCE BIŤ, NAPÁDAŤ A UŽ VôBEC NIE DEPORTOVAŤ LGBT MENŠINU. Budem prvý, kto sa postaví pred taký vlak!
Treba si však na rovinu povedať, kto začal s témou LGBT a čo robí so spoločnosťou. Poďme spolu pouvažovať ako to teda bolo. Pokojne ma opravte, ak sa niekde pomýlim.
Ako to začalo – poburujúce fotky z dúhových pochodov zo zahraničia
Nie je to tak dávno, čo sa k nám začali dostávať informácie o tzv. dúhových pochodoch v zahraničí. Žiaľ, obsahovali aj nechutné obrázky obscénností a my sme neveriaco krútili hlavami nad ich chorosťou a nad tým, ako je možné, že slušní ľudia a polícia nezasiahli proti vyzlečeným chlípnikom. Niet divu, že keď sa o pár rokov neskôr konal v Bratislave takýto pochod, boli sme znepokojení a čakali, čo príde. Našťastie obscénnosti tvrdého kalibru zostali za hranicami (narozdiel od aktivistov).
Obscénnosti u nás nie, požiadavky áno (homolobby vs. homosexuálne cítiaci)
S pochodmi k nám prišli aj požiadavky vyškolených aktivistov za práva LGBT – t.j. homolobby, ktorá si uzurpovala právo hovoriť za túto skupinu ľudí, pričom ani jej mnohí členovia s cieľmi aktivistov nesúhlasia (asi málokto vie, že na tribúnach súčasnej francúzskej revolúcie s miliónovými protestami stáli aj homosexuálne cítiaci, ktorí tam boli proti vláde násilne zavádzajúcej homo-manželstvá a adopcie. Perličkou je aj fakt, že homosexuálne cítiaci mladík napísal venovanie poslankyni Záborskej s poďakovaním za jej angažovanosť PROTI homo-zväzkom. Uzavriem to zmienkou o Linke Valentín a oz Rieky, ktorí s homosexuálne cítiacimi pracujú roky, počúvajú ich a pomáhajú im v ich DOBROVOĽNÝCH snahách o zvládanie tejto ich náklonnosti, ktorú nepovažujú za správnu).
Salámová metóda – po partnerstvách manželstvá, adopcie a zákaz kritiky (!) Sobáš v kostole si prosíme tiež
Požiadavky teda prišli aj k nám - registrované partnerstvá, neskôr manželstvá a dokonca adopcie detí (salámová metóda – postupne žiadame viac a viac). Ľudia s iným názorom sú kadejako nálepkovaní, “tolerantní” chcú kritikov umlčať – strata slobody v mene tolerancie?
Tu nám zasvietila červená kontrolka znovu – Manželstvá? Adopcie? A obrad v kostole by nechceli? (akokoľvek absurdne to znie, aj takáto požiadavka už v zahraničí v mene nediskriminácie ide/šla pred súd)
Rodina založená manželstvom ako ideál – prečo by mal byť podkopaný partnerstvami?
Na prvý pohľad sú partnerstvá legitímnou a ľudsky dopriateľnou požiadavkou, no len do momentu, kedy si uvedomíme, že ich zavedenie podkopáva jedinečnosť manželstva a rodiny ním založenej (detto ak budú zavedené pre všetkých ako naznačil minister spravodlivosti = paralelná inštitúcia k manželstvu).
Akože podkopáva? No takto – ak mám ako štát (a spoločnosť) jeden rodinný inštitút – manželstvo - preto, lebo mne aj osobám v ňom zúčastneným prináša najviac osohu, pretože je najlepším prostredím pre manželov aj pre výchovu detí - ocko a mamka navždy (teda pre nových a najpravdepodobnejšie výkonných daňových poplatníkov; o krvácajúcej demografii a snahe o zachovanie štátu teraz pomlčím), tak ho všemožne podporujem, vážim si ho, pomáham mu („trošku„ lepšie ako v súčasnosti, kedy poradenstvo na Úradoch práce nefunguje - info od pracovníčky) a chcem, aby ľudia doň vstupovali a plnili jeho predpokladané výstupy, o ktoré mi ide (spokojnosť manželov a detí, stabilné prostredie = daňové príjmy a nízke výdavky na sociálny a zdravotný systém, noví daňoví poplatníci…). Ak mám stanovený ideál s najlepšími výsledkami (dokázané aj výskumami), nechcem k nemu vytvárať paralely (zvlášť, keď už isté možnosti pre ľudí spolu bývajúcich poskytujem). Načo aj?
Zavedením ďalšieho inštitútu nutne znížim hodnotu toho prvého na úroveň „jedného z“ (zle sa spätne poukazuje na to, že som ich nemyslel ako rovnocenné + už tak majú mladí strach z tejto ustanovizne, lebo rozvod rodičov bol strašnou skúsenosťou (!), prípadne je “pohodlnejšie” žiť nadivoko bez viazanosti, pričom sa oberajú o ponúkané väčšie istoty a záväzok, ktorý hovorí o milovaní a ctení v dobrom aj zlom, v zdraví aj chorobe, v šťastí aj nešťastí až do smrti. Prečo asi mal obrovskú čítanosť cez 340 000 blog o vernosti manželke? Lebo tá túžba je hlboko v nás, len vidiac všetky tie neúspechy naokolo sa bojíme urobiť ten krok). Preto musíme manželstvu pomáhať a podporovať ho, pomáhať ľuďom kráčať k nemu a v ňom a nie podkopávať mu nohy už tak rozlámané jednoduchosťou procesu rozvodov a ich hrozivým počtom.
Ešte legitímnejšie znie vytrvalé odmietanie partnerstiev keď si uvedomíme, že ďalším salámovým krokom je plnoprávne manželstvo. Teda homolobby bude žiadať zmenu obsahu manželstva a umožníť ho aj homosexuálne cítiacim. Fabulácia? Nie, realita zahraničia. Zostane z jeho jedinečnosti ešte niečo?
Základná otázka – vyzdvihovať ideál alebo umožňiť nadpráva LG, kt. si už dnes môžu usporiadať vzťahy?
Prichádza teda najdôležitejšia otázka - je pre štát ako aj spoločnosť (=ľudí) dôležitejšie vyzdvihovať a propagovať vzťahový ideál – manželstvo 1 muža a 1 ženy – alebo umožniť nadpráva pre LG páry (BT sa to vlastne netýka), ktoré už dnes môžu využiť inštitút spoločnej domácnosti a blízkej osoby zahŕňajúce aj zdravotnú dokumentáciu a dedenie? Aká je naša priorita?
A vlastne je tu ešte jedna závažná otázka - kde skončia požiadavky na legalizáciu rôznych typov spolužitia? Čo tak väčší počet ľudí v zväzku? (- Tomáš, odvádzaš pozornosť k nereálnym hlúpostiam - V Brazílii sú pokrokovejší ako my) Ako ďaleko pôjdeme vo vytváraní alternatív?
Tu sa často zvykne hovoriť o diskriminácii či utláčaní. Znovu zopakujem – budem prvý pred tým vlakom. Ja som naopak presvedčený, že aktívna homolobby (myslím, že na Slovensku by som ich spočítal na 2 rukách) tlačí s podporou médií svojim vytrvalým kričaním väčšinu do svojej agendy. 3 poznámky:
1. všetky zákony sú už dnes platné pre nás všetkých bez rozdielov
2. spoločnosť je touto témou už otrávená (a možno aj jej neustále vyťahovanie ju radikalizuje)
3. médiá ju však stále rady vyťahujú a zneužívajú tak homosexuálne cítiacich na zvyšovanie sledovanosti a ziskov.
Požiadavky tlačené a platené (!) cez vládu a štátne inštitúcie
S pochodmi teda prišli požiadavky. Ich dosahovanie pochodmi sa dá do istej miery považovať za legitímny spôsob. Ony sa však napriek podpore manželstva v programovom vyhlásení vlády časom preniesli na vládnu úroveň vo forme Výboru pre LGBTI, ktorý napríklad pretláča Yogyakartské princípy (o.i. podkopávajúce práva rodičov (!), slobodu prejavu (!), náboženskú slobodu, národné demokratické inštitúcie, podporujú nezdravé správanie…). Rovnako je podporovateľov LGBT agendy plná Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť (odporúčam prísť na verejné zasadania tohto orgánu a sledovať tlak lobistov na ministrov). V týchto prípadoch krásne vidieť, ako malá hlučná skupina dokáže veľa, ak je dostatočne vytrvalá, financovaná a infiltruje sa do štátnych inštitúcií (btw. tých cez 200 000 eur nagrantovaných z našich daní za r.2012 či 15 000 eur za učebnicu o LGBTI v 2013 by sa celkom hodilo centrám voľného času či pre týrané matky. A možno je lepších X štúdií, brožúr a platov lobistov...).
IKEA tiež tlačí?
Kauza magazínu IKEA, na ktorý upozornila Aliancia za rodinu, je ďalším upozornením pre nás, aby sme zostali ostražití. Spomeniem z nej len to, že IKEA na emaily jednotlivcov odpovedala o.i. týmto: „Tento článok sme zverejnili vo viac ako 25 krajínách. Dúfame v to, že pri postupnom zviditelňovaní naších hodnôt dlhodobo prispejeme k pozitívnym zmenám a môžeme byť nápomocou v tých krajinách, kde naďalej pokračujeme v našej činnosti. “ Pýtame sa s počudovaním: Aké hodnoty a aké zmeny má na mysli IKEA? Chce dosiahnuť ciele homolobby aj v našej krajine?
U nás to tak nebude! Alebo? … príklady zo zahraničia
Čitateľ možno stále váha, prečo trošku neustúpime, veď by bol pokoj, spoločnosť by sa prestala polarizovať… Opak je však pravdou. V zahraničí sú už s postupnými zmenami tohto najväčšieho sociálneho experimentu za posledné desaťročia ďalej a tak vieme presne, aký scenár bude nasledovať – partnerstvá, manželstvá, adopcie a nakoniec zákaz čokoľvek proti tomu povedať (!) – ďalšia totalita?
- To snáď ale preháňaš, Tomáš. - Nie, žiaľ nie. Schválne, prečo sa teda nepustíme našich (preventívnych) snáh o ochranu rodiny (ohrozovanej pravda nielen týmito snahami, ale aj finančnými a vzťahovými ťažkosťami, kde sa zase snažia pomáhať napr. členovia Aliancie za rodinu a X ďalších suplujúcich nefungujúci štát):
adopcie detí homosexuálne cítiacimi ľuďmi (realita vo Francúzsku, Veľkej Británii, Švédsku…),
u susedov (!) v Českej republike boli umožnené partnerstvá, následne sa objavila žaloba, aby boli umožnené adopcie,
zavádzanie sexuálnej výchovy od materskej školy tak, aby sa deti od malička mohli zbavovať „homofóbie“ a „stereotypných prístupov“ k sexuálnym vzťahom,
zbavovanie sa termínov „otec“ a „matka“ z úradnej terminológie a ich nahradenie termínmi „rodič 1“ a „rodič 2“ (USA, Veľká Británia, Francúzsko, Litva… ),
registrované partnerstvá s rovnakými právami, ako má manželstvo muža a ženy = zavedenie úplne novej definície manželstva (Veľká Británia, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko…) (cez judikáty Európskeho súdu pre ľudské práva sú partnerstvá v podstate postavené na roveň manželstvám aj v krajinách, kde to tak nemysleli),
zatváranie adopčných agentúr, ktoré odmietli umiestňovať deti k homosexuálnym párom,
zákony trestajúce kritiku neheterosexuálneho správania – hate speech laws – dôsledkom boli napr. uväznení kazatelia Ake Green, Tony Miano, Rob Hughes a ďalší – boli uväznení za to, že na verejnosti hovorili, že homosexuálne konanie je hriešne (náboženský termín, takže prečo to niekomu vadí, ak v hriech neverí, nie?),
zatváranie podnikov pre ich neochotu slúžiť proti svojmu presvedčeniu (cukrár TU a TU, hotel),
snahy o legalizáciu pedofílie ako jednej zo sexuálnych orientácií, nie ako sexuálnej poruchy – veľmi podobným spôsobom bola kedysi vyškrtnutá homosexualita zo zoznamu chorôb (v Holandsku povolili organizáciu bojujúcu za pedofíliu, Americká psychiatrická asociácia vyškrtla pedofíliu z chorôb, po protestoch hovorí, že to bol omyl),
zakazovanie vyobrazenia rodiny mama-ocko-deti, pretože je to diskriminačné (?!) - Francúzsko TU slovensky a TU v Le Figaro
Kto je za to zodpovedný? Budeme nakoniec brániť homosexuálne cítiacich?
V niektorých momentoch ma mrazí z toho, čo sa deje, no najmä z tej netolerancie homolobby k opačnému názoru, z nálepkovania či hlasovania o nepriateľa roka. Nová totalita? V mene tolerancie strata slobody?
Napriek všetkému, nedá mi nepripomenúť znovu výzvu na dôstojný dialóg ako aj odmietnutie násilia a nenávisti, prípadne rôzne nálepkovanie. Počúvame názory, akceptujeme, že nie sú totožné s našimi, sme k nim tolerantní, ale budeme brániť naše deti, rodiny, manželstvo.
Na druhej strane sa pýtam: Berie si homolobby zodpovednosť za svoje pretláčanie ideológie až tak, že rozdelila spoločnosť a ohrozuje homosexuálne cítiacich, ktorí sa boja? Dotácie sa ľahšie berú ako zodpovednosť, však? Nesú za súčasný stav zodpovednosť homolobby alebo (re)aktivisti brániaci rodinu a manželstvo?
Ako napísal Vladimír Palko: „Aj utópia homosexualizmu môže v jednej chvíli skolabovať a potom jej bude vystavený účet za napáchané škody. Potom príde na pretras, ako táto ideológia sekírovala obyčajných ľudí, ktorí iba chránili svoje hodnoty a voči nikomu neprejavovali nenávisť. Potom sa zrazu budú hľadať vinníci. A potom ktosi začne obviňovať homosexuálov. Veď sa roky hovorilo, že oni sú tá jedna strana konfliktu. Pritom väčšina z nich v tom je nevinne.“
„Potom sa stane to, že kresťania budú homosexuálov brániť. Áno, potom budeme ešte viac pripomínať, že to nikdy nebol zápas medzi kresťanmi a homosexuálmi, len zápas medzi pravdou a lživou ideológiou. Že túto ideológiu zďaleka nešírili iba homosexuáli. Že mnohí homosexuáli stáli na strane pravdy. A že homosexuáli sú tiež stvorení na obraz Boží.“
