Keď som pred časom so zopár ľuďmi sedel v Quo Vadis v Bratislave, bol medzi nimi aj známy kňaz Janko Buc, v súčasnosti riaditeľ TV LUX. Sedeli sme ohľadom iniciatívy Za slušný život, ktorá chce sledovať mediálny a verejný priestor, aby sa v ňom neobjavovali nemorálne výjavy (ako napr. dvaja tancujúci muži, proti čomu sme za štyri dni zozbierali cca 11 800 podpisov; nahé ženy či sexuálny akt v jeho plnej kráse - sme totiž presvedčení, že tieto výjavy sú natoľko intímne, že nemajú čo robiť na verejnosti).
Vtedy som od neho po prvý krát počul o tom, že v rámci ZKSM chcú spustiť modlitby a pôst za voľby. Dozvedel som sa aj o jeho obavách, s ktorými tento nápad prezentoval svojim zahlteným spolupracovníkom. No dozvedel som sa aj to, že títo ľudia to zobrali ako reálnu potrebu súčasnosti a práve v duchu hesla " Radšej 40 dní teraz, ako 4 roky potom! " sa rozhodli konať.
A konajú. Našli 30 spoločenstiev, ktoré myšlienku podporujú, našli ľudí ochotných modliť sa a postiť, pridať sa k reálnej potrebe, ktorá nie je iba o mojom vnútri, ale naopak, o potrebe pretavenia toho, čo mám do môjho života. Je o dôvere v Toho, ktorému som uveril, že môže a chce meniť aj moje okolie a prinášať na tento svet radosť.
Z Biblie vybrali skvelé naliehavé motto, ktoré je príznačné pre túto iniciatívu: "Zasväťte pôst, zvolajte zbor, zhromaždite starcov, všetkých občanov krajiny do domu Pána, svojho Boha a volajte k Pánovi." Joel 1,14
Som nadšený, že tento projekt vznikol, žije a verím, že reálne ovplyvní náš verejný život. Verím, že mení a bude meniť srdcia našich politikov, bez ohľadu na to, ktorý z nich bude rozhodovať o našich životoch.
Rád sa pridám k modlitbe a pôstu (pre mňa to bude zrieknutie sa sladkostí až do volieb, čo je, priznám sa, dosť náročné :)
Ako kresťanského kandidáta ma tiež veľmi potešilo, keď zo štábu prišla požiadavka na vyplnenie dotazníka vydavateľstva Don Bosco. Jeho cieľom bolo zistiť postoje kandidátov k otázkam podstatným pre kresťana, o.i. aj v oblasti potratov, eutanázie, klonovania a iných.
Keď som bol pred cca tromi týždňami v Quo Vadis na stretnutí o angažovanosti kresťanov v politike, na ktorom Američan David Reichard hovoril, že je bežné, že kresťania, ich organizácie a cirkvi (katolíci aj protestanti) sa v USA pred voľbami veľmi intenzívne vyjadrujú k jednotlivým kandidátom otvorene a priamo, veľmi som zatúžil, aby aj na Slovensku existoval takýto rebríček a ohodnotenie každého kandidáta z hľadiska jeho postojov. Veľmi by som chcel, aby sme ako kresťania volili zodpovedne, aby sme nepozerali len na sympatie k nejakej strane či výzoru kandidáta, ale aby sme sa pozreli aj na ich minulosť a rozhodnutia. Chcel by som, aby sme si volili svojich konkrétnych poslancov, ktorým dôverujeme, či sú kresťanmi na kandidátke tej či onej strany a žijú ako kresťania.
Moja túžba po ohodnotení jednotlivých kandidátov bola aspoň čiastočne naplnená zverejnením odpovedí kandidátov, ktorí si dali tú námahu a spomínaný dotazník vyplnili. Dnes si odpovede kandidátov a postoje strán môžeme pozrieť TU (žiaľ, mnohé sa ani neunúvali reagovať). Vyjdú aj knižne v rámci edície Viera do vrecka s titulom Kresťan a voľby , čiže sa k nim môžu dostať aj staršie generácie.
Obe spomenuté iniciatívy ako aj kandidatúra pomerne veľkého počtu kresťanov v rôznych stranách sú výborným prejavom angažovania sa veriacich vo verejnom živote, prejavením ich presvedčenia o dôležitosti politiky a jej vplyvu na naše životy.
Nezáleží pritom, či sa do parlamentu dostanem ja sám, môj život pôjde ďalej. Podstatné je, aby sa tam dostali charakterní ľudia s usporiadanými hodnotami, ktorí budú rozhodovať podľa svojho svedomia. A ja viem, že takí sú. A nielen na našej kandidátke. A veľmi by som chcel, aby po voľbách spolupracovali na správnych veciach.. ale o tom nabudúce.
Vzhľadom na to, že kandidujem ako nezávislý na kandidátke hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, považujem za dôležité upozorniť, že tieto vyjadrenia vyjadrujú môj osobný postoj, a preto môžu, ale nemusia byť v súlade s postojmi iných ľudí na našej občianskej kandidátke. V mnohých a hlavne zásadných názoroch sa všetci na kandidátke zhodujeme, sú však názory, v ktorých odmietame hrať falošnú hru na názorovú jednotu a otvorene priznávame aj názory rozličné. Túto skutočnosť však nepovažujeme za niečo, čo nás rozdeľuje, ale skôr za niečo, čo nás vzájomne obohacuje pri hľadaní cesty k pravde.
