V piatok 11.5. po tom ako som kúpil lístky na vlak do Brezna som si šiel posedieť pred bratislavskú hlavnú stanicu a počkať na kamošov, s ktorými sme cestovali do Veproských vrchov na bicyklovú rozlúčku so slobodou jedného z nich. Už keď som vychádzal zo stanice, všimol som si mladého cca tridsiatnika v obleku ako s nejakým tlačivom pristavuje okoloidúcich a niečo s nimi chce rozoberať. Venoval som mu pozornosť, pretože som od prírody tvor zvedavý a hútal som, o čo mu asi ide.
Netrvalo dlho a všimol si ma ako svoju ďalšiu obeť, ktorej chce niečo veľmi výhodné ponúknuť. Pokladám sa síce za ostražitého človeka, no na druhej strane som aj strašne mäkký a nedalo mi ho len tak odbiť a poslať preč. Preto som sa rozhodol vypočuť si ho.
O pár sekúnd mi pán, ktorého meno uvediem neskôr, rodnou češtinou predstavil, čo ponúka. Išlo o prestup k zdratovnej poisťovni Union. Hoci som pred časom uvažoval, že vymením moju štátnu poisťovňu práve za Union, určite som nemal nikdy v úmysle urobiť tak na ulici pred vlakovou stanicou a v nedostatku času. Napriek tomu bol pán v obleku neodbytný a po (ktovie či pravdivých) slovách o tom, ako aj on kedysi závodne bicykloval, ale že už s tým skončil, ako aj o tom, že vypísanie formuláru je nezáväzné a treba ho potvrdiť v následnom telefonáte od kolegov z poisťovne, odo mňa vydrankal moje meno, priezvisko, dátum narodenia a telefónne číslo. Pýtal pravda aj ďalšie údaje (začal si zapisovať rodné číslo, chcel adresu), na čo som mu povedal, že mu ich nedám, pretože si to chcem premyslieť. Nebol nadšený, no nemal čo povedať, tak mi dal papier už len podpísať. Medzi tým sa ma ešte nonšalantne spýtal, či som z Bratislavy, na čo som mu dôverčivo odpovedal, že nie, že som z Topoľčian. Toto si tiež zapísal medzi moje osobné údaje, čo vo mne utvrdzovalo nie zrovna rovný charakter tohto pána.
S kópiou v ruke a nedobrým pocitom v žalúdku som sa teda pobral na príjemný víkend s priateľmi (iróniou je, že som služby zdravotníctva takmer potreboval po nepeknom páde z bicykla v sobotu. Ale to je iný príbeh, ktorý naštastie skončil dobre).
V pondelok som dostal očakávaný telefonát. V ňom ma nie veľmi presvedčivý brigádnik, ktorému zjavne nezáležalo na jeho práci, informoval, že zmluva o prechode k Unionu je platná, že on ju už len posunie ďalej. Keď som sa spýtal na chýbajúce údaje, povedal, že to nevadí, že tie budú doplnené (!) a že podstatný je podpis na zmluve. Priznám sa, že som takýto postup v kútiku duše očakával, aj keď pravdaže, dúfal som, že nenastane, že skôr poisťovňa si dá záležať na tom, aby ma skutočne presvedčila o tom, aby som k nim prestúpil, že mi budú ponúkať rôzne výhody a zlepšenia mojej novej poistky. Nestalo sa, telefonát som ukončil ziskom informácie, že zmluvu môžem písomne vypovedať.
V ten istý deň podvečer mi ešte prišla SMS od pána Radka Matejceka z čísla 0948 424 493 s výzvou, aby som mu poslal číslo môjho občianskeho preukazu. Na toto som mu v SMS odpovedal, že jeho konanie je neetické, pretože som ho dôrazne upozornil, že si môj postoj ešte premyslím. Tiež som mu napísal, že o tom celom napíšem tento blog.
Postoj z prvého telefonátu mi, žiaľ, potvrdila aj pracovníčka call centra Unionu, na ktoré som zavolal o 2 dni s maličkou nádejou, že sa mi poistku predsalen podarí zrušiť. Nestalo sa a tak som do telefónu oznámil, že zmluvu zruším, že som nahnevaný a napíšem tento blog. Pracovníčka ma v mojom postoji napodiv podporila s tým, aby som im popísal aj celú vzniknutú situáciu.
Čo dodať na záver... Možno len to, že ma mrzí, že sa Union uchyľuje k takýmto praktikám, resp. zamestnáva ľudí, ktorí takto konajú. Rokmi mala totiž u mňa vybudovanú povesť serióznej inštitúcie. Tiež ma mrzí, že pán Matejcek sa správa takto nečestne a neeticky. Hoci vyslovene poznal môj opatrný postoj, nehanbil sa mi pozerať do očí, klamať a vyťahovať zo mňa osobné údaje, aj keď som mu povedal, že mu ich nedám.
Verím, že je len málo tých poistencov, ktorí situáciu riešia až tak, že zmluvu zrušia písomným listom, nebodaj napíšu blog. Je to už taká tá naša povaha - mávneme rukou a ideme ďalej, veď je jedno, do ktorej poisťovne peniaze idú (určite by to bolo iné, keby sme ich platili z ruky). A tak môže byť poisťovňa na prvý pohľad spokojná, získala nových klientov. No biznis sa takto nerobí a nefér praktiky sa jej časom iba vrátia. Nie že by som jej to prial, práve naopak. Prajem, aby svoje konanie zmenila a správala sa čestne. A to isté prajem aj pánovi Matejcekovi.
UPDATE: 24.5.2012
Na môj blog reagoval p. Hodosy z Odboru vnútornej kontroly a vnútorného auditu poisťovne UNION. Situáciu iniciatívne preveril a oboznámil ma o tom, že moja prihláška vznikla v rozpore s vnútornými predpismi poisťovne a naviac nebola zadaná do systému kvôli zle zadaným údajom na nej. Prisľúbil, že prijmú také opatrenia, ktoré zabránia opakovaniu podobných situácií. Za jeho ochotu a iniciatívu mu aj týmto ďakujem.
