Píšem si denníček a značím v ňom slová,
čo mi vtiekli do slín.
Stále budeš moje malé
dievčatko.
Oprieme si o seba teplé brušká a
zaspinkáš.
Si taká maličká ,
o toľko vyššia od ostatných.
Nájdeme si miesto,
kde budeme len my.
Nikto nám nebude ubližovať,
sem už nikto zlý nepríde.
Skrotiť znamená vytvoriť si puto.
Prosím si jednu ružu pre slečnu.
Kvôli tebe viem,
ako veľmi svet ubližuje.
Nútiš ma rozmýšľať nad tým,
aký je život zlý.
Si presne taká.
Lietaš v oblakoch.
Jedného dňa
na to doplatíš.
Slečna, využívate len málo z toho,
čo máte.
Príliš sa snažíš podobať svetu.
A Takúto lásku si prosíš,
pri ktorej viacej plačeš ako sa smeješ?
Lásku,
z ktorej sa ti trasú kolená a
blednú ti líca?
Ty ani nevieš, koľko energie mi dokážeš dať.
Nikdy
som sa nestretol s niekym,
pri kom by mi bolo ľúto,
že od neho odchádzam.
A teraz mám výčitky svedomia a
neviem, čo ti povedať.
Malý princ. Presne ten mi ťa pripomína.
To nie je láska,
keď ti milovaní strihajú krídla.
Hlavne neprestávaj tancovať.
Si zlá a
nemáš cit.
Často ubližuješ a
ešte častejšie kvôli tebe
plačem.
Všetkým som si prešiel,
všetko som si prelistoval a
ty si z iného sveta.
Určite.
Lietajúca.
Tešíš ma.
Tento život nezvládaš.






