Vynález skazy

Včera som mal mimoriadny deň. Pobral som sa do mesta a až v autobuse som zistil, že som si doma zabudol svoj smartfón. Odrazu som si pripadal  ako menejcenný tvor...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 Teraz je tomu presne 28 rokov, ako predstavil tento moderný zázrak ľudskej tvorivosti Steve Jobs, vizionár, ktorý naozaj zmenil svet. Ale pozitívne? V USA zorganizovali výskum využívania inteligentného telefónu a vyšlo im, že priemerne otvorí toto maličké obdĺžnikové čudo každý deň jeho majiteľ 88-krát. Týmto počinom sa nám zmenšil svet na veľkosť na 3,5 palca. Prešli sme od veľkej obrazovky počítača, cez tablet až k smartfónu a v poslednom období sa dostávame dokonca ešte k menším inteligetným hodinkám na zápästí.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Včera som zistil, že nežijem v spoločnosti ľudí, ale vecičky, ktorú mám občas schovanú vo svojom vrecku, no zväčša ju držím vo svojej dlani. Keďže som včera prežil pamätný deň, začal som si všímať svet vôkol seba nezaťažený naliehavosťou pripomínajúcou závislosť. No život v meste sa pre iných nezastavil a ja som odrazu pozoroval kritickými očami ľudí, medzi ktorých som sa ešte predvčerom zaraďoval i ja sám.

 Čím viac funkcii nám v Silicon Valley vymyslia, tým väčším otrokom sa stávame. Za vrchol ignorancie reálneho sveta považujem pohľad na dvojicu mladých ľudí, sediacich na káve, keď sa mladá pohľadná dievčina obtierala o rameno svojho priateľa, ktorý bol pohrúžený do obsahu internetu vo svojom smartfóne. Podľa všetkého sa Jobsovi podarilo vpašovať do svojho vynálezu bróm, inak si to neviem vysvetliť.

SkryťVypnúť reklamu

 Vyšiel som z kaviarne do ulíc a všímal si život okolo seba. Prešlo sa od písmen k obrázkom.

Viete, čo je to megapixel? Pravdaže. A vedeli ste to aj pred 28 rokmi? No vidíte, ako sa vám zmenil svet. Už to nie sú iba Japonci, zaťažení na fotografovanie. Ulica žila megapixelmi. Fotografovalo sa všetko. Staré domy, kostoly, ruch v uliciach, prázdne lavičky. A najmä seba. Hitom je selfie. Všímate si tú terminológiu? Opakujem – hitom je selfie. Vedeli by ste tú jednoduchú vetu preložiť, keby ste ju počuli pred týmto vynálezom skazy? Ja pred kostolom, ja na lavičke, ja na ulici. Kto si tú fotografiu kedy pozrie? Kedysi, keď ste nemali poruke držiak na fotoaparát, ste aspoň poprosili okoloidúceho, aby vás „cvakol“. Dnes ste od ulice izolovaný, ste tu sám, opustený ako prst, ale vy nepotrebujete nikoho. Ba ani ľudské slovo k vám nedoľahne, pretože, ak sa cítite osamotený, dáte si do uší slúchadlá a počúvate nahlas nejakú kapelu. Môžete mať smolu, nepočujúc na križovatke prichádzajúce auto a zostane po vás iba to selfíčko...

SkryťVypnúť reklamu

V električke si pustíte video z youtube, na WC korešpondujete na facebooku, večer v posteli si čítate knihu v elktronickej podobe. Spomeniete si na Ladove ilustrácie Dobrého vojaka Švejka? Prosím, že neviete o čom hovorím? Aha, vy ste čítali Švejka len tak, bez ilustrácii. Kedy ste naposledy držali v rukách časopis či noviny v papierovej podobe? Vám vôbec neprekáža, že sa dozvedáte o dianí sveta v útržkovitej podobe. Máte pred očami odhalený prsník celebrity z vyhľadávača, zabudli ste si však prečítať, že pri atentáte v Bagdade zomrelo 175 ľudí.

 Žijeme v triapolpalcovom svete. „Ajťák“ si domov nosí aj prácu. Akurát, že prejde z jednej obrazovky na druhú. Už si predstavujem lekára, ako pri veľkej vizite oznamuje svojmu pacientovi: Dnes mám veľa práce, nestihnem vás poriadne vyšetriť, popoludní sa oblečte, zoberiem vás domov a tam si na vás nájdem čas. Prosím? Že to nejde? Keď to ide v jednej profesii, musí sa to predsa dať i v inej. Rodina technologického guru trpí. Deti vyrastajú bez otcov, manželky si líhajú do spální ohŕdnuté. Porazil ich Apple.

SkryťVypnúť reklamu

Výsledkom je, že nám preteká život medzi prstami. Každých šestnásť minút sa ocitáme vo virtuálnom svete. Zajtra už nebudeme vedieť, čo sme sa dozvedeli zo smartfónu včera. O tridsať rokov by sme si radi spomenuli na hladkú pokožku dlane svojej obdivovateľky z kaviarne, no už bude neskoro. Zatiaľ vymeníme zo desať smartfónov, až prídeme k tomu poslednému, jednoduchému „tlačítkovému“, pretože technika postúpi a my jej už nebudeme stačiť.

 A to sme ešte nehovorili o základnej funkcii tohto aparátu: o telefonovaní. Namiesto stretnutí v kaviarni, či návšteve u vás doma, riešime svoje i svetové problémy cez mikrofón a slúchadlo. Pravda, máme na výber, rozhovor si dáme nahlas a môžeme riešiť veci v trojici, štvorici, akoby sme boli spolu na pive.

 Skončime s tým, kým nebude neskoro. Z včerajšej menejcennosti som prešiel k prevedčeniu, že zatiaľ čo ja žijem, zvyšok sveta iba prežíva. Najkôr doma zruším všetky aplikácie, medzi kontaktami bude iba číslo 112 a blízki príbuzní a pri prechádzke sa budem pozerať na zelené stromy, na ktoré som pri svietiacej maličkej obrazovke tento rok zabudol.

 Prosím? Že to nedokážem? Asi nie. Ale za pokus to stojí, no nie?

Tomáš Kraus

Tomáš Kraus

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Novinár na dôchodku. Samostatný publicista obrázkového športového týždenníka Štart, ktorý už nevychádza Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
SkryťZatvoriť reklamu