Prvoradou úlohou musí byť stanovenie cieľa: čo vlastne od II. Piliera očakávame ?
Nestačí povedať že dôchodky sa budú kupovať vo forme annuity v ďalekej budúcnosti podľa zákona, ktorý sa neskôr pripraví....
Musíme jasne povedať, aký dôchodok vo forme % z poslednej výplaty nám má tento nástroj zabezpečiť. Toto je kľúčový ukazovateľ, a podľa neho sa bude nastavovať stratégia.
Američania za svoj ideálny dôchodkový príjem považujú hodnotu okolo 85% ale vyzerá to, že ani ich každoročné príspevky vo výške 9% (6% zamestnanec + 3% firma - zdroj: WSJ online) nebudú stačiť na to, aby ich životný štandard po odchode na zaslúžený odpočinok neklesol a aby si mohli dôstojne úžívať "Golden Years".
Aké sú naše očakávania ? Ako chceme žiť my ?
Ak povieme že nie sme horší ako Amíci, tak tomu tak musí byť aj v stratégii. Ak sa zasa z ľubovoľného dôvodu budeme podceňovať a bude nám stačiť 70 či nebodaj 60%, tak toto číslo musí byť rozhodujúce. (85% očakávanie v USA nie je neporovnateľné zo Slovenskom, tu neide o absolútnu výšku mzdy, ale o %, ktoré dôchodok prestavuje z poslednej mzdy a preto môže byť korektným cieľom v ktorejkoľvek krajine ).
Ak sa dohodneme na povedzme 70% (50 z II.piliera + zvyšok 20% by nám mal zabezpečiť aj polovične financovaný I. pilier napriek narastajúcej demografickej nerovnováhe), tak na rade je výpočet vstupných parametrov:
Jednoduch povedané, musíme si stanoviť predpoklady (očakávanú infláciu, odhadovanú výslednú anuitu) a NUTNÉ minimálne ročné percento zhodnotenia, ktoré nám tento cieľ zaručí. Toto každoročné percento zhodnotenia nášho dôchodkového fondu jednoducho MUSÍ BYŤ minimálne na danej úrovni, inak svoj cieľ NEDOSIAHNEME.
Nasledujúca zjednodušená kalkulácia orientačne uvádza aký dôchodok môžete očakávať z II.piliera, pri danom ročnom zhodnotení, inflácii 3% , očakávanej anuite 6% na 30 rokov s indexovaním 3%(na úrovni inflácie) pri začatí sporenia vo veku 25 rokov:
| Ročné zhodnotenie fondu: | ||||||
| 7% | 6% | 5% | 4% | 3% | 2% | |
| Vek nástupu na dôchodok | Očakávaný dôchodok ako % z čistej poslednej výplaty | |||||
| 55 | 40% | 34% | 28% | 24% | 21% | 18% |
| 56 | 42% | 35% | 30% | 25% | 21% | 18% |
| 57 | 45% | 37% | 31% | 26% | 22% | 19% |
| 58 | 47% | 39% | 32% | 27% | 23% | 19% |
| 59 | 49% | 40% | 33% | 28% | 23% | 20% |
| 60 | 52% | 42% | 35% | 29% | 24% | 20% |
| 61 | 55% | 44% | 36% | 30% | 24% | 20% |
| 62 | 58% | 46% | 37% | 31% | 25% | 21% |
| 63 | 61% | 48% | 39% | 32% | 26% | 21% |
| 64 | 64% | 50% | 40% | 32% | 26% | 22% |
| 65 | 67% | 53% | 42% | 33% | 27% | 22% |
| 66 | 70% | 55% | 43% | 34% | 28% | 23% |
| 67 | 73% | 57% | 45% | 35% | 28% | 23% |
| 68 | 77% | 59% | 46% | 36% | 29% | 24% |
| 69 | 81% | 62% | 48% | 37% | 30% | 24% |
| 70 | 84% | 64% | 49% | 39% | 30% | 24% |
Pre očakávaný dôchodok vo výške cca 50% je nutné minimálne 5%-6% ročné zhodnocovanie v závislosti od želaného veku odchodu do dôchodku.
Náš súčasný systém ktorý zhodnocuje úspory na úrovni do 3% p.a. nám môže priniesť maximálne 20-30% poslednej mzdy, aj to iba pri sporení nad 60 rokov. V prípade, že by dostupná anuita bola pod 6%, bolo by to fakt zlé.
Nasleduje stratégia: ak máme dosiahnuť tento cieľ musíme teda investovať do finančných nástrojov, ktoré tento výnos ponúkajú.
Nemá zmysel investovať do inštrumentov, ktoré ponúkajú výnos 2%-3% alebo menší ako cieľový, lebo nikdy nedosiahneme, čo sme si naplánovali a čaká nás len veľké sklamanie. Ak navyše vláda vykrýva vznikajúci schodok v I.pilieri s nákladmi 4%, tak je celý systém v strate.
Aké riziko chceme niesť ? Akcie, dlhopisy ? Je nutné stanoviť optimálny pomer. Napr. 80% korporátnych dlhopisov , ktoré ponúkajú stabilný fixný výnos na odpovedajúcej úrovni a 20% akcií (platiace divideny), ktoré napriek svojoj volatalite ponúkajú z dlhodobého hľadiska aj kapitálový rast.
Je nutné stanoviť úroveň diverzifikácie, koľko maximálne budeme investovať do 1 titulu. Diverzifikácia je veľmi dôležitá, zvlášť pri dlhodobom investovaní, akým je dôchodkový fond.
Ak si niekto myslí, že výnos 2% je bezpečný ak je v danom finančnom inštrumente 5% celkového portfolia, tak sa mýli. Pri prípadnom páde daného cenného papiera stráca sporiteľ 5% všetkých svojich úspor, čo je kompenzované iba 2% zisku ročne.
Ak by investoval do dlhodobejších dlhopisov s väčšou výnosnosťou povedzme 5% a do daného titulu by investoval max 0.5%, tak pri prípadných problémoch stráca iba 0.5% čo je ale kompenzované 2,5 výšším výnosom !
Investor, ktorý si myslí že jeho fond je bezpečný, lebo má nižšie výnosy v skutočnosti môže vplyvom slabej diverzifikácie niesť 10 násobne vyššie riziko (5% možná strata versus 0.5%) za ktoré je "odmenený" menej ako polovičným ziskom !!!
A to nehovoríme o detailoch ako fakt, že žiadna investícia neskrachuje zo dňa na deň, vždy je to postupný process zhoršovania ratingu, je tu možnosť poistenia, odpredaja so stratou.
Myslíte si, že všetky fondy čo investovali do Grécka, prerobili ?
Ak ich fondy boli dobre diverzifikované, tak tam nemali viac ako 1%. Ak sa daný fond roky tešil primerným výnosom cez 6-8% a potom v roku 2012 prerobí na Grékoch 50%, stále bude v zisku, lebo celková strata na gréckych dlhopisoch bude iba 1% x 50%= 0,5% !
To je tajomstvo dobre diverzifikovaného portfólia.
V tomto zmysle je náš II. pilier, kde si ľudia musia vybrať z 5-6 spoločností a ich 3 fondov ako keby sme dali deťom granát, poučili ich kde je poistka, ako sa dá vybrať a znova zaistiť, aká je doba do výbuchu a potom ich poslali hrať sa na dvor. Krvavá kucapaca čo by nevyhnutne nasledovala sa bude rovnať výsledkom nášho experimentu.
Chýba tu jasná nadväznosť na cieľ. Načo sme vlastne tieto fondy vytvorili ? Čo majú dosiahnuť ? Aká je nadväznosť stratégie toho ktorého fondu na budúci dôchodok?
Ak vieme, čo chceme dosiahnuť, zostáva stanoviť formu.
Ja nevidím zmyslel, aby v takom malom štáte ako Slovensko operovalo 5-6 dôchodkových fondov a každý si vyberal poplatky za svoje služby a zhodnocoval tak ako zhodnocuje.
Pre tak relatívne malý objem zdrojov, ako bude celkovo v Slovenkom kapitalizačnom systéme to nie je ani vhodné ani efektívne. (tých 30-40 mld konečnej čiastky sa síce môže zdať ako veľký objem peňazí, avšak pre svetové kapitálové trhy je to iba kvapka v mori)
Bolo by oveľa vhodnejšie vytvoriť štátny dôchodkový fond (niečo ako sovereign fund) ktorý by spravoval a investoval tieto prostriedky podľa jasnej a dopredu určenej startégie, minimálne akceptovaného výnosu, jasne stanoveného rizika, definovanej diverzifikácie (odvetvovej, menovej,...), s kvalitnými poradcami so skúsenosťami, za ktorý by niesla zodpovednosť vláda.
S TOTÁLNOU TRANSPARENTNOSŤOU - zverejňovaním všetkých nakúpených finančných inštrumentov, času nákupu, stanoviskom poradcov...
Samozrejme, bez akýchkoľvek poplatkov pre sporiteľov.
Takéto fondy existujú vo viacerých krajinách a je to štandardný spôsob investovania vlád.
Ak namietate, že vláda nebude chcieť nieť túto zodpovednosť, treba podotknúť, že ak súkromné fondy zhodnocujú úspory neefektívne, tak vláda tak či tak bude musieť niesť zodpovednosť a dofinancúvavať minimálne dôchodky ktoré tak vzniknú, inak budú dôchodcovia žobrať na ulici. A to nehovorím o fakte, že vykrývanie schodku, ktorý vzniká zavádzaním II. piliera musí vláda financovať tak či tak na finačných trhoch a ide o miliardy.
Ak si vie vláda požičiavať za 4% aby kryla (mimo iné) aj náklady na vyrovnávanie deficitu v I.pilieri vznikajúce zavádzaním kapitálového prvku, tak by mala byť schopná aj efektívne investovať.
Chce to iba jasne si stanoviť, čo od II. Piliera naozaj očakávame, a potom pre to niečo aj urobiť, aby sme to dostali.
Poctivá práca, zodpovednosť a napĺňanie stanovenej stratégie - to je cesta k úspechu.
Pretože záujem súkromných fondov na našej prosperite je naozaj minimálny. Každému ide iba o zisk - na náš účet. Dobrou správou je, že naozaj aj my môžeme mať "Švajčiarsky dôchodok".
Je ale treba poznať pravidlá, je potrebné hrať tvrdo, zdravo riskovať a poznať svoju cenu.
Ak to chceme robiť iba napoly, radšej od toho ruky preč !
