Ak zoberieme ako fakt, že nezamestnanosť v SR je nad 13%, tak to znamená že pracovné miesta jednoducho nie sú. Žiadna dotácia ich nevytvorí, pretože ak by tieto pozície reálne existovali, tak by ich už firmy obsadili. Platy absolventov sú nízke, firmy ktoré ich chcú zamestnať môžu. Nerobia to, pretože niet reálnej ochoty ani potreby.
Ak v tejto pozícii vznikne situácia, že určitá skupina ľudí bude predstavovať lacnejšiu pracovnú silu ako druhá, firmy ich jednoducho vymenia, bez ohľadu na zákon. Môže to ísť aj cez zdĺhavé okľuky ako minimálna čakacia doba, kým bude znovuobsadené to isté pracovné miesto, vytvorenie toho istého miesta s iným názvom pozície, spôsobov je veľa. Dejú sa aj horšie podrazy a zákon ich nedokáže riešiť.
Oveľa horším dopadom takejto „pomoci" však bude všeobecný pokles ceny práce, odvodov ako aj daní a prehĺbenie deficitu.
Dotácia pracovných miest totiž v svojej podstate predstavuje silný tlak na znižovanie miezd. Ak bude o to isté mieto súťažiť človek do 29 rokov a starší, tak tento marginálne starší a skúsenejší bude tlačený do oveľa nižšej mzdy, ako by mohol pýtať ak by neexistovala dotácia na mladšieho. Toto časom povedie k poklesu priemernej mzdy na celom Slovensku u všetkých skupín zamestnancov a tým aj sociálnych odvodov. Zhorší sa hospodárenie Sociálnej poisťovne, bude menej peňazí na existujúcich dôchodcov, ešte viac sa prehĺbi deficit....
Predstavte si však situáciu, že by štát namiesto dotovania miezd ľudí do (29r ?) skrátil dôchodkový vek a tie isté financie použil na dotovanie dôchodkov !
Najviac pracovných miest sa v ekonomike vytvorí prirodzeným kolobehom života, odchodom na dôchodok a nahrádzaním starších mladšími, mladších absolventmi. Vo vekovej skupine nad 60rokov je v každom ročníku cez 40 000 občanov. Každý rok, kedy odídu na penziu vznikne 40 000 nových pracovných miest. To je oveľa viac, ako kedy vytvorí ktorýkoľvek domáci či zahraničný investor. A tieto tisíce pracovných miest sa tvoria každoročne.
Skrátenie dôchodkového veku, zrušenie možnosti pracovať popri dôchodku je spôsob ako riešiť problém. Ak použijeme rovnaké finančné náklady ako plánované na dotáciu mladých na dotovanie nových dôchodcov, situácia sa podstatne obráti.
Finančný aspekt síce vyzerá rovnako, akšak strategicky sa situácia zmení v prospech zamestnancov, rastu platov, kúpnej sily, tržieb ako aj následného rastu príjmov rozpočtu.
Prečo ?
Pretože teraz nebudú o to isté miesto súťažiť dotovaný pracovník s nedotovaným a navzájom si podrážať cenu práce. Po odchode určitého počtu ľudí na dôchodok to budú firmy, ktoré budú pociťovať akútnu potrebu nahradiť reálne chýbajúcich a skúsených pracovníkov. Firmy budú musieť zháňať nových ľudí a budú si musieť vyberať bez dodatočnej pozície sily ktorú im poskytujú dotovaní zamestnanci. Je to diametrálne odlišná situácia, ktorá vedie k rastu dopytu po pracovnej sile a teda aj k prirodzenému rastu jej ceny.
Ak hľadáme ďalšie zdroje použiteľné na tento účel, stačí sa pozrieť napr. na kapitolu rozpoču obrany, kde vyhadzujeme do vzduchu (často doslovne) skoro 800 miliónov eur ročne.
Zoberme 280 mil z EU fondov, 300 mil z obrany (totálne neproduktívne výdavky, bez akéhokoľvek dopadu na zamestnanosť) a investujme ich do skrátenia dôchodkového veku a penzionovania určitého počtu ľudí v dôchodkovom veku. Pri 400 eur dôchodku mesačne to predstavuje cez 120 000 nových pracovných miest, ktoré takto vzniknú a nezamestnanosť to zníži o 30% !
Ak chceme, môžeme tento princíp aplikovať vo väčšom rozsahu. Záleží na množstve peňazí, ktoré dokážeme alokovať.
Bez eura, so Slovenskou korunou a mierne expanzívnou monetárnou politikou by to bolo postatne jednoduchšie, avšak pre takúto alternatívu je potrebné pochopiť , že silná mena nie je to, čo urobí štát a obyvateľstvo šťastnými.
Zamestnanosť,vlastný priemysel, podpora domácich podnikateľov,podpora rodiny, obnova poľnohospodárstva, vybalancovaný dôchodkový systém - to sú ciele, ktoré by sme mali sledovať. Euro nám zväzuje ruky a ničí tak náš štát, ako aj celú Európu.