S Andrejom som sa zoznámil v Poprade na pracovnom pohovore v roku 2003. Bola to pozícia risk analytika v spoločnostiach Triangel a Quatro a on sa ma opýtal, ako sa mi spolupracovalo s Poliakmi na oberačke jahôd v Škótsku. Myslel som si, že si robí srandu, ale po rokoch, keď sme robili pohovory spoločne, mi prezradil, že sa vždy snaží obrátiť rozhovor na nejakú ľudskú tému, aby zistil o človeku viac, ako sú jeho pracovné a školské skúsenosti.
Často prichádzal s nápadmi, ktoré nám všetkým na začiatku pripadali bláznivé. Keď nám však o nich rozprával dlhšie, začali sme chápať. Dnes sa tomu hovorí „thinking out of the box“. My sme to volali dopoludňajšia porada s Andrejom.
Keď jeho spoločnosti kúpila banka, rozhodol sa odísť a založiť charitu. Dodnes si pamätám, ako si robil mini prieskum a dal mi na výber z troch názvov. Ja som si, samozrejme, nevybral Dobrého anjela... Bolo to pre mňa príliš out of the box. Preňho nie a z Dobrého anjela vybudoval najväčšiu charitu na Slovensku. Po čase ma zavolal k sebe, aby sme rozbehli projekty, ktoré by mohli pomôcť financovať anjela nielen z jeho peňazí. Šiel som a rozbehla sa pracovná spolupráca, ktorá trvala do včerajška.
Veľa som sa naučil a za to mu budem vždy vďačný. Vďačnejší som mu však za priateľstvo, ktoré sa za 17 rokov medzi nami vytvorilo.
Keď sa rozhodol kandidovať za prezidenta bol to jeden z tých momentov, kedy ste nevedeli, či si robí srandu alebo sa nudí. Ale ukázalo sa, že mal opäť pravdu. Slovensko potrebovalo prezidenta, ktorý vyváži zlo Smeru. Ten neuveriteľný 2,5 ročný príbeh od rozhodnutia po zvolenie presne odzrkadľuje Andrejovu životnú filozofiu – nič nie je nemožné.
Do politiky vstupoval tak trošku naivne, ľudsky. Chcel veriť, že v každom sa ukrýva dobro. Žiaľ, v tomto sa mýlil a odniesol si to najmä on. Nám ostatným dopomohol k tomu, že sa Fico nestal prezidentom, že sa nestal predsedom Ústavného súdu, a že odchádza z politiky s hanbou.
Novinári mu často vyčítali, že to vlastne s politikou nemyslí vážne. V tom sa mýlili oni. Politika preňho nikdy nebola túžba po funkcii, či po moci. Preto to možno niekedy vyzeralo tak, že je radšej s rodinou v Poprade. Všetky svoje úlohy si však plnil zodpovedne a šiel ďaleko nad ich rámec. Politika bola preňho o službe ľuďom, o bojovaní za spravodlivosť.
29.2.2020 nám dopomohol k tomu, že Slovensko má nádej na lepšiu krajinu. Som presvedčený, že je to najmä jeho zásluhou. Možno nie tou bezprostrednou v poslednej kampani, ale jeho odvážnym pôsobením dlhé roky predtým. Politike obetoval mnohé. Rodinný život, svoju povesť po špinavej a vymyslenej kampani, zdravie. Naša strana získala vo voľbách 5,77%. Andrej však svoju misiu v politike splnil na percent 100. ĎAKUJEM!
Ahoj Andrej, vidíme sa v Poprade...
