Ľubo, nikdy sme sa osobne nerozprávali, nestreli. Je to vôbec možné, že si rozumieme alebo je to len ilúzia?
Tomáš, je to realita. Kristus zbližuje aj ľudí, ktorí sa diametrálne odlišujú, no my máme veľa spoločného, či už sú to názory na politiku, vzťah k Československu, alebo životu ako takému.
Ja som dlhé roky pracoval s evanjelickou mládežou. Ty si aktívny v evanjelickej cirkvi, vďaka svojej manželke aj v cirkvi bratskej, na poli ekumenickej spolupráce a občianskych aktivít. Obaja vieme, že osobné vzťahy sú dôležité. Čo znamenajú vzťahy s ľuďmi pre teba?
Vzťahy sú to najdôležitejšie, čo v živote máme. K rodičom, súrodencom, partnerovi, deťom, či priateľom. Austrálska spisovateľka Bronnie Ware pracovala ako ošetrovateľka v hospici. Zomierajúcich sa v ich posledných dňoch pýtala, čoho najviac v živote ľutujú. Často sa opakovala odpoveď: „Kiež by som sa neprestal stýkať so svojimi priateľmi“, alebo „kiež by som mal viac odvahy vyjadriť svoje pocity v styku s inými ľuďmi“. Z toho vidíš, aké sú vzťahy v živote dôležité. Títo ľudia už nemali dôvod nič predstierať, na nič sa hrať.
Náš rozhovor je virtuálny, navyše v priestore môjho internetového blogu :-). Politici sú často odtrhnutí od ľudí a reality. Pred voľbami je to ale inak, potrebujú hlasy. Prečo kandiduješ ty? Potrebuješ si niečo dokázať?
Vždy som sa zaujímal o politiku – veci verejné. Už za socializmu som ako chlapec zaspával pri rádiu, z ktorého zaznieval „hlas Ameriky“, neskôr privádzal učiteľa slovenčiny do rozpakov, žiadajúc debatu o tvorbe Ladislava Mňačka. Neskôr v dobe hlbokého mečiarizmu v roku 1993 som vstúpil z obáv pred totalitným smerovaním Slovenska do „evanjelickej“ Demokratickej strany (DS), vedenej katolíkom Jánom Langošom. Neskôr ako občiansky aktivista a člen SDKÚ (kde som prešiel po zlúčení) som pomáhal v Žiline odstaviť Slotu s jeho stranou, aby som sa neskôr postavil aj proti SDKÚ v meste, keď jeho vedenie začalo robiť „biznis“. Dnes je situácia podobná, ako keď som vstupoval do DS. Je tu devalvácia morálnych hodnôt, strany pri plnení svojich pokladníc stratili všetky zábrany. Niektorí členovia strán o tom v súkromí hovoria úplne otvorene: „Voľby sú drahé, inak sa nedá, robia to predsa všetci, keď sa dostanú ku korytu.“ Nemôžem a nechcem sa s tým stotožniť, nemôžem sa zmieriť z rôznymi „gorilami“ a pritom sa dívať, ako všetko okolo nás upadá, ako sa zadlžujeme a ako chýbajú peniaze v školstve, zdravotníctve.
No dobre, ale ako si sa dostal na kandidátku?
Mal som niekoľko telefonátov. Oslovili ma chlapci z OKS, ktorí poznajú moje zápasy, potom mi volal Peter Ničík, človek, ktorý sa otvorene dokázal postaviť Jánovi Slotovi a neskôr i praktikám SDKÚ. No a keď mi už volal človek priamo od Igora Matoviča, povedal som si – zrejme je čas prevziať zodpovednosť. Možno budem môcť byť niečím osožný, možno hlasmi pre mňa pomôžem iným dostať sa do parlamentu a presadzovať dobré veci.
Kandiduješ ako nezávislá osobnosť. Kto je podľa teba osobnosť? Považuješ sa za nezávislú osobnosť alebo za obyčajného človeka :-)?
Ťažká otázka. Považujem sa za obyčajného človeka, ktorému dal Boh slobodnú vôľu, aby nesplynul s davom, ale sa choval ako nezávislá bytosť, dodržiavajúca pritom základné princípy, zúžené minimálne na Desatoro.
A ako by si definoval osobnosť?
Snáď je to človek, ktorý má určitú neformálnu autoritu vo svojom okolí. Človek, ktorého si iní ľudia dobrovoľne berú za príklad. Môže to byť učiteľ, lekár, muzikant, robotník.
Myslíš si, že projekt Igora Matoviča má šancu na úspech? Nie je to len zúfalý pokus dať dokopy nesúrodý, nesystémový celok?
Som presvedčený, že projekt má šancu. Stretávam ľudí čoraz viac znechutených z politických strán, ktoré si vzájomne kryjú chrbát. Žiadna väčšia kauza politicky nominovaného starostu, primátora, či poslanca sa nedotiahla do konca. Keď aj boli dôkazy na stole, tak vyšetrovanie zastavil prokurátor, alebo to sudcovia zahrali do autu. A politické strany v parlamente neodhlasovali ani len priestupkovú imunitu. Igorovi Matovičovi sa podarila geniálna vec, ktorá je európskym unikátom – založenie najmenšej strany na svete (o počte 4 členov) a postavenie nezávislej kandidátky. Nesúhlasím, že nesúrodej. Je veľa vecí, ktoré nás spájajú. Napr. odpor proti totalite. Na našej kandidátke by nemal byť žiaden bývalý komunista, člen SNS, HZDS, či SMERU. Prevláda konzervatívno-kresťanské smerovanie, ale na našej kandidátke nachádzajú aj ochranári, zelený, či rómsky aktivista. Naopak, priestor nedostali rôzni karieristi, či ľudia neuznávajúci demokratické princípy.
Čo ťa presvedčilo, že to má zmysel a že sa nejedná len o marketingový ťah na voliča?
V minulosti vzniklo mnoho marketingových strán – ako ANO, Združenie robotníkov Slovenska, dnes strana pani podnikateľky Mojsejovej. Väčšinou ich zakladá bohatý, či charizmatický človek, ktorý chce z toho vyťažiť osobný prospech. Postaví sa na čelo kandidátky a scenáre sa opakujú. OĽaNO sú ale iný prípad. V duchu biblickej logiky, kedy prví budú poslednými a poslední prvými, stojí na poslednom 150 mieste kandidátky sám predseda. Do toho tá krádež, či privlastnenie (aby ma niekto nežaloval) názvu strany pánom Móricom. Mám obavu, či skôr nádej, že nás „starí harcovníci“ berú vážne a teda projekt bude mať úspech.
Keby si mal porovnať, ako sa ti žilo za komunistov a ako sa ti žije dnes, čo by si spomenul ako kľúčové v tvojom živote?
Na jednej strane ekonomická istota v zlatej, či skôr železnej klietke v neslobode, udavačstve, strachu. Obdobie, keď mojich spolubratov (napr. Jano Vecan z Košíc) zatvárali za to, že doviezli zo zahraničia pár Biblií – základnej knihy, ktorú kresťan má. Na druhej strane možnosť slobodne rozvíjať obdarovania, ktoré sme od Pána Boha dostali – áno i s neistotou, že môžu prísť aj ťažšie obdobia, napr. keď prídeme o zamestnanie. Odmietam demagogické reči o dvojkorunových mliekach a vyhlásenia: „Načo nám je možnosť cestovania, keď na to aj tak nemáme“. Je pravda, že prechod je trochu bolestivý, komplikujú to aj finanční žraloci vyštudovaní na komunistických školách v Moskve. Napriek tomu by som nemenil. Kľúčové pre mňa bolo štrnganie kľúčmi, zvolenie Václava Havla za prezidenta Československa a prvé slobodné voľby. Niet šťastia bez slobody a niet slobody bez statočnosti (Perikles).
Si veriaci človek, má sa vôbec kresťan angažovať v politike? V minulosti aj súčasnosti to skôr menu cirkvi poškodilo ako pomohlo. Ako môže zostať kresťan v politike morálne čistý?
Síce tu máme viacero politických strán, ktoré majú kresťanstvo v názve, skutočných kresťanov v nich ale bolo ako šafranu. Navyše, niektoré strany nevznikli čistým spôsobom, ale lišiackymi ťahmi, parazitovaním na iných. Nemôžeme byť ako Svedkovia Jehovovi, rezignujúc na veci verejné. Dostali sme túto zem do daru, máme všetky podmienky k jej spravovaniu. Vzduch, vodu, pôdu prinášajúcu obživu. Som človek mierumilovný, ale irituje ma neustále frflanie mnohých kresťanov, nariekanie nad tým či oným, kritika toho, či onoho politika. V knihe Kazateľ (3 kap.) sa píše, že všetko má svoj čas. Možno parafrázujem, ale domnievam sa, že je čas pre tých kresťanov, ktorí cítia povolanie k tomu, aby prevzali svoj diel zodpovednosti za veci verejné. A nevyprázdňovali tento priestor pre tých, ktorí sú ho nehodní.
Ako ale môžu ostať čistí?
Viem, že je to ťažké. Jedno zhnité jablko ľahšie nakazí zdravé, zo stola ľahšie stiahneš človeka na zem, ako ho vytiahneš hore. Ale je to možné. Diabol prichádza s rôznymi nástrahami, pokušeniami. Nesmieš ani len pripustiť myšlienku: „Veď pre jedenkrát sa nič nestane a pod.“ Keď som vykonával funkciu mestského poslanca, dostal som lukratívnu ponuku na zákazku. Svätý Duch mi okamžite vyslal varovný signál, pichnutie, vztýčený prst. A diabol ústami kresťana, ktorého použil, mi začal vysvetľovať, aby som sa nebál, veď všetko je čisté, legálne, všetko predsa zdaním. Tu je jediná rada – nepripustiť kompromisy a filozofovanie, nevstúpiť do blata, nestáť ani len na jeho okraji. Ak sa namočíš, už si vydierateľný a tlačený do oveľa hlbšieho bahna. Žiadne materiálne statky si odtiaľto neodnesieme, ale môžeme prísť o nebeské kráľovstvo. Dôležité – a to platí nielen pre kresťana – je, aby si zachoval čisté svedomie. Svedomie Václav Havel vnímal ako ľudský orgán, ktorý treba pravidelne vyživovať a posilňovať tým, že ho vystavujeme nepriazni počasia.
Naša krajina a okolitý svet sa vyrovnáva s krízou. Ľudia sú apatickí, boja sa o budúcnosť. Rozkvitajú extrémy, radikalizuje sa spoločnosť. Politici k týmto negatívnym trendom výrazne prispeli. Čo s tým, existuje nádej?
Ale áno. Hovorí sa, že nádej umiera posledná. Politici stratili pocit zodpovednosti v snahe zapáčiť sa svojim voličom. Umelý blahobyt udržiavali za cenu neustáleho zadlžovania. Raz to muselo skončiť. Teraz bude treba zaplatiť šek a bude to bolieť. Verím, že spoločne to dokážeme ľahšie. Hnevajú ma preto hlasy nabádajúce k vystúpeniu z EÚ, návratu ku korune a následnej devalvácii. Akoby devalvácia bola zázračným kľúčom ku všetkému. Rýchlo zabúdame, že mier v Európe bol draho zaplatený. Prestávame si ho vážiť, zvykli sme si – i na to, že nepotrebujeme pasy, devízové prísľuby, súhlas zamestnávateľa, referenta pre obranu, šéfa odborov (len na to, aby sme sa mohli ísť pozrieť na víkend do Viedne). Keď si úprimne priznáme, že sa môžeme zakrývať len takou perinou, na akú máme, keď sa prestaneme ohlupovať grafmi o stúpajúcej výrobe áut, keď extrémne bohatí sa budú ochotní v mene záchrany krajiny trochu podeliť, vtedy bude nádej, že z krízy vyviazneme smerom k udržateľnému rozvoju krajiny.
Aké pozitívne trendy vnímaš v občianskych aktivitách, v ktorých sa angažuješ? Čo sa ti podarilo v Žiline posunúť správnym smerom?
Predovšetkým sa nám pred piatimi rokmi, spolu s OZ Za krajšiu Žilinu, podarilo spomaliť niektoré deštruktívne procesy a odstaviť SNS od 16-ročného šafárenia v meste Žilina. Ako poslanec Mestského zastupiteľstva som mohol pomôcť v riešení viacerých problémov, zabránili sme niektorým nedobrým veciam. Veľkú radosť mi robilo, keď som mohol pomôcť aj jednotlivcovi – obyčajnému človeku v jeho problémoch. Napríklad domovník v jednom paneláku chcel pripraviť staršiu ženu o byt pre svojho syna. Pani tam dodnes býva. Pre vozíčkarov sa mi podarilo presadiť bezbariérový prístup na verejné toalety. Vyše štyri roky spolupracujem s Nadáciou POLIS, ktorá otvára zaujímavé diskusné témy. Do Žiliny pozývame zaujímavé osobnosti z domova i zahraničia. Pozvanie prijali vzácni hostia ako viedenský kardinál Christoph Schönborn, psychológ Max Kašparů, prezidentka Ligy proti rakovine Eva Siracká a mnoho ďalších hostí z domova i zo zahraničia. Diskutovali sme o reformácii a jej vplyve na súčasnosť. Televízny moderátor a novinár Štefan Hríb v POLISE moderoval niekoľko diskusií „pod lampou“ na rôzne témy. Cítim u ľudí čoraz väčšiu skepsu a únavu z honby po materiálnych statkoch a zároveň túžbu po vyšších hodnotách, hľadaní duchovna. To ma napĺňa nádejou.
Ing. Ľubomír Bechný, kandiduje pod číslom 46 na kandidátke
Obyčajných ľudí a nezávislých osobností
http://obycajniludia.sk/kandidati-do-nrsr-2012/
Mail môžete Ľubovi napísať na: lubobechny@orangemail.sk
