Falošná nostalgia
Rešpektujem legitímny postoj tých zástancov Slovenskej republiky, ktorí demokratickými prostriedkami bez nenávisti usilovali o zmenu usporiadania vtedajšej ČSFR. Taký istý rešpekt očakávam aj voči tým, ktorí usilovali o zachovanie spoločného štátu. Deliť Slovákov na dobrých a zlých, pričom dobrý Slovák je ten kto bol za samostatnosť, bez ohľadu na to čo urobil pre národ je obyčajný nacionalizmus. Dnes keď už máme vlastný štát, robiť si za to zásluhy sa mi zdá úzkoprsé, ale nech sa páči:-) Už som si aj zvykol, že tzv. národné sily na čele s Maticou slovenskou (ďalej MS) nemôžu zniesť to, že nehrajú v spoločnosti prvé husle ako kedysi. Namiesto uprednostňovania pozitívnych – nasledovania hodných príkladov hľadajú vinníkov súčasných problémov najmä tým, že nadávajú na Čechov, Maďarov a ich „prisluhovačov“. Vrcholom bolo v poslednom období to, keď MS na pokračovanie zverejnila vo svojom periodiku Slovenské národné noviny číslo 23 a 24/2012 hanebný menoslov zradcov Slovenska. K dispozícií je aj na stránke spomínaného periodika http://snn.sk/index.php/slovensko/659-postavili-sa-proti-slovenskej-statnosti-a-zatracovali-ju. Ak ste v roku 1991 podpísali Výzvu za spoločný štát, aj vy ste podľa MS zradcovia Slovenska. Takéto zoznamy mi pripomínajú spôsoby mocných (ŠTB v minulom režime a Hlinkovej gardy počas Slovenského štátu), ktorí si takto kompenzovali svoje komplexy na slušných ľudoch.
Skutočne zradcovia?
Na zozname MS je pravdepodobne aj môj otec, podporovateľ česko-slovenskej vzájomnosti. Podľa logiky MS by sa na zoznamoch ocitol aj môj dedko Čech, ktorý podporoval za prvej ČSR slovenské školstvo a bol prvým slovenským učiteľom v Ivanovciach pri Trenčíne. Možno by tam matičiari zaradili aj deklarantov Martinskej deklarácie, ktorí sa 30.10.1918 spontánne rozhodli ísť do zväzku z Čechmi bez toho, aby vedeli že v Prahe bola vyhlásená Česko-Slovenská republika. http://sk.wikipedia.org/wiki/Martinsk%C3%A1_deklar%C3%A1cia. Je smutné nazývať celú plejádu slovenských osobností zradcami len preto, že niekto si nevie nájsť miesto v spoločnosti. Mnohí zo „zradcov Slovenska“ sú dodnes renomovaní odborníci vo svojom obore, uznávaní doma aj v zahraničí. Naproti tomu MS má problémy s netransparentným financovaním, Nadácia MS nechce sprístupniť „národný poklad“, ak vôbec nejaký ešte ostal:-). Slovenská národná strana, ktorá v minulosti vždy stála po boku MS, a tým na strane občanov Slovenska, mala toľko dokázateľných káuz, že je škoda o nich viacej písať. Pýtam sa kto sú skutoční zradcovia Slovenska?
Pohľad historika
„ Publikovanie takýchto alebo podobných zoznamov považujem za poľutovaniahodné: na vyjadrenie občianskej vôle za rozdelenie či za zachovanie spoločného štátu mali občania právo. Bolo vyjadrením osobného postoja signatárov. Treba rešpektovať tie postoje, ktoré sa vyslovili za slovenskú samostatnosť, a neznevažovať tie, ktoré mali záujem zachovať spoločný štát. Spoločný štát si napríklad želalo veľa Slovákov, ktorí dodnes žijú v Českej republike. Za zvlášť tragické považujem to, ak sú dnes z „protislovenského exponovania“ obviňované také výnimočné osobnosti, ako napríklad Oskár Čepan, literárny vedec, akého Slovensku „svety závideli“: muž, ktorý Slovákom zanechal výnimočné dejiny literatúry, skvelé kultúrnohistorické eseje, etc. – dodnes sa udeľuje Cena Oskára Čepana za najlepšie výtvarné diela mladých výtvarníkov. Oskár Čepan – protislovenský exponent: to je nepochopiteľné – jednoducho „na hlavu“ postavené. Domnievam sa, že publikovanie takýchto zoznamov „protislovenských exponentov“ chce pravdepodobne vzbudzovať akési dodatočné verejné ponižovanie ľudí, z ktorých mnohí celým svojím životom jednoznačne prejavili lásku k Slovensku, ale i k iným národom, vytvorili významné hodnoty, z ktorých Slovensko vo vedeckej, hospodárskej či kultúrnej oblasti profitovalo a profituje. Mnohí z nich predsa patria a naďalej budú patriť, ako napríklad všeobecne vážený Oskár Čepan, k slovenskej elite. Sú medzi nimi takí, ktorí by s určitosťou nikdy neboli dovolili siahnuť na „národný poklad“, ako to urobili „veľkí Slováci“, a kedykoľvek by aj „kovové časti“ tohto pokladu dali k dispozícii nielen na verejnú kontrolu, ale odovzdali ho Slovenskej republike.
Moja mienka je jednoznačná: Matica slovenská by mala združovať ľudí a nie rozdeľovať, ako to učinila týmto zoznamom: mala by byť milovaným žriedlom – prameňom národných – kultúrnych a duchovných dejín a združovania síl v ich celosti a nie hračkou v rukách egoisticky mysliacich, za hranice straníckych záujmov nevidiacich politických strán.“
Miloš Kovačka, historik a bibliograf Martin
