Sám vraví, že jeho cieľom nie je ľavicu rozbíjať, ale ju posilniť o ľudského ducha a zelenú politiku. Hlasy privíta zo všetkých smerov, najmä poškuľuje po hlasoch nevoličov, ktorí na voľby rezignovali.
Koho môže osloviť ?
Samozrejme voličov Smeru-SD . Teda, ani nie voličov, skôr odpadlíkov zo Smeru. Škoda pre Chmelára, že stranu zakladá tak neskoro. Nemusel mať ani skvelý program, stačilo popri všetkých kauzách Smeru čakať a po každej kauze zbierať to malé promile voličov, ktorí rezignujú. Skoro zadarmo. Teraz je už neskoro. Nemôže čakať, že to, čo sa deje s opozíciou, sa bude diať aj so Smerom. Nemôže čakať, že vyletí z 2% na 15% v priebehu roka ako PS/SPOLU. Ľavicoví voliči sú iní. Nemajú množstvo alternatív a častejšie odpúšťajú. No a samozrejme, Chmelár na to nemá peniaze, aby vykúpil bilboardy a internety a nemá ani mediálnu podporu, ktorá by časť kampane prevzala zaňho. Taktiež v jeseni, keď sa začne stranícky boj o voliča, musí byť Chmelára vidieť.
Jeho prezidentská kampaň začala facebookovými statusmi a skončila v mestečkách na stretnutiach pri pive. Skromná cesta, ale nič, čo by dnes prerazilo. Nič, čo by dnes vytvorilo momentum zmeny u ľavicových voličov. Podľa mňa jeho jediná cesta, ako držať krok s bohatými stranami, je ohlasovať tlačovky pre média o tom, ako by robil veci inak. Ak to nadnesiem, tak po každej tlačovke inej politickej strany musí mať tlačovku Chmelár s tým, že by to robil inak, lepšie. Médiá by sa o presun informácií postarali.
Môže samozrejme osloviť aj nevoličov svojim programom, ale opäť jeho výtlak brzdí nedostatok peňazí na kampaň. Nevolič nemá záujem voliť, nemá záujem pozerať tlačovky, ani čítať správy o politike. Nejaké statusy Chmelára na facebooku sa k nemu dostanú možno akurát omylom. Takých ľudí ani nemá ako zacieliť. 15 rokov je účasť na úrovni 60% - Chudobný Chmelár veru nebude ten, kto dá zvyšku motiváciu ísť voliť.
Na čom stroskotá ?
Podľa mňa, na dvoch veciach.
Nepochopenie dôležitosti propagácie značky
Idealizovanie voličov – robenie z nich niečo, čo nie sú – intelektuálov
Chmelár bohužiaľ čaká, že jeho program sa bude medzi ľuďmi šíriť ako božie slovo alebo ako ľudové riekanky. Že ľudia budú z jeho programu takí očarení, že sami začnú rodinné posedenia začínať so slovami „...a čítali ste už Chmelárov program ? Je skvelý !“
Politický marketing a rovnako politický program sa zakladá aj na jednoduchosti a zapamätateľnosti. To sú veci, ktoré si budú ich voliči pamätať, ak ich o pol noci zobudíte a opýtate sa ich na program tej akej strany. V Smere si ľudia zaslúžia istoty. V PS Spolu idú meniť starú politiku za novú. Kotlebovci-národovci. Tri podľa prieskumov najsilnejšie strany majú tú najjednoduchšiu víziu, ktorá väčšine, opakujem, väčšine voličov napadne ako prvá, keď si na stranu spomenú.
Takúto zapamätateľnosť ale Chmelár nemá, používa zložité slovné termíny, politiku delí nie na dva, ale na desať ideových smerov, kde pri každom vytasí príklad zo zahraničia so zahraničnými politikmi. O svojich názoroch informuje siahodlhými statusmi, ktoré síce majú podstatu, ale to pri hľadaní voličov nie je vôbec dôležité. Môže byť Chmelár intelektuál, keď jeho voliči a ani žiadni iní voliči, jednoducho nie sú. Úprimne tlieskať mu na prednesoch budú len iní ľavicoví politológovia, no a zvyšní občania sa už proste len pridajú, keď uvidia, že sa tlieska.
„Socialisti sú po vyzbieraní potrebného počtu podpisov a zaregistrovaní politického hnutia pripravení predstaviť silný tím a predložiť doslova revolučný program, vďaka ktorému Slovensko vyjde zo začarovaného kruhu a urobí výrazný kvalitatívny skok dopredu.“ Chmelár
V pohode, akurát, že ten revolučný program nebude nikto čítať. Teda, určite nikto, ak ho bude písať sám Chmelár.
Chmelár má proste ťažký jazyk na to, aby oslovoval masy. Dovolím si teda pridať úryvky z jedného jediného statusu :
„V nasledujúcej víkendovej úvahe sa pokúsim vysvetliť, prečo by ľavica mala odmietnuť voľbu medzi progresívnym neoliberalizmom a reakčným konzervativizmom, do ktorej nás určité kruhy tlačia.“
Pán Chmelár, ak chcete byť hlasom ľavice, hlasom robotníkov, chudobných a starých, tí sa takto zrejme nevyjadrujú. Žiaden odpadlík zo Smeru prípadne doterajší ľavicový nevolič vám nepovie, že hľadá niečo medzi progresívnym neoliberalizmom a reakčným konzervativizmom. Vtipné tiež je, že Chmelár je schopný vlastných fanúšikov na vlastnej FB stránke ešte poučovať, ak náhododou nerozprávajú o progresívnom neoliberalizme, ale len o liberalizme a nedajbože si to zamieňajú ešte s niečím iným.
„globálny korporatívny kapitalizmus dnes v sebe nesie mnohé prvky fašizmu a má pre sociálnu a environmentálnu stabilitu tejto planéty rovnako zhubné následky ako nacizmus“
No, kým si všetko predstavím, čo aký pojem presne znamená, už aj zabudnem zmysel vety. Fašizmus sem, nacizmus tam. Jedine, že by ma nadpriemerne bavili dejiny a politika, tak by som s jeho myšlienkami dokázal držať krok. Opäť, toto podľa mňa nie je jazyk pre ľavicu na Slovensku. Nie že by jeho myšlienky nedávali zmysel (ak sa na to pozriem neutrálne) , ale sú príliš náročné.
„Progresívna aliancia sa netvorí na spojenectve globalizovaných skupín proti nacionalizovaným. Progresívna aliancia môže vzniknúť jedine zo spájania utláčaných, znevýhodnených, marginalizovaných a vylúčených s cieľom ich emancipácie.“
„Práve Nancy Fraserová pripomína, že by sme sa mali vrátiť k ideálu emancipácie: podchytiť znechutenie celej spoločnosti a namiesto vylepšovania korporatívnej hierarchie ponúknuť ľuďom jej zrušenie. Teda nie pridávať sa na stranu finančného kapitalizmu, ktorý bol vždy sponzorom fašistických hnutí, ale spojiť emancipačné sily“
Nedovolím si pánovi Chmelárovi radiť, ale ak chce naozaj oslovovať aj iných ľudí, ako tých, čo už má „zazmluvnených“ z prezidentských volieb, jeho slovník a vedenie kampane sa musí zmeniť.
Pán Chmelár si môže vybrať, či bude oslovovať ľavicových intelektuálov takto :
„Ahojte, voľte mňa, pretože ja ponúkam alternatívu k progresívnemu neoliberalizmu, reakčnému konzervativizmu a korporatívnemu kapitalizmu. Ponúkam emancipáciu utláčaných a environmentálnu stabilitu.“
a skončí s 2,7 percentami tlieskajúcich intelektuálov.
Alebo hodí všetok čas a peniaze do kampane a bude kradnúť voličov smeru populistickými rečami typu:
„Ahojte, som ľavičiar, voľte mňa, pretože ponúkam pomoc chorým a slabým a tiež ponúkam zmenu k dnešným slniečkarom a nenásytným podnikateľom, ale budem to robiť úprimnejšie ako Smer.“
Bohužiaľ, toto je jediná cesta dostať sa nad 5%. Chmelár musí zoskočiť z tých prečítaných kníh, vrátiť sa na zem a oslovovať ľudí jednoduchými heslami.
Hlavne nezačínať vlastné témy
Zbytočne sa bude zozadu hlásiť o slovo, že chce niečo povedať k životnému prostrediu, keď je akurát téma LGBTI. Zbytočne sa bude zozadu hlásiť o slovo, že chce niečo povedať k zahraničnopolitickej situácii, keď je akurát téma 30 metrový stožiar. Chmelár jednoducho nemôže nastoľovať témy, lebo ho nikto nebude počúvať. (okrem fans na Facebooku, ktorých už "má" ) . Musí sa pridať k témam ktoré vytiahne Fico a hovoriť, ako by to robil lepšie.
Najlepší príklad ako mu to nevyšlo, bola „zásadná“ tlačovka pred prezidentskými voľbami o tom, ako ministerstvo zahr. vecí a min. obrany tajne jedná o vojenskej a finančnej spolupráci s USA. Ak sa nemýlim tak túto tému vytiahol práve on a chudáka sa na tlačovke žiadny novinár nič neopýtal. Pár dní po tlačovke bolo ticho, až sa témy chytili väčšie ryby v rybníku.
Ak chce Chmelár uspieť, musí na polroka stratiť svoju tvár a hrať podľa pravidiel iných.
