Tvárili sa, že vedia a vysvetlili mi, že školník išiel na pohotovosť, takže ony s tým nič nemôžu urobiť, mám vraj ísť za riaditeľom. Za to, ako som reagoval sa priznám sa trošku aj hanbím, lebo som to nezvládol, neudržal som sa a musel som im priamo na mieste vysvetliť čo je a čo nie je ich úlohou a kto má ísť za riaditeľom.
Až o pár dní na to som si všimol, pri akej tabuli tie učiteľky vlastne stáli v to ráno, keď som sa s nimi hádal.
Môžete vymyslieť poslanie a víziu, je fajn vypísať pár pozitívnych hodnôt a hoci aj to zaberie niekedy veľa času, nie je to vôbec zárukou, že ľudia (či už sú to vaši zamestnanci, členovia spolku, alebo miestneho cirkevného zboru) proklamované hodnoty prijmú a budú ďalej odovzdávať. Najskôr budú iba opakovať to, čo vidia robiť svojho šéfa, čo môže pre vás dnes byť dobrá, alebo veľmi zlá správa. Ako nadriadený máte teda morálnu povinnosť osobným príkladom učiť svojich kolegov hodnotám, ktoré chcete, aby si vaša firma osvojila. Toto ešte viac platí v rodine, či v škole. Snáď to nedopadne tak, že si naše deti budú "svoj hodnotový systém" musieť naozaj hľadať samé (viď Poslanie školy na fotke).
