Autor pracuje v agentúrach RobertNemec.com a Elemental media. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Marketing
Sústredená práca je vraj ako spánok. Človek sa dostáva od zaspávania, cez rôzne hlboké fázy spánku až do stavu, kedy naozaj odpočíva. A nikto by neočakával, že keď niekoho v noci 100x zobudí, že ten človek bude ráno vyspatý. Ale pritom očakávame, že niekoho v kancelárií môžeme 100x za deň vyrušiť a svoju prácu aj tak urobí na 100%.
1. Pravidlá sa dajú zrušiť Čo najhoršie sa môže stať, ak by ste svoju internú smernicu vyhodili von oknom? 2. Zákazník je poslednýZákazníci sú tá posledná vec, na ktorú myslia zamestanci začínajúcich firiem pred tým než zaspia a prvá vec keď sa ráno zobudia. Cieľ je nájsť si cestu a žiť pri svojich zákazníkoch, aby sme vedeli, čo naozaj chcú a potrebujú. 3. Zbavte sa flákačov Ak má niekto vo firme na hrnčeku od kávy slogan: Odkedy som našiel job, prestal som sa zaujímať o prácu, máte problém. Začínajúca firma je priliš slabá na to, aby uživila flákačov.
Ak niekedy používate dovolenkové auto-odpovedače emailov, vždy je dobre sa zamyslieť, či je text natoľko univerzálny, aby nevytočil žiadneho potenciálneho klienta, ktorý sa snaží s vami spojiť. Napísal som email na oficiálnu mailovú adresu do Imaxu v Prahe (uvedenú na ich otrasnej webstráne) otázku, lebo som chcel vedieť, kedy budú hrať znovu U2 3D. Je to dlhá cesta, chcem sa na ňu pripraviť. Do sekundy som dostal túto odpoveď:
Asi mám ADHD, alebo ADD. Neplánujem to skúmať, lebo to nie je až také neprekonateľné, ale možno aj preto mám sklon strácať pozornosť, zameranie a veci príliš rýchlo vzdať. Rokmi som si ale osvojil niekoľko dobrých rád, iné práve zháňam. Tu sú dve rady na: Ako to nevzdať a niekoľko citátov na pozvbudenie pre tých, ktorým občas uletí pozornosť viac, ako ich teší.
Ak pracujete v kancelárií ako ja, aj vy sa budete dnes chcieť niekomu dovolať. A zároveň sa bude niekto chcieť dovolať vám. Toto sú ale dve veľmi odlišné veci. Takže, ak sa chcete vy dovolať, prajem vám ku tomu veľa trpezlivosti a to zvlášť vtedy, ak voláte na nejaký úrad. Je treba si opakovať, že majú veľa práce, že nečakajú na váš telefonát, ba priam sa naň netešia.
Vždy je čo zlepšovať, to je jasné. Ale ako, keď nevieme často zvládať ani to, čo sa od nás a našich tímov očakáva ako to minimum? A keď sa zdá, že nároky klientov (alebo iba šéfov) rastú rýchlejšie, ako naša chuť do práce a benchmarking sa stal iba anglickým prekladom nášho gilotína.
Bojíme sa o svoje príjmy, bojíme sa, že stratíme zamestnanie, klientov, obraty. Bojíme sa, že si neudržíme svoju životnú úroveň. Teda väčšina ľudí sa bojí. Najviac sa boja tí, ktorí sú zvyknutí neriskovať, držať sa svojho blahosklonného zamestnávateľa a splniť (aspoň naoko) všetko, čo povie šéfka. A majú sa čoho báť. Tí, ktorí doteraz sedeli ako buchty na svojich stoličkách a mysleli si, že za svoju poslušnosť budú odmenení zhovievavosťou šéfstva, pôjdu ako prví, resp. už sú preč. Čo zostáva nám ostatným?
Je finančná kríza. Predaj sa spomalil do takej miery, že nadsadené (bývalé trhové) ceny padajú na normál a tí, ktorí si za posledných 10 rokov zvykli na 40% a vyššie marže si môžu dovoliť ísť s cenami tak hlboko, ako sme ani nesnívali. Podľahli pokušeniu myslieť si, že kto ponúkne najnižšiu cenu, ten nás presvedčí a zachráni si kožu. Tu je pár myšlienok pre tých, ktorí podľahli tomuto pokušeniu a myslia si, že nízka cena je práve tým, čo ich prenesie cez finančnú krízu.
Nikto nechce byť predsa šedý priemer. Blbosť. Opak je pravdou. Vynikať je dnes totiž veľmi ťažké a možno ešte ťažšie. Celý systém je totiž nastavený tak, aby tých, ktorí niečím vynikajú zaradil do šedého priemeru. Keď lovíte raky, môžete ich dať do jedného vedra ak ich máte aspoň dva. Ten druhý totiž vždy stiahne toho prvého, ktorý vylieza z vedra.
Adrenalín je základné aditívum muža. Bez toho nevieme žiť, alebo aspoň bez neho nemáme pocit, že žijeme. Keď som mal osemnásť, bola pre mňa dobrodružstvom rýchla jazda v aute. Keď som mal 22, odsťahoval som sa do neznámeho mesta a to bola nová forma dobrodružstva. Prešlo veľa dobrodružstiev a keď som mal 30, založil som firmu a to bola nová forma dobrodružstva. Len trošku nechápem chlapcov, čo majú pomaly nad 50 a naháňanie sa autom po cestách im ešte stále stačí.
Po včerajšom dni môžeme Američanom všetci závidieť. Nie kvôli tomu, ako volili a pre koho sa rozhodli. Nie kvôli krásnym rečiam, ktoré predniesli včera večer obaja kandidáti, ani nie kvôli tomu, že žijú v tom, že sú najúžasnejší národ na zemi.
Zo srdca neznášam nakupovanie v hypermarketoch. Po celom dni turistiky ma tak nebolia nohy, ako po hodine medzi regálmi umelých a poväčšine zdraviu škodlivých potravinových výrobkov. A teraz si predstavte, že máte prácu, kde vám dajú mikrofón a do tejto hroznej atmosféry môžete vniesť aspoň trošku života.
Neoplatí sa vzdávať sa. Oplatí sa vydržať. Samozrejme to platí iba vtedy, keď sa oplatí vydržať. Niekedy sa ale oplatí vzdať sa zabaliť to, kým je ešte čas. Kedy?
Toto je zaručený návod (step by step), ktorý som dnes ráno napísal môjmu kolegovi - nešťastnému, že sa mu ani na 5-tu návštevu na evidencii vozidiel nepodarilo dostať na rad. 1. Prídeš tam o 6:45 v utorok, alebo štvrtok (budeš asi 25-ty). 2. Napíšeš sa do neoficiálneho zoznamu, zoznam si odfotíš mobilom a počkáš na policajta, ktorý vie písať. Určite príde.
Tu je jeden krátky na ranné zamyslenie: Všetko, čo vytvorí človek môže byť krásne, alebo lacné. To nie je hlboké, ale treba o tom hovoriť. Začína totiž ďalší pracovný deň a arichtekti, webdesignéri, projektoví manažéri a všetci ostatní sadáme za stôl a ideme tvoriť.
Super biznis nápad môže s firmou riadne pozametať. Overené stratégie na druhej strane tiež veľa neprinesú. Nápad teda treba premeniť na podnikateľský zámer, alebo inými slovami biznis plán. Bez biznis plánu môže firma aj získať povedomie verejnosti, najať zamestnancov a minúť peniaze, ale nebude mať zisk. Pred nejakým časom sme ako tím dostali nápad a keďže sme nechceli aby s nami iba vymietol naše firemné účty, museli sme naštudovať ako rýchlo a bez zbytočných chýb prísť na spôsob, ako nápad premeniť na zisk.
Samozdrejme, každý by 10x volil osobné pred oficiálnym. Neosobná prezentácia, služba, produkt, či bohoslužba z človeka robí iba cieľ a štatistiku a to my ľudia nemáme radi.
Život vo firme, či podnikaní začne byť tak zložitý, možností je na mraky až človek zabudne na čom to vlastne chcel zarábať. Tu je malá pomoc pre občerstvenie všetkých ktorí po ceste možno prepadli chaosu a panike.
Všetci chceme byť klamaní reklamou. Všetci chceme veriť marketingovým sľubom, lebo keď si zatvoríme oči a z hlboka sa nadýchneme, ide s nimi ten strašne príjemný pocit, že keď to budeme mať, niečo v našom živote sa zmení.
Ľudia môžu v dnešnej dobe podvedome nadobudnúť pocit, že služba, produkt, či software, ktorý má viac možností a dá sa použiť na viac účelov je teda lepší ako ten, ktorý všetky tie funkcie, či možnosti nemá. Dovolím si oponovať a tu sú hneď 3 dôvody, prečo.
