Keď už viem, že do cieľa nedobehnem bez toho, aby som porušil pravidlá.
Keď je jasné, že sa mi minú zdroje ešte ďaleko pred cieľom a je už len otázka času, kedy to vzdám.
Keď si uvedomím, že začínam obetovať to, čo je pre mňa dôležitejšie ako cieľ samotný.
Čo je ešte omnoho lepšie, ale často to nerobíme, lebo nemáme čas, alebo sa nám nechce - zrátať si dopredu, či cieľ, ktorý sme si určili stojí za námahu, čo nás bude stáť jeho dosiahnutie a hlavne - koľko sme ochotní obetovať a za akých okolností to vzdáme.
Odpoveď na tú úplne poslednú otázku nám zabezpečí, že nebudeme konať pod tlakom únavy a sklamania a zároveň, že nebudeme kvôli svojej hrdosti riskovať viac, ako sme pôvodne chceli.
Napriek povedanému, niekedy sa oplatí vydržať. A niekedy treba ísť aj spať.
