Závidím Američanom

Priznám sa, predvolebný marketing v Amerike som sledoval iba okrajovo a hoci som mal na oboch kandidátov svoj názor, skoro vôbec som sa nesnažil zostávať v obraze. To, čo ma dostalo bolo, ako veľmi Američania túžia po zmene. Na jednej strane nechápem, ako krajina, ktorá je dnes po svete známa ako vojenský diktátor, ktorý sa na svoje zbrane spolieha omnoho viac, ako na Boha, o ktorom toľko hovorí, si môže o sebe ešte aj dnes tak veľa namýšľať. Na druhej strane im strašne závidím.   Závidím im ich túžbu po zmene. Závidím im to, že vidia, ako veľmi ju potrebujú. Že nie sú spokojní s tým, ako sa situácia za posledných niekoľko rokov vyvinula a s tým, ako sa správali ich predchádzajúci prezidenti. Nespokojní sú natoľko, že volili tak, ako nikdy pred tým a zlomili pri tom hneď niekoľko historických predsudkov.   Jediné, čoho sa bojím je, že išli mnohí voliť iba kvôli svojim peňaženkám a zo strachu pred ekonomickou krízou. Dúfajme, že ich nový poloboh nebude ako jeho predchodca a pri všetkom, čo treba zmeniť neuvidí iba svoju americkú peňaženku. Dúfam, že sa zasadí za svetový mier, bude plniť svoje sľuby a Američanov pritlačí, aby sa zbadali a šetrili energiou a prírodnými zdrojmi. Dúfam, že sa pričiní o globálne riešenie chudoby. Dúfam..  Možno dúfam zbytočne ale dnes Američania majú nádej na zmenu a tú im zo srdca závidím.