Sociálne siete spôsobili to, že zrazu každý môže povedať alebo napísať čokoľvek. To samo osebe nie je zlé, problém ale nastáva vtedy, keď sú lži, polopravdy, dezinformácie, nenávistné komentáre alebo emócie burcujúce hlúposti šírené ľuďmi v pozíciách akejkoľvek spoločenskej autority, či už z hľadiska moci alebo ich vplyvu.
Prečo je to problém? Pretože svojím správaním stanovujú akýsi štandard, s ktorým sa následne snažia stotožniť tí, ktorí ich počúvajú a sledujú. A tá pomyselná latka (ne)kultúry býva vo väčšine prípadov pomerne nízko.
Dostali sme sa do stavu, že zdanlivo je najviac počuť a vidieť tých, čo sa neštítia klamstiev, ohovárania, priamej alebo nepriamej šikany, osobných útokov, ničenia reputácie, ale pred konfrontáciou s ich vlastnými činmi alebo slovami zbabelo utečú, zmenia tému, svoje slová poprú, vykreslia udalosti vo svoj vlastný prospech, alebo pri kritike začnú predstierať, že to oni sú tie skutočné obete. Niekde sa veru stala obrovská chyba.
V spoločnosti vyčíňa mimoriadne agresívny vírus, ktorý rozširujú nezrelí a nestabilní jedinci, neuvedomujúc si, aký negatívny vplyv môžu mať na ostatných. Táto nákaza sa prenáša do medziľudských vzťahov, čo vedie k nárastu nedôvery, napätia a polarizácie. Bude to znieť ako klišé, ale osobne si myslím, že teraz je ďaleko viac ako kedykoľvek predtým potrebné vybudovať si poriadnu imunitu na všadeprítomnú toxicitu a následne sa pokúsiť byť liekom, alebo aspoň túto nákazu nešíriť.
Menej si ich všímajme
V prvom rade si musíme uvedomiť, že nemáme žiadnu kontrolu nad tým, čo druhí robia alebo nerobia. Môžeme sa zamýšľať nad ich motívmi, analyzovať ich myšlienkové a emocionálne pochody, kritizovať, cítiť odpor, opovrhnutie alebo nevraživosť, ale takáto orientácia smerom na nich nás bude stáť drahocennú energiu, ktorú je možné využiť aj prospešnejšie. Pravdou je, že tí najviac toxickí ľudia urobia všetko preto, aby sme si ich všimli a reagovali na nich. Naše reakcie im dodávajú pocit kontroly a vlastnej dôležitosti. To, čo u takýchto ľudí môže pôsobiť ako sebavedomie, zväčša býva maskovaná vnútorná neistota.
Je dôležité upozorniť na skutočnosť, že podobní ľudia dokážu pôsobiť suverénne a charizmaticky, dokážu si získať ľudí na svoju stranu, preto by sme sa viac mali sústrediť na to, čo o nich hovoria ich činy a správanie.
Hulákajú, nadávajú, burcujú, ohovárajú, očierňujú, ponižujú, vyhrážajú sa, skresľujú pravdu, rozširujú klamstvá, útočia na slabé miesta vyťahovaním vecí z minulosti, užívajú si štvavé kampane, usilujú sa ľudí čo najviac medzi sebou rozoštvať. Vtedy sa cítia silní a dôležití.
Niekedy je proti nim samozrejme nevyhnutné zakročiť, pokiaľ ich slová alebo činy predstavujú akékoľvek ohrozenie, v iných prípadoch ale pomôže, ak im začneme venovať oveľa menej pozornosti. Veľakrát sa stáva, že tí najhlučnejší bývajú najviac zakomplexovaní a nespokojní so svojím životom. Radšej ho teda budú znepríjemňovať ostatným. Poskytne im to rozptýlenie a nemusia sa pozrieť sami na seba.
Zamerajme sa na pozitívne vzory
Zo začiatku to môže byť ťažké, ale keď sa naučíme menej si všímať alebo úplne ignorovať hluk a šum šírený tými, ktorí sa snažia vedome alebo nevedome vyvolávať napätie, negatívne myšlienky, pocity alebo reakcie, tak sa pre nás otvorí priestor pre presmerovanie pozornosti na tých, čo sa snažia ľudí spájať, nie rozdeľovať.
Sú to ľudia, ktorí komunikujú priamo, s rozvahou, sú schopní vnímať aj odlišné perspektívy, sústreďujú sa na fakty, a uvedomujú si, že ich slová a činy ovplyvňujú iných. Vedia si priznať svoje chyby a poučiť sa z nich, nestagnujú, ale pracujú na sebe, snažia sa inšpirovať, povzbudzovať, pomáhať. Súčasne sa neboja vlastnej zraniteľnosti, nad druhých sa nevyvyšujú, snažia sa druhých podporiť, hľadajú spoluprácu, rešpektujú individualitu. Sú empatickí, budujú vzťahy založené na porozumení, dôvere, rešpekte a zodpovednosti za svoje konanie.
Kde sa ukrýva skutočná sila a odvaha
Súrne potrebujeme viac kladných vzorov. Nemusia to byť nutne známe osobnosti, ktoré si zvykneme idealizovať. Stačí, ak sa každý z nás pozrie do svojho okolia a nájde hneď niekoľko statočných každodenných bojovníkov a hrdinov. Prekonávajú ťažké životné situácie, preberajú zodpovednosť za svoj život, vedia si priznať svoje chyby a nedostatky, aktívne na nich pracujú, chcú sa zlepšovať, napredovať, neboja sa pozrieť do vlastného vnútra a preskúmavať aj tie nie celkom príjemné zákutia svojho ja.
Sú to ľudia, ktorí sa mnohokrát stali obeťami hlučných, arogantných a necitlivých, ale aj napriek tomu sa rozhodli vytrvať a bojovať, zdieľajú svoje zážitky, vzdelávajú sa a odovzdávajú skúsenosti a užitočné informácie, vedia vypočuť a pomôcť, sú schopní rozlíšiť dobré od zlého, prospešné od deštruktívneho. Uvedomili si, že v dobe, kedy slová strácajú význam, je oveľa dôležitejší jazyk skutkov. Cez tie ukazujú silu a odvahu meniť svoj a životy iných k lepšiemu. Prejavujú tichú silu, ktorá je autentická, založená na otvorenosti, skúsenostiach a sebareflexii.
Oni si zaslúžia pozornosť v online a off-line priestore, nie tí, ktorí svojim prejavom rozptyľujú alebo škodia. Menej pozornosti venujme tým, čo zvyknú vidieť chyby vo všetkom a všetkých, len nie u seba. Akonáhle ich niekto kritizuje, tak sa prejaví ich zlomyseľnosť, pomstychtivosť a nevyspelosť. Ich slová bývajú prázdne, nejednoznačné, prípadne plné pohŕdania či vulgárnosti. Nejde im o diskusiu, spoluprácu, snažia sa predovšetkým o zničenie, ovládnutie alebo umlčanie svojich konkurentov a oponentov. Chcú dominovať a nestrpia kritiku. Hrajú na viac strán súčasne, ale ich činy ukazujú, že v skutočnosti im ide len o ich vlastný prospech. Je im ukradnuté, aké má ich konanie dôsledky. Sú obklopení takými, ktorí sú im podobní, lebo s nimi si rozumejú najlepšie. Neštítia sa ublížiť, svoje konanie zľahčujú, obetiam sa niekedy dokonca vysmejú. Ospravedlnenia a pokory sa od nich dočkáme zriedkavo, ich schopnosť cítiť vinu a prejavovať ľútosť je obmedzená, znamenalo by to stratu kontroly a odhalenie vlastnej zraniteľnosti. Silní sa cítia predovšetkým vtedy, ak majú moc a vplyv nad druhými. Taká sila je opojná, ale je len ilúziou, pretože nevychádza z vnútra, zo sily charakteru, pevných hodnôt a presvedčení. Ľahko sa rozplynie, ak dotyčný stratí moc a pozornosť.
Začnime od seba
Ak chceme, aby tí s negatívnym vplyvom na ostatných boli menej vplyvní, začnime od seba a buďme príkladom pre ostatných.
Čo konkrétne môžeme robiť?
Prvým krokom je prevzatie plnej zodpovednosti za náš život a za vplyv, ktorý má naše konanie na druhých. To znamená aj to, že si uvedomíme, ako sa sami podieľame na šírení toxicity negatívne ovplyvňujúcej medziľudské vzťahy. Pokiaľ chceme byť liekom a nie šíriteľom nákazy, tak sa musíme správať lepšie ako tí, ku ktorým cítime odpor. Neznamená to, že sa budeme považovať za lepších ľudí, ako sú oni, ale to, že si stanovíme vyššie štandardy pre to, ako komunikujeme a konáme. A začneme ich dodržiavať. Voči druhým a aj sami voči sebe.
Následne je vhodné zamerať sa na to, nad čím skutočne máme kontrolu. Neovplyvníme to, ako sa ostatní správajú, vieme však ovplyvniť to, či a v akej miere ich do nášho života pustíme. Naša pozornosť má svoje limity, rýchlo sa zaplní, máme ale možnosť rozhodnúť sa, čím ju vyplníme, a teda komu a čomu ju venujeme. Na internete máme možnosť toxický obsah blokovať, tým čo ho šíria venovať minimum pozornosti. Zamerajme sa viac na tých, čo inšpirujú, ponúkajú riešenia, spájajú. To isté platí aj v osobnom živote. Ostatným patrí miesto na okraji našich životov. Ak sa z vlastnej iniciatívy rozhodnú zmeniť a zlepšiť svoje správanie, môžeme sa rozhodnúť dať im ďalšiu šancu, aby ukázali, či to myslia vážne. Veľkosť človeka sa ukazuje aj v tom, ako sa správa a komunikuje s tými, ktorí mu ublížili alebo s ktorými nesúhlasí.
Na rušivé prejavy nereagujme alebo reagujme len minimálne, nenechajme sa vyprovokovať. V prípade, že sme s takými ľuďmi z rôznych dôvodov v každodennom kontakte, obmedzme vzájomné interakcie na nutné minimum. Keď odvrátime pozornosť od tých, ktorí nám chcú život znepríjemňovať alebo znechucovať, otvorí sa nám priestor pre budovanie hlbokých a zmysluplných vzťahov s ľuďmi, pre ktorých sú empatia, porozumenie, zodpovednosť a dôvera základnými princípmi a nie len prázdnymi frázami.
Pokúsme sa správať inak a lepšie ako tí, ktorí sú hluční a necitliví. Ak nás odpudzuje hrubosť, egoizmus a agresivita, komunikujme pokojnejšie, vnímavejšie, s empatiou. Ak neznášame klamstvá a zavádzajúce tvrdenia, tak pri komunikácii sa zamerajme viac na fakty a overiteľné skutočnosti. Snažme sa vidieť a hľadať pravdu, aj keď zvykne byť nepríjemná, keďže sa budeme musieť pozrieť aj na svoje konanie a presvedčenia, čo vyžaduje odvahu. Pri útokoch a ponižovaní zasiahnime, neprizerajme sa, nemlčme. Obetiam ponúknime pochopenie a podporu. Postavme sa za seba a za iných, nenechajme sa umlčať alebo zastrašiť tými, ktorí z dôvodu ich egoizmu, nedostatku sebareflexie alebo vlastného prospechu šíria strach, zlobu a nenávisť. Každý máme niečo, čím sa dá prispieť k tomu, aby sa nám žilo lepšie a zdravšie.
Paradoxne tí, ktorí sa nás snažia najviac rozoštvať a rozdeliť, môžu byť zároveň tí, ktorí nás viac spoja, pretože si povieme „stačilo“ a začneme sa správať inak ako oni, ohľaduplnejšie, dospelejšie, ľudskejšie.
Spoločne si na vzájomnými vzťahmi a interakciami vytvárame prostredie, v ktorom žijeme. Máme možnosť rozhodnúť sa, ako sa chceme správať , teda či budeme súčasťou problému, riešenia, alebo zostaneme nečinní. Inými slovami, môžeme sa slobodne rozhodnúť, či budeme liekom alebo nákazou.
Každá malá alebo veľká zmena vo vonkajšom svete začína najprv v nás. Tak preto niečo urobme.
PS: V článku sú naschvál uvedené viaceré zovšeobecnenia alebo zveličenia, nepíšem o nikom konkrétnom, mojím cieľom je upozorniť na vzorce správania v spoločnosti, s ktorými sa všetci stretávame. Text je môj vlastný, je to len moja perspektíva.
