Po volebnej noci má pomerne veľká časť obyvateľov Slovenska ťaživé pocity. Prevláda frustrácia, beznádej, úzkosť, strach, alebo sklamanie. Tento text ale nebude o politike. Rozhodol som sa, že radšej napíšem pár riadkov o tom, čo sa dá robiť, keď niečo, v čo sme verili, nedopadne podľa našich predstáv a očakávaní.
Sklamania môžu prísť v akejkoľvek forme. Práca snov sa ukáže byť pre nás absolútne nevhodná. Vzťah, do ktorého sme investovali veľa času a energie sa náhle rozpadne. Niekto nás oklame alebo podvedie. Zistíme, že človek, ktorého sme považovali za priateľa, je falošný a po celý čas nás len využíval.
Ak je sklamanie veľké a nečakané, tak môže byť sprevádzané aj šokom z toho, čo sa vlastne stalo. Sme zahltení nepríjemnými pocitmi a nevieme, ako sa pohnúť vpred, ako sa z toho celého vyhrabať. Čo sa dá v takej situácii urobiť?
V prvom rade je dôležité zmieriť sa s realitou. Nevyšlo niečo, v čo sme dúfali. Ilúzie sa rozpadli. Skutočne sa to stalo. Bohužiaľ to momentálne nebude iné, musíme sa zmieriť s prehrou.
Pri veľkých sklamaniach je úplne normálne, že sa cítime zle a sme plní negatívnych myšlienok. Ide sa o adekvátne reakcie vzhľadom na to, čo sa stalo. Skúsme to naplno precítiť, chvíľu s tým sedieť, pocity nepotláčať. Dovoľme si cítiť frustráciu, smútiť, hnevať sa. Nechajme to cez seba prejsť ako obrovskú vlnu. Chvíľu to bude bolieť, ale postupne to bude lepšie.
Pocity potrebujú byť vyjadrené. Môžeme napríklad na list papiera napísať, všetko čo cítime a čo si myslíme. Porozprávať sa s dobrými priateľmi. Niektorým pomôže prechádzka, alebo akákoľvek iná fyzická aktivita. U každého bude fungovať niečo iné.
Zvoľnime. Prestaňme na chvíľu hľadať riešenia. Doprajme si dostatok času, aby sme spracovali to, čo sa vlastne stalo. Nerobme žiadne unáhlené rozhodnutia. Momentálne nie sme schopní vidieť veci také, aké sú, naše vnímanie je výrazne ovplyvnené tým, ako sa cítime.
Skúsme sa zamerať na to, čo sme spravili dobre, čo nám vyšlo, na čo sme hrdí, za čo môžeme byť vďační, aj napriek tomu, že niečo neskončilo tak, ako sme si predstavovali.
Nevzdávajme sa svojich snov a cieľov. Pracujme s tým, čo máme. Posnažme sa zo zlyhaní, sklamaní a porážok čo najviac poučiť. Neobviňujme sa. Cítili by sme sa iba horšie, ničomu by to nepomohlo.
Venujme sa aktivitám, ktoré nám umožnia cítiť úľavu od ťaživejších pocitov. Môže to byť práca v záhrade, čítanie dobrej knihy, varenie alebo niečo iné. Zamerajme sa na veci, pri ktorých sa cítime komfortne a bezpečne. Pomôžu zastabilizovať nervový systém a uvoľniť stres.
Nevnímajme danú situáciu ako niečo konečné, definitívne. Možno to, čo sme chceli, nevyšlo len teraz, na tomto mieste, s konkrétnym človekom, nepriali okolnosti, urobili sme zbytočné chyby, alebo sme jednoducho mali obrovskú dávku smoly.
Prehry a sklamania sú súčasťou života. Pozrime sa kriticky na to, aké používame stratégie a taktiky. Je možné aj to, že robíme veľa vecí dobre, ale na nesprávnom mieste a s nesprávnymi ľuďmi. Zlepšime sa v oblastiach, v ktorých zaostávame. Nie je dôležité, koľko súbojov prehráme, ale či sa dokážeme zdvihnúť zo zeme a začať odznova. S novými skúsenosťami a s nádejou. Múdrejší a silnejší. Schopní ísť za tým, čo chceme, viac priamočiaro a odhodlane.
Robme čo najviac vecí, ktoré dajú životu zmysel. Nanovo si zadefinujme svoje ciele a priority. Neprepadajme do zúfalstva a beznádeje. Zamyslime sa, aké konkrétne kroky môžeme realizovať, aby sme sa pohli smerom k tomu, čo je pre nás v živote dôležité. Aj keď je to ťažké, začnime zas žiť svoj každodenný život. Možno v budúcnosti prídu nové príležitosti. Nič nie je stratené.
Nebuďme v tom sami. Zdieľajme to, ako sa cítime. Viac sa rozprávajme. Buďme viac s ľuďmi, s ktorými si rozumieme. Rozprávajme sa o prehrách, porážkach, sklamaniach, ale aj o nádeji, smelých plánoch, hľadajme inšpiráciu. Sústreďme sa na to, čo nás spája. Vyberme si, za čo všetko chceme bojovať. Čo sa oplatí robiť, aj keď stojíme proti presile alebo naše šance na úspech nie sú vysoké.
Záverom len dodám, že každé sklamanie, každá prehra, každá negatívna skúsenosť nás môže nasmerovať bližšie k tomu, čo skutočne chceme a potrebujeme na to, aby sme boli šťastnejší. Musíme zostať otvorení novým uvedomeniam a nebáť sa prijímať aj odvážne rozhodnutia. Najväčšia sila sa skrýva v tých, ktorí sa aj napriek nepriaznivému osudu rozhodnú opakovane vstávať aj po bolestivých porážkach. Koniec nastane len vtedy, keď zostaneme ležať.
Tak hlavy hore a bojujme.
