Moderná digitálna éra priniesla nové možnosti nadväzovania kontaktov s ľuďmi z celého sveta. Technologický pokrok zrýchlil tempo našich životov a zároveň ovplyvnil spôsob komunikácie. So vznikom sociálnych sietí a zoznamovacích aplikácií sa do popredia dostali od nepamäti existujúce vzorce správania, ktoré získali pomenovania pomerne presne vystihujúce ich podstatu.
Náhle zmiznutie bez stopy
Jedným z takýchto termínov je ghosting (z anglického slova ghost = duch). Označuje jednostranné ukončenie interakcie, keď jedna osoba náhle a bez akéhokoľvek vysvetlenia prestane komunikovať. Z pohľadu druhej osoby, voči ktorej je ghosting aplikovaný, je to vnímané ako náhle odmlčanie sa, zmiznutie. Dalo by sa povedať, že daný človek doslova „zdúchol“ preč. Stal sa duchom, ku ktorému sme stratili prístup, a zároveň sme sa tým duchom stali aj my, pretože sme odrazu ignorovaní a neviditeľní.
Rovnako ako iné prejavy správania, aj ghosting existuje na pomyselnej škále závažnosti a náhlosti zmiznutia druhého človeka. Za najhoršie a psychologicky najtraumatizujúcejšie druhy ghostingu sa považuje ukončenie akéhokoľvek dlhodobého vzťahu bez vysvetlenia, najmä ak väčšina interakcií prebiehala osobne. Komunikácia však môže byť ukončená aj postupne, vtedy hovoríme o takzvanom mikro-ghostingu alebo „fade out“ efekte. V takom prípade je pomerne jednoduché identifikovať opadávajúci záujem druhého človeka o vzájomnú komunikáciu, hoci dotyčný nemusí priznať pravdu o svojich zámeroch. Druhá osoba sa postupne sťahuje, predlžujú sa intervaly medzi kontaktmi, niektoré pokusy o spojenie (neodpísané e-maily, prečítané správy bez reakcie, nezdvihnuté telefonáty) sú ignorované úplne. Osobné stretnutia sa nekonajú alebo sú zrušené na poslednú chvíľu. Prípadne niekto z nášho života na istý čas zmizne bez akéhokoľvek upozornenia či vysvetlenia a potom sa zas objaví.
Ako na nás môže ghosting vplývať?
Napriek tomu, že ghosting ako taký spopularizovali prevažne zoznamovacie aplikácie, stretávame sa s ním aj v rodinách, priateľstvách alebo napríklad aj v pracovných vzťahoch. Keď s nami niekto náhle alebo postupne, avšak bez akéhokoľvek predchádzajúceho vysvetlenia a zdôvodnenia, ukončí vzájomnú komunikáciu či vzťah, samotný fakt takéhoto správania môže byť spúšťačom pocitov frustrácie, zmätku, neistoty a úzkosti. V ojedinelých prípadoch sa objavujú záchvaty paniky, pocity straty kontroly a prejavy emočnej dysregulácie.
To, ako nás náhle zmiznutie druhého človeka poznačí, závisí od toho, akú s ním máme históriu, ako dlho trval vzájomný vzťah, o aký druh vzťahu išlo (napríklad či bol osobnejší, pracovný alebo išlo len o online komunikáciu), aké očakávania sme od komunikácie s danou osobou mali a v akom rozpoložení sa v tej chvíli nachádzame. Ghosting je príznačný tým, že nepoznáme presné okolnosti jednostranného ukončenia komunikácie, a teda nevieme, čo sa vlastne stalo. Nemáme žiadne vysvetlenie a môžeme sa len domnievať, či ide o koniec definitívny, dočasný, či ide o druh manipulácie, pomsty, alebo o niečo úplne iné. Ostávame zmätení, s pocitom, že niečo nebolo dostatočne ukončené. Sme bez odpovedí, ktoré však vôbec nemusíme nájsť.
Ghosting je vo svojej podstate vysoko nezrelý a vyhýbavý vzorec správania, ktorý je veľmi deštruktívny. Človek, ktorý opúšťa interakciu na dlhšie časové úseky alebo postupne, sabotuje komunikáciu, čím znemožňuje jej bezpečnosť a vzájomnosť. Takýmto správaním narúša samotné základy potrebné pre budovanie a rozvíjanie akéhokoľvek vzťahu. Umožňuje mu to vyhnúť sa zodpovednosti za vlastné činy a konfrontácii s pocitmi druhej strany. Ľudia, ktorí zmiznú náhle a úplne, metaforicky zničia úplne všetko a naraz obrovskou demolačnou guľou. Ak sa niekto v našom živote zrazu stane duchom, môže to výrazne ovplyvniť naše sebavedomie, sebahodnotu a naštrbiť dôveru voči ostatným.
Kedy o ghosting nejde: Výnimky a pochopiteľné prerušenia kontaktu
Je dôležité zdôrazniť, že nie každé prerušenie komunikácie možno označiť ako ghosting. Existujú situácie, kedy je prerušenie kontaktu plne oprávnené a pochopiteľné, a to z rôznych dôvodov.
Prvým a najdôležitejším prípadom sú situácie, keď sme nútení prerušiť kontakt, pretože druhá osoba nás určitým spôsobom ohrozuje. Sem patria prejavy ako šikana, stalking, vyhrážanie sa, či iné formy správania, ktoré narúšajú našu bezpečnosť a psychickú pohodu. V takýchto prípadoch je prerušenie komunikácie nielen opodstatnené, ale často aj nevyhnutné pre ochranu vlastného zdravia a bezpečia. Podobne je to aj vtedy, ak na nás daná osoba dlhodobo vplýva toxicky a negatívne, narúšajúc našu duševnú rovnováhu bez snahy o nápravu.
Ďalšou kategóriou sú prípady, keď niekto zažíva mimoriadnu životnú situáciu, ktorá mu objektívne znemožňuje udržiavať bežný kontakt s okolím. Môže ísť o vážnu chorobu, syndróm vyhorenia, úmrtie blízkeho človeka, alebo iné krízové obdobie. V týchto chvíľach je schopnosť komunikovať a udržiavať vzťahy výrazne obmedzená a očakávať bežnú mieru interakcie by bolo nerealistické. V takýchto prípadoch ide skôr o dočasné stiahnutie sa, ktoré by ideálne malo byť oznámené, no v danej situácii to nemusí byť možné.
Napokon, o ghosting nehovoríme ani vtedy, ak nám niekto veľmi ublížil a odmieta za svoje správanie prevziať zodpovednosť alebo ho vysvetliť. Ak je komunikácia s niekým dlhodobo jednostranná, alebo ak sú naše pokusy o nadviazanie kontaktu systematicky ignorované, máme plné právo prerušiť takúto interakciu. V týchto scenároch nie je problém na našej strane a prerušenie komunikácie je aktom sebaochrany a nastavenia zdravých hraníc.
Prečo je ghosting taký rozšírený?
Ghosting je v súčasnosti mimoriadne rozšírený predovšetkým preto, lebo digitálna doba uľahčuje jednostranné ukončenie komunikácie, najmä ak jej prevažná časť prebieha v online priestore. Pri online zoznamovaní, ale aj v iných sociálnych interakciách, často nadobúdame pocit, že máme obrovské množstvo možností a stále je čo objavovať. Hľadáme vzrušenie, nezáväznosť a neustále nové podnety.
Ak nás komunikácia s niekým prestane baviť, je lákavé jednoducho začať konverzáciu s niekým iným a k tej predchádzajúcej sa už nevrátiť. Nemusíme nič vysvetľovať ani komunikovať. Ak nájdeme niekoho, kto nás baví viac, tí ostatní sa nám môžu zdať nepotrební a jednoducho ich „odhodíme“. Tento prístup sa netýka len romantických vzťahov, ale selektívne alebo úplne ignorovať môžeme aj komunikáciu s kolegami, kamarátmi či dokonca rodinou.
Vo vzťahoch na diaľku je tendencia ku ghostingu ešte výraznejšia. Fyzická vzdialenosť a absencia každodenného osobného kontaktu znižuje pocit priamej zodpovednosti voči druhej osobe. Ak sa s niekým nestretávame tvárou v tvár, je oveľa jednoduchšie dištancovať sa bez vysvetlenia. Pocit anonymity a digitálnej izolácie môže viesť k presvedčeniu, že následky nášho správania nebudú také citeľné, alebo že sa im jednoducho vyhneme. Navyše, budovanie vzťahov na diaľku si často vyžaduje zvýšené úsilie v komunikácii a udržiavaní kontaktu, čo môže byť pre niektorých ľudí príliš náročné. Namiesto úprimného priznania únavy alebo straty záujmu si vyberú ľahšiu cestu – úplné zmiznutie.
V takýchto a podobných prípadoch sa jedná o istú formu „komfortného narcizmu“. Ide o tendenciu uprednostňovať vlastné pohodlie a vyhnúť sa akémukoľvek diskomfortu, ktorý by mohol nastať pri otvorenej a úprimnej komunikácii. Nemusíme sa zamýšľať nad tým, ako naše správanie ovplyvňuje druhých ľudí. Nie je potrebné zaujímať sa o ich potreby, očakávania, pocity a myšlienky. Jednoducho sa rozhodneme niekoho „nechať tak“.
Je oveľa ľahšie zmiznúť, než komunikovať skutočné dôvody, pre ktoré už s niekým nechceme byť v kontakte, alebo vysvetliť, prečo sme dospeli k záveru, že ukončenie komunikácie je tou najlepšou možnosťou. Týmto spôsobom sa vyhneme pocitu nepríjemnosti, prípadnej konfrontácii a nutnosti prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Zdanlivo sme „nad vecou“ a udržíme si pocit kontroly nad situáciou, pričom ignorujeme emocionálne dopady na druhú stranu. Toto správanie odráža nezrelosť a nedostatok empatie, ktoré sú živené práve jednoduchosťou anonymného digitálneho prostredia.
Prečo sa ghosting objavuje tak často v romantických vzťahoch?
Jedným z kľúčových dôvodov častého výskytu ghostingu v romantických vzťahoch je nedostatok zdravých vzorov komunikácie. Mnoho ľudí v živote nemalo možnosť naučiť sa, ako vyzerá otvorená, úprimná a bezpečná komunikácia, ktorá je základom pre budovanie a udržiavanie funkčného vzťahu.
Keď akákoľvek interakcia presiahne určitú úroveň intimity alebo hĺbky, prípadne ak človek stratí záujem o vzťah ako taký, môže to v ňom vyvolať nepríjemné pocity. Tieto pocity, často súvisiace s pocitom ohrozenia vlastnej zraniteľnosti, sa následne snažia potlačiť alebo sa im vyhnúť. To platí obzvlášť pre jedincov s vyhýbavou citovou väzbou, ktorí majú tendenciu vzďaľovať sa, keď sa vzťah začne prehlbovať a začína byť vážny.
Namiesto konfrontácie s týmito nepríjemnými pocitmi jednoducho radšej z takejto situácie odídu, resp. ujdú. U ľudí, ktorí sa v medziľudských interakciách cítia neisto alebo nekomfortne, môžu byť opakované prejavy ghostingu aj spôsobom, ako sa vyrovnať s pocitmi nepohodlia, ktoré sociálne interakcie prinášajú. Keď sú preťažení, dočasne alebo natrvalo sa „odpoja“. Po postupnom opadnutí intenzity pocitov, ktoré sa objavili ako reakcia na to, čo sa stalo, sa opäť z ničoho nič objavia, akoby sa nič nestalo. Alebo človeka, ktorý v nich pocity diskomfortu vyvolá, odstrihnú úplne a definitívne.
Je dôležité dodať, že tieto nepríjemné pocity nemusia nutne naznačovať, že sa vo vzťahu deje niečo zlé. Často ide len o prirodzený dôsledok prehlbovania vzájomnej komunikácie a vzťahu. Keď sa k niekomu priblížime a vytvárame si s ním hlbšie puto, súčasne ideme do hĺbky aj sami v sebe. Na povrch tak môžu vyjsť nespracované emócie, staré situácie, traumy alebo zranenia, čo môže byť samo o sebe nesmierne náročné zvládnuť.
Preto nastupujú ochranné mechanizmy, prostredníctvom ktorých si druhých ľudí začneme držať od seba ďalej. Takto opätovne získame pocit emočného bezpečia a kontroly nad tým, čo sa deje. A práve ghosting môže byť jedným z takýchto prostriedkov, ktoré použijeme, keď potrebujeme rýchlu úľavu od nepríjemných pocitov, bez ohľadu na to, či nejakú komunikáciu chceme skutočne ukončiť, alebo v nej len pokračovať. Je to spôsob, ako sa vyhnúť konfrontácii s vlastnými emóciami a s nárokmi, ktoré so sebou prináša prehlbovanie vzťahu.
Na komunikáciu treba dvoch: Ponaučenie z ghostingu
Z viacerých odborných štúdií a výskumov, ktoré sú voľne prístupné na internete, vyplýva, že pomerne vysoké percento ľudí sa priznalo, že takýmto spôsobom nejakú komunikáciu alebo vzťah ukončilo, alebo niekto náhle prestal komunikovať s nimi. Či už sme sa ocitli na jednej alebo druhej strane, prípadne sme si to vyskúšali z oboch pohľadov, je možné z tejto skúsenosti získať cenné ponaučenie.
Ak sme boli tými, čo komunikáciu bez vysvetlenia prerušili, či už dočasne alebo natrvalo, mali by sme si uvedomiť, že takéto správanie môže na ľudí pôsobiť veľmi negatívne a zraňujúco. Viem, že niekedy je ťažké brať to do úvahy, najmä ak sme zahltení, unavení, alebo jednoducho nemáme záujem s niekým komunikovať. Ak sa však rozhodneme pre ľahkú cestu z interakcie alebo vzťahu von, musíme žiť s vedomím, že sme prerušením kontaktu mohli niekomu vedome alebo nevedome ublížiť. Skúsme sa zamyslieť, ako by sme sa cítili, keby niečo podobné niekto urobil nám. Je možné, že tento typ správania využívame, pretože si myslíme, že máme veci viac pod kontrolou, ak sa komunikácia odohráva len vtedy, keď o ňu máme záujem. V každom ohľade dôležité preskúmať svoju motiváciu pre tento typ správania. Začnime vnímať ľudí viac ako cítiace a mysliace bytosti, skúsme sa naučiť lepšie komunikovať a pracovať so svojimi pocitmi. Správajme sa viac empaticky. Pokúsme sa prekonať svoj strach a nutkanie ujsť, keď je niečo ťažké alebo nekomfortné. Získavame tým síce väčší pocit kontroly, ale môžeme nechcene prísť o ľudí, ktorí nám to bez vysvetlenia (a ospravedlnenia) tolerovať nebudú, pretože prerušenie alebo úplné zastavenie komunikácie ich nechá bez odpovedí, prípadne im ublíži. Je kritické, aby sme si uvedomili, že ak sa takto správame vo vzťahoch s druhými ľuďmi, ľahko síce získame kontrolu a pocit istoty, druhá strana však bude znášať všetku úzkosť a neistotu, pretože takéto podmienky vytvoríme vlastným, viac sebeckým prístupom. Kým budeme mať tento vzorec správania, pre ostatných ľudí bude náročné cítiť sa s nami pri vzájomnej komunikácii alebo vo vzťahu bezpečne, pretože pri akýchkoľvek problémoch môžeme rozvíjajúcu sa interakciu sabotovať.
Ak sme naopak tí, s ktorými niekto náhle komunikáciu ukončil (alebo sa nám to stáva opakovane), musíme spracovať to, čo sa vlastne stalo. Zároveň si môžeme uvedomiť, že nemáme žiadnu kontrolu nad tým, ako sa k nám druhí ľudia zachovajú. Nemôžeme si nárokovať čas alebo pozornosť ostatných, môžeme však lepšie komunikovať, aké sú naše hranice, a teda čo chceme, očakávame, vyžadujeme a potrebujeme pri vzájomných interakciách. A je mnoho ľudí, ktorí to budú rešpektovať a príde im to normálne. Neobviňujme sa za to, čo sa stalo, boli sme len v kontakte s niekým, u koho je prítomný takýto prejav správania. Spracujme svoje pocity, ktoré budú prichádzať vo vlnách. Na začiatku to bude šok a zmätok z toho, čo sa stalo, postupne nastúpi frustrácia, úzkosť alebo hnev. Objaviť sa môžu aj ťaživejšie pocity, napríklad opustenie, smútok, beznádej. Budú prichádzať postupne, v návaloch alebo vo vlnách, pomôže nám, keď ich precítime alebo vyjadríme. Môžeme sa vyrozprávať známemu, spísať pocity a myšlienky na papier, alebo sa zdôveriť terapeutovi. Ak nedostaneme vysvetlenie, prečo sa to stalo, nájdime si vlastné. Nedokončenému príbehu dajme taký vlastný koniec, ktorý bude dostatočne uspokojivý, aby sme sa vedeli pohnúť vpred. Dôvody, čo sa vlastne stalo, môžeme napríklad nájsť vtedy, keď sa zamyslíme nad tým, ako vzájomná komunikácia prebiehala a čo po celý čas naznačovala. Faktom je, že ak s nami niekto odmieta komunikovať, takéto správanie je silným signálom, že sa nemáme snažiť o priazeň a pozornosť takého človeka, ale je lepšie nechať ho slobodne odísť. A zamerať sa na ľudí, ktorých máme a ktorí konkrétnymi činmi dávajú najavo, že im na nás záleží a chcú byť súčasťou nášho života. Komunikujme s tými, s ktorými je to ľahké a ktorí chcú komunikovať s nami.
Nie je to až také komplikované
Ghosting je rýchlou a priamočiarou cestou, ako prerušiť alebo ukončiť komunikáciu s človekom, s ktorým už nechceme byť v žiadnom kontakte. Ak sa pozrieme na tento typ správania čisto neutrálne, v podstate ide o nepriamy druh komunikácie. Prečo? Pretože ten, kto sa s vami rozhodne komunikáciu bez vysvetlenia na dlhšiu dobu prerušiť, takýmto prejavom vlastne hovorí, že daná interakcia nie je jednou z jeho priorít a bude s vami komunikovať len vtedy, keď to uzná za vhodné. Ak je komunikácia ukončená náhle a úplne, odpoveďou na takéto správanie je len to, že daný človek stratil (z rozličných dôvodov) záujem a takýmto spôsobom sa to celé rozhodol ukončiť.
Pri akejkoľvek komunikácii sa vystavujeme riziku, že môže byť druhou stranou dočasne alebo úplne zastavená, a to kedykoľvek. Nad správaním druhých ľudí kontrolu nemáme. Máme však možnosť určiť si, ako ovplyvníme interakcie, v ktorých sa ocitáme, teda prevezmeme zodpovednosť za naše prejavy. Môžeme to urobiť napríklad tak, že sa rozhodneme komunikovať priamo a úprimne – dáme najavo, čo presne chceme a očakávame, a tiež povieme, keď pre nás nie je niečo v poriadku.
Takýmto spôsobom si vymedzíme vlastné hranice a potom už je čisto na druhom človeku, ako sa zachová. Ak aj napriek tomu s nami niekto bude komunikáciu náhle prerušovať alebo ju ukončí, budeme to vnímať menej osobne, pretože si uvedomíme, že takto sa jednoducho druhá osoba rozhodla a nám nezostáva nič iné, len to akceptovať. Daný človek neprestáva existovať, len bohužiaľ v tomto momente nemá žiadny záujem byť s nami v akomkoľvek kontakte. Stal sa duchom, nemáme k nemu prístup. Je už len na nás, ako sa s tým vysporiadame. Môžeme to brať aj tak, že daný človek len uvoľnil v našom živote miesto pre niekoho, kto pre nás môže byť vhodnejší a s kým je vzájomná komunikácia otvorená a bez obáv z náhleho zmiznutia.
Duchovia sa niekedy chcú vrátiť
Niekedy sa stane, že ten, kto s nami komunikáciu prerušil alebo ukončil (alebo sme to naopak urobili my niekomu), sa po čase opäť ozve. Zmenia sa okolnosti a dotyčný má záujem vrátiť sa do nášho života. Hoci je lákavé ignorovať minulosť, negatívne dôsledky ghostingu v podstate jasne naznačujú, čo všetko sa musí stať, aby došlo k skutočnej náprave, ak sa rozhodneme dať druhej šanci.
Pre toho, s kým bola komunikácia ukončená, bude absolútne nevyhnutné, aby dostal riadne vysvetlenie a úprimné ospravedlnenie. Toto ospravedlnenie však nesmie zostať len pri slovách, ale musí byť podporené konkrétnymi skutkami. Je nevyhnutné, aby osoba, ktorá ghostovala, preukázala skutočné pochopenie dopadu svojho správania a ochotu zmeniť ho. To znamená priznať si zodpovednosť a vyhnúť sa výhovorkám alebo prenášaniu viny. Súčasťou tohto procesu musí byť aj aktívne načúvanie a prípadné prijatie faktu, že takéto správanie ublížilo, spôsobilo nedôveru, zničilo pocit bezpečia vo vzťahu a zanechalo na druhom človeku šrámy, pričom bude trvať, kým sa ten človek opäť otvorí. Je dôležité zdôrazniť, že takéto správanie rozhodne nie je v poriadku a nikto by ho nemal znášať.
Ten, kto komunikáciu prerušoval alebo ukončil, by sa mal správať tak, aby druhému človeku dal jasne najavo, že nápravu myslí vážne. To zahŕňa komunikáciu, ktorá bude bezpečná, predvídateľná a konzistentná. Mal by aktívne preukázať, že jeho správanie je iné, napríklad dodržiavaním sľubov, pravidelnou a otvorenou komunikáciou, snahou pochopiť potreby druhej strany a rešpektovaním jej hraníc. V podstate ide o to, začať odznova a budovať dôveru na nových základoch. To si vyžiada trpezlivosť, otvorenosť a ochotu prekonávať prekážky. Musí sa stať oveľa viac ako len počiatočné vysvetlenie, ale toto je nevyhnutné minimum pre začiatok akéhokoľvek procesu zmierenia a uzdravenia vzájomného vzťahu.
Každá interakcia medzi dvoma ľuďmi je jedinečná a môže vyžadovať odlišný prístup. Podstatné je nájsť riešenie, ktoré bude vyhovovať obom stranám súčasne. Vždy je dôležité zvážiť, či je druhá strana skutočne pripravená a ochotná pracovať na náprave a či sme aj my sami pripravení investovať energiu do obnovy vzťahu, ktorý bol narušený takýmto spôsobom. Je v poriadku, ak sa rozhodneme druhú šancu nedať, rovnako ako je v poriadku ju dať, ak sú splnené podmienky pre zdravý a rešpektujúci nový začiatok.
Pohodlnosť a egocentrizmus modernej doby
Ghosting je rozšírený aj preto, lebo pod vplyvom moderných technológií sme jednoducho spohodlneli. Komunikujeme prevažne cez počítače a mobily, čo znižuje prah pre ukončenie interakcie. Kultúra individualizmu zároveň spôsobila, že sme začali byť viac orientovaní na seba a vlastné potreby. Ľudia sa prestávajú zaujímať o to, ako ich správanie ovplyvňuje ostatných, stávajú sa bezohľadnejšími a štandardy vzájomnej komunikácie upadajú, pretože je preferovaný virtuálny kontakt namiesto osobného. Pri takejto komunikácii však nie je možné vytvoriť dostatočne silné a hlboké citové väzby s ostatnými ľuďmi. Dôsledkom toho sú interakcie prevažne povrchné a náchylné na to, aby boli rýchlo ukončené bez akéhokoľvek vysvetlenia.
Správanie ako ghosting je normalizované len v toxickej a emocionálne zhrubnutej spoločenskej atmosfére, v ktorej ľudia stratili citlivosť a vnímajú jeden druhého skôr ako predmety. Sú to objekty, ktoré sú odhodené do koša hneď vtedy, keď sa objaví nová alebo vzrušujúcejšia alternatíva. "Nič osobné, ide len o biznis," znie cynická logika, ktorá sa za týmto správaním skrýva. Táto normalizácia je alarmujúca, pretože podkopáva samotné základy zdravých medziľudských vzťahov.
Nemusíme naháňať ani krotiť duchov a snažiť sa ich presvedčiť, aby s nami komunikovali, keď nechcú. Môžeme však konať tak, že prevezmeme zodpovednosť za svoje vlastné správanie a budeme sa snažiť byť voči ostatným v komunikácii otvorenejší, úprimnejší, ohľaduplnejší a priamočiarejší. Je dôležité mať jasno vo vzájomných očakávaniach, požiadavkách a zámeroch, aby sme do vzájomných interakcií priniesli viac bezpečia, rešpektu a ľudskosti.
Kvalita našich vzťahov je priamo ovplyvnená tým, ako komunikujeme. Ak sa budeme snažiť o otvorenú a úprimnú komunikáciu, môžeme na jej základoch budovať silné a trvalé vzťahy, ktoré do našich životov prinesú viac stability, spolupatričnosti a naplnenia.
Duchovia nech strašia niekoho iného.
PS: Jedná sa o môj vlastný článok, inšpiráciou boli zážitky ľudí z môjho okolia, ako aj moje vlastné. V žiadnom prípade sa nejedná o odborný text, ale len o subjektívny pohľad na danú problematiku. V texte uvádzam naschvál viaceré zovšeobecnenia a zjednodušenia.
PS2: Pri ghostingu je dôležité upozorniť na tzv. Zeigarnikovej efekt, ktorý sa dá v tejto súvislosti aplikovať tak, že ľudská myseľ má tendenciu obsesívne sa zamerať na niečo, čo bolo prerušené alebo neúplné (neukončené). Myseľ potom hľadá riešenia, aby bolo niečo vnímané ako adekvátne ukončené.
