„Ak chceme žiť vo vzájomnej harmónii, musíme si uvedomiť, že sme navzájom prepojení a brať ohľad na to, ako naše činy vplývajú na ostatných.“ – Nelson Mandela
1. Úvod
Upozornenie: Tento článok je rozsiahly, náročný na pozornosť a niektoré informácie, ktoré v ňom uvádzam, nemusia byť vhodné pre slabšie povahy. Môže tiež vyvolať nepríjemne pocity u ľudí, ktorým manipulátori spôsobili ujmu, z ktorej sa stále spamätávajú. Snažil som sa písať predovšetkým informatívne.
Manipulácie existujú od nepamäti a stali sa bežným prejavom ľudského správania. Postupom času sa zdokonalili natoľko, že ich možno považovať za umenie ovplyvňovania vnímania. Pri manipuláciách nezáleží na realite, ale na tom, ako ju vnímajú tí, na ktorých je manipulácia cielená. Tento základný princíp manipulácií je prítomný v rôznych historických obdobiach.
Už od najstarších čias si vladári uvedomovali, že ak chcú získať a udržať podporu obyvateľstva, musia ovplyvňovať to, čo ľudia hovoria, myslia, cítia a ako sa správajú. Tento proces sa však neobmedzoval len na rozličných lídrov, ale bol využívaný aj inými skupinami, ktoré chceli získať moc a kontrolu nad verejným diskurzom. Na upevnenie moci a kontroly používali rôzne stratégie — od demonštrácií sily až po jemnejšie, no účinné nástroje na formovanie verejnej mienky. Manipulovali dominantné názory a presvedčenia, čím dokázali zabezpečiť, že spoločnosť fungovala v súlade s ich zámermi a potrebami.
Veľmi podobné prostriedky využívali aj tí, ktorí reálnou silou vôbec nedisponovali, no chceli aspoň ovplyvniť, ako na nich iní vzhliadajú a tak skutočnú moc aj získavať. Ľudia túžiaci po moci si uvedomovali, že ak chcú dosiahnuť všetko, čo chcú, potrebujú na to ľudí, ktorí ich majú radi a súhlasia s tým, čo robia. Nátlak a demonštrácie sily sú náchylné k vzburám a protestom, preto je najefektívnejšie, keď ostatní ani netušia, že sú manipulovaní.
Formy a techniky manipulácií sa postupne zdokonaľovali. Prvé formy manipulácie, ktoré sa objavovali v staroveku, sa neskôr premenili na sofistikované nástroje slúžiace na ovládanie masy. Využíval sa vplyv náboženstva, propagandy, šírenie strachu a paniky, vytváranie vonkajších hrozieb a nepriateľov, prekrývanie škandálov a zlyhaní, a pozornosť od vnútorných problémov sa účinne odvracala. Víťazstvá boli zveličované, schopnosti víťazov nadhodnotené, a vedenie vojen a hromadného zabíjania ospravedlňované. Strach a zastrašovanie sa stali bežnými mocenskými nástrojmi. Vo veľkom sa stavali sochy a iné monumenty. Mince s podobizňami kráľov upevňovali obraz vládnucej elity v mysliach ľudí. Náboženstvo sa stalo jedným z najúčinnejších nástrojov manipulácie, pretože jeho predstavitelia boli vnímaní ako nespochybniteľné autority, čo im umožnilo hlboko ovplyvňovať hodnoty, presvedčenia a správanie ľudí. Tí, ktorí nesúhlasili, kritizovali alebo sa odmietli podvoliť, čelili izolácii, vyhnanstvu, väzeniu, mučeniu alebo smrti. Stali sa hrozbou, ktorú bolo treba eliminovať. Tieň podozrenia padol aj na tých, ktorí sa akokoľvek odlišovali alebo vyčnievali, pretože žili alebo mysleli inak, ako bolo považované za správne.
Históriu písali predovšetkým víťazi a tí, ktorí mali najväčší vplyv. Tento vplyv bol často založený na manipulácii verejného názoru a ovládania faktov, ktoré boli prezentované ako pravda. Ľuďom bola servírovaná jednostranná verzia pravdy, pričom nesúhlas či kritika boli nemysliteľné a často končili tragicky. Ľudia, ktorí túžili po dlhodobej moci, sa naučili, že ak úplne ovládnu emócie a myslenie ľudí, nemusia vo veľkej miere využívať hrubú silu a rôzne nátlakové metódy. Ak sa ľudia vnútorne stotožnia s tým, čo je im prezentované, vladári môžu vládnuť v úplnom pohodlí. Ostatní sú nútení prispôsobiť sa väčšine alebo riskovať problémy. Na týchto podkladoch je koncipovaná aj moderná (predovšetkým východná) propaganda a doktrína vedenia informačných vojen, ktorá má za cieľ rozkladať dôveru ľudí, demoralizovať, označiť nepriateľa a pôvodcu všetkých problémov, a následne ponúkať jednoduché riešenia.
Manipulácie sa využívajú aj v čase kríz a spoločenských problémov. V súčasnosti sú tieto manipulácie čoraz častejšie využívané na ovplyvňovanie verejných diskusií, často s cieľom získať politickú alebo ekonomickú kontrolu. Nie je tajomstvom, že ak chcete niekoho dostať presne tam, kde ho chcete mať, musíte vyvolať strach, chaos a paniku, okoreniť to vnímaním externej hrozby. Na vyvolané emócie sa nájde náplasť v podobe nejakého riešenia a tých, ktorí ho odprezentujú ako najlepšiu možnosť v danej situácii. A následne spochybniť akékoľvek iné interpretácie a názory. Ľudia, ktorí sa takto nechajú ovplyvniť, sa môžu začať správať iracionálne. Dokonca môže vzniknúť davová psychóza, teda masa ľudí zbavená kritického myslenia.
Ak ľudia cítia veľký strach, začnú sa správať stádovito a snažia sa hrozbe čo najrýchlejšie vyhnúť alebo ju eliminovať. Podobné mechanizmy sa v histórii často využívali na demonštráciu moci a usmernenie verejného správania v konkrétnych smeroch. Niečo podobné sa stalo napríklad v období honu na čarodejnice. Cirkev a náboženské autority mali v tom čase veľkú moc a vplyv na spoločnosť, nielen v duchovnej oblasti, ale aj v politickej a sociálnej. Vnímanie obyvateľov formovali náboženské doktríny a ideológie, ktoré určovali, čo je správne. Keď sa niekto vymykal normám, automaticky sa stal hrozbou, ktorú bolo potrebné eliminovať. Takto to chcel pán Boh. Cirkevní predstavitelia, prevažne muži, mali problém so ženami, ktoré sa nesprávali tak, ako by chceli, najmä s tými, ktoré nežili v súlade s cirkevnou doktrínou. Stačilo, že ich niekto obvinil z čarodejníctva, a automaticky boli považované za vinné. Nasledovalo väzenie, mučenie, verejné poníženie a poprava.
Každá poriadna ideológia potrebovala dobre premyslenú príručku, a preto vznikla kniha Kladivo na čarodejnice (Malleus Maleficarum), ktorá sa snažila presvedčiť ľudí, že čarodejníctvo existuje a tento problém treba vyriešiť. Najlepšie tak, že všetci, ktorí ho praktizujú, budú zlikvidovaní. Kniha bola písaná pútavo, ľudia ju čítali a v dobe najväčšej slávy bola dokonca najpredávanejšia hneď po Biblii. Stala sa nástrojom manipulácie vnímania a zároveň ospravedlňovala násilné praktiky. V dobe plnej strachu a neistoty sa vytvoril zástupný problém, ktorý mal za následok vznik masovej hystérie. Čarodejnícke procesy mali rozsudky určené už vopred; stačilo len vybrať obeť a presvedčivo argumentovať. Ak sa vinu nedarilo preukázať, povedalo sa, že dotyčná uzavrela zmluvu s diablom a ovláda čary, pomocou ktorých zničila všetky dôkazy o svojej vine.
Kniha Kladivo na čarodejnice môže byť z dnešného pohľadu vnímaná ako učebnicový príklad systematickej manipulácie. Šírila strach, vytvárala hrozbu, podporovala polarizáciu spoločnosti, určovala nepriateľa a spôsob, ako mu čeliť. Vytvoril sa zástupný imaginárny problém, ktorý odviedol pozornosť od skutočných problémov danej doby. Z tohto diela sa stal nástroj perzekúcie, ovplyvňovania verejnej mienky a legitimizovania zločinov v mene vládnucej moci. Ľudia sa presvedčili, že konajú správne a sú na strane dobra. Bol to nástroj na likvidáciu čarodejníctva a všetkých, ktorí ho údajne praktizovali. Popravy sa stali zdrojom zábavy a spoločenskou atrakciou.
Podobný efekt masového šialenstva sa počas histórie objavil nespočetne veľakrát. Ako príklad môžem uviesť nacistický režim v Nemecku, ktorý cez propagandu obviňoval a zámerne vraždil všetkých tých, ktorých označil za nepriateľov. Židia a iné menšiny boli démonizovaní a dehumanizovaní, čo vytvorilo atmosféru strachu a paranoje, ktorá viedla k masovým perzekúciám a genocíde. Kolektívnu paranoju vyvolal aj tzv. McCarthyizmus v USA v 50. rokoch, počas ktorého boli zničené životy tisícok ľudí kvôli falošným obvineniam z komunizmu.
V modernej dobe sú manipulácie omnoho sofistikovanejšie, zmenili sa ich formy a spôsoby šírenia. Stále však fungujú na rovnakom princípe – cieľom je zasiahnuť emócie, ovládnuť myslenie a následne správanie ľudí. Manipulácie sú rozšírenejšie, než si mnohí uvedomujú, a stretávame sa s nimi každodenne. Preto je dobré poznať tie najbežnejšie typy manipulácií a vedieť, ako sa im brániť.
Manipulácie slúžia na vytváranie falošnej reality, ktorá prekrýva realitu skutočnú. A tento závoj ilúzií dokážu rozpoznať a rozbiť len tí, ktorí vedia, na čo sa majú zamerať, ak chcú manipulácie odhaliť.
Tak poďme spoločne na to.
2. Reality, ktoré vnímame: Krehká hranica medzi skutočnosťou a ilúziou
Manipulácie v ich rôznych podobách sa stali bežnou súčasťou našich životov. Každý deň sa stretávame s ich miernejšími a menej škodlivými formami, ako sú drobné klamstvá, zveličenia, prikrášľovanie príbehov, nátlak či odvádzanie pozornosti. Všimneme si, že ľudia interpretujú situácie odlišne - podľa svojich presvedčení, hodnôt, skúseností alebo vplyvu okolia. To je však úplne prirodzené, pretože každý máme svoj vlastný filter, ktorý skresľuje naše vnímanie reality.
Objektívna realita je nezávislá od našich osobných vnemov, pocitov, presvedčení, názorov či interpretácií. Zahŕňa javy, ktoré sú pozorovateľné viacerými ľuďmi súčasne a sú overiteľné prostredníctvom dôkazov a konkrétnych faktov. Napríklad obloha je modrá, tráva je zelená, hodina trvá 60 minút a ak teplota klesne pod nulu, voda začne zamŕzať. Na týchto javoch sa dokážeme zhodnúť.
Pri subjektívnej realite to však tak byť nemusí. Tú môžeme vnímať rôzne, pretože sme odlišní a vonkajšie či vnútorné javy interpretujeme rôznymi spôsobmi. Rôzni ľudia môžu mať odlišné názory na to, kto je dôveryhodný politik, kto je lepšie oblečený a prečo, alebo kto je v konfliktoch agresorom a obeťou. Smiech na firemnej oslave môže byť pre jedného kolegu nevinnou srandou, zatiaľ čo iný ho môže chápať ako prejav skrytého nepriateľstva alebo pasívne-agresívneho správania. Zážitky s rodičmi a učiteľmi môžu u jedného človeka podporiť dôveru k autoritám, zatiaľ čo u iného ju môžu naštrbiť alebo úplne zničiť.
Subjektívnu realitu ovplyvňujú aj naše emócie; inak sa pozrieme na tú istú situáciu, keď sa cítime smutní alebo nahnevaní, a inak, keď sme šťastní a všetko nám vychádza. Subjektívne vnímanie reality je pružné a dynamické, mení sa v závislosti od našich emocionálnych stavov, perspektívy a schopnosti byť otvorenými voči rozdielnym interpretáciám, predstavám, názorom a pohľadom na svet.
Manipulácie majú najvýraznejší dopad na subjektívnu realitu ľudí. Keďže ovplyvňujú vnímanie, názory a emócie (a z nich vyplývajúce reakcie a správanie), môžu manipulátori dostať jednotlivcov a skupiny presne tam, kde ich chcú mať. Podstata manipulácií spočíva v tom, že pre manipulátorov objektívna realita nie je podstatná. Nezaujíma ich, čo sa skutočne stalo alebo deje, ale to, ako dokážu ovplyvniť vnímanie situácie u ostatných s cieľom vyvolať želaný efekt.
Najľahšie manipulovateľní sú často tí, ktorí cítia silné emócie. Či už ide o strach, úzkosť, hnev alebo nenávisť, manipulátor presne vie, že v takýchto emocionálnych stavoch sú ľudia najlepšie ovplyvniteľní. Ľahko manipulovateľní sú aj tí, ktorí nemajú dostatočne rozvinuté kritické myslenie alebo majú sklon prispôsobiť svoje názory, presvedčenia a prejavy skupinovému tlaku (a stádovitému správaniu sa).
Manipulátori preto radi rozkladajú dôveru v čokoľvek iné, než sú oni sami, pasujú sa do rolí záchrancov či nespochybniteľných autorít. Realitu skresľujú, šíria nepravdy a polopravdy, skutočnosti interpretujú vo svoj prospech, a keď sú odhalení, hrajú sa na obete alebo sa snažia čo najrýchlejšie odvrátiť pozornosť.
Ľudí polarizujú a vytvárajú medzi jednotlivcami a skupinami znepriatelené tábory „my vs. oni“, ktoré sa v extrémnych prípadoch nevedia zhodnúť ani na úplne elementárnych veciach. Vytvárajú umelé témy, prehlbujú konflikty a spôsobujú štiepenie ľudí do menších bublín. V ojedinelých prípadoch dokonca vytvoria akúsi falošnú realitu, ktorou prekryjú všetko dôležité, čo sa skutočne deje, ale musí ostať utajené.
Manipulátori ničia medziľudské vzťahy. Pod ich vplyvom sú ľudia rozdeľovaní a odcudzení. Tí, ktorí majú odlišné názory, sú často izolovaní, čo vedie k pocitom osamelosti a nedorozumenia. Prostredníctvom dezinformácií manipulátori podkopávajú dôveru a konflikty, ktoré vznikajú na základe skreslených informácií, môžu prerásť do nepriateľských prejavov.
Manipulátori využívajú strach, úzkosť a pocity viny, aby emocionálne ovplyvnili ostatných a udržali ich pod kontrolou. Týmto spôsobom ničia dôveru, oslabujú pocity spolupatričnosti a vnášajú do medziľudských vzťahov zlobu, nevraživosť a toxicitu. Realitu rozdeľujú chirurgicky presnými rezmi a svojmu obecenstvu ponúkajú vždy ten kúsok z nej, ktorý im najviac vyhovuje. Alebo rovno vytvoria realitu falošnú, plnú klamov a ilúzií. Platí to napríklad v prípade dvojtvárneho narcistického domáceho násilníka, ktorého okolie pozná ako pracovitého človeka, ktorý sa vždy prihovorí a usmeje. Rovnako to môžeme vidieť v politike, kde sa napríklad určitá strana orientuje primárne len na finančný prospech svojich členov a odvracia pozornosť starostlivo vykonštruovanými naratívmi, ušitými na mieru svojim voličom. Tieto príbehy v podstate nič neriešia, ale efektívne odvádzajú pozornosť od skutočných úmyslov.
Manipulácie fungujú len vtedy, ak človek naplno vkročí do reality vytvorenej manipulátorom. Najlepšou obranou voči manipuláciám je preto ich rozpoznanie a pochopenie mechanizmov ich fungovania. V nasledujúcej časti článku preto uvádzam najčastejšie typy manipulácií rozdelené do niekoľkých skupín. Funguje to podobne ako pri kúzelníckych trikoch — keď pochopíte, že všetko sú len triky zručných alebo vo výnimočných prípadoch špeciálne trénovaných ľudí, ilúzie sa rozplynú a vy uvidíte všetko to, čo je skutočné. Ako to funguje v praxi, stručne vysvetlím v nasledujúcej časti článku.
3. Najčastejšie typy manipulácií
My ľudia sme zraniteľní. Máme krehké telá, potrebujeme cítiť bezpečie a aspoň trochu stability, inak trpíme. Aby sme prežili a žili spokojne, potrebujeme vzťahy a blízkych ľudí. Zraniteľné sú nielen naše telesné stránky, ale aj náš vnútorný svet – teda naše emocionálne, mentálne a celkové psychologické zdravie. Umenie vojny učí, že na porážku alebo ovládnutie nepriateľa je potrebné využiť všetky jeho slabé miesta. Práve týmto spôsobom pôsobia aj manipulátori, bez ohľadu na to, či konajú vedome alebo nevedome.
Manipulácie majú za cieľ vyvolať pochybnosti, oslabiť naše vnímanie, logiku a racionalitu. Zasievajú neistotu, ničia dôveru v seba aj vo svet, a vytvárajú chaos. Situácie sa potom stávajú neprehľadnými, správanie ľudí nepredvídateľným a ciele ostatných nejasnými. Naša zraniteľnosť je dôsledkom našej ľudskosti – čo je samo osebe našou najväčšou hodnotou, no zároveň aj slabosťou.
Manipulácie zasahujú naše vnímanie a schopnosť uvedomovať si skutočnú realitu v celej jej komplexnosti. Využívajú všetko, čo nás robí ľuďmi – potrebu niekam patriť, niečomu veriť, potrebu stability a bezpečia, ako aj ďalšie potreby v závislosti od kontextu. Cieľom manipulácie je vytvoriť u jednotlivca alebo skupiny také vnímanie reality, ktoré vyhovuje manipulátorovi.
Je potrebné si uvedomiť, že manipulácie existujú na akejsi pomyselnej škále, ktorá určuje ich nebezpečnosť a škodlivosť. Existujú aj manipulácie s pozitívnym účelom, ako napríklad keď záchranár presviedča potenciálneho samovraha, aby to nevzdával, alebo také, ktoré sú neutrálne a pomerne bežné, ako aktivizácia voličov počas predvolebných kampaní.
V tomto článku sa však prevažne zameriam na škodlivé manipulácie, s ktorými sa môžeme stretávať takmer každý deň. Keďže dnes je na internete množstvo informácií o rôznych typoch manipulácií, sústredím sa na ich podstatu a na spôsoby, ako sa pred nimi brániť. Osobitnú pozornosť venujem gaslightingu, ktorý patrí medzi najdeštruktívnejšie manipulačné techniky.
I. Manipulácie s vnímaním reality
Gaslighting je forma manipulácie, ktorá sa zameriava na spochybňovanie vnímania reality obete. Manipulátor sa snaží presvedčiť svoju obeť, že jej vnímanie je nesprávne, že to, čo vníma ako skutočnosť, sa v skutočnosti nedeje, alebo že to, čo sa stalo, sa nikdy nestalo.
Manipulátor používa frázy ako: „to som nikdy nepovedal“, „neviem o tom“, „toto sa nestalo“, „nič sa nedeje“, „taký problém neexistuje“, „problém máš len ty“, „to sa ti iba zdá“, „si paranoidný/á“, „to si si vymyslel/a“, „nemám tušenie, o čom hovoríš“ alebo „si príliš citlivý/á“.
Pri gaslightingu sa obeť cíti zmätene, neisto, úzkostlivo a pochybuje o vlastnom vnímaní, pamäti a celkovom úsudku. Ak je gaslighting zámerný, ide o závažný psychologický útok, pretože útočník sa snaží spochybniť vaše vnímanie a interpretáciu reality a využiť vaše pochyby vo svoj prospech. Týmto spôsobom vás môže označiť za niekoho labilného, nedôveryhodného alebo psychicky chorého. Závažný a opakujúci sa gaslighting môže viesť až k úplnému podlomeniu psychického zdravia obete, čo môže zahŕňať úzkostné a depresívne stavy, ako aj oslabenie psychickej odolnosti obete, ktorú manipulátor využije vo svoj prospech.
Miernejšie formy gaslightingu sa prejavujú, keď manipulátor skresľuje fakty, vynecháva alebo mení dôležité detaily, ponúka svoje vlastné interpretácie a bagatelizuje myšlienky a pocity iných.
Podstata gaslightingu spočíva v zakrývaní toho, čo sa skutočne stalo alebo deje, t. j. skutočnej reality, s cieľom vyvolať u obete pochybnosti o vlastnej pamäti a úsudku. Obeť nevie, čomu veriť, čo je skutočné a čo nie, pretože manipulátor zámerne skresľuje alebo prekrúca skutočnosť. Obeť sa cíti čoraz viac neisto a zmätene, podkopáva sa jej sebavedomie a celkové psychické zdravie. Manipulátor prostredníctvom gaslightingu nastoľuje svoju dominanciu a kontrolu nad obeťou, pričom za správnu označuje len svoju verziu reality. Manipulátor klame, vymýšľa, prekrúca a snaží sa obeť psychicky lámať a diskreditovať.
Príkladom môže byť muž, ktorý je svojej manželke opakovane neverný, ale svoju rodinu, vrátane ženy a detí, udržiava v presvedčení, že rodina je pre neho na prvom mieste. Domov začína chodiť čoraz neskôr, vysvetľuje to tým, že má veľa práce a nevie, kde mu hlava stojí. Keď ho manželka konfrontuje s jasnými dôkazmi, svoje romániky popiera a obviňuje ju, že si všetko vymýšľa. Svoju ženu navyše označí za príliš kontrolujúcu, povie jej, že ju nič nezaujíma, ako trávi svoj čas, kde je, s kým je a čo robí. Za príčinu svojho správania označí jej psychickú labilitu, čím jej ešte viac podkopáva sebavedomie a spochybňuje jej schopnosť vnímať realitu.
Podobne, na pracovisku sa proti mladej kolegyni spikne časť kolegov, pretože jej prístup k práci a profesionalita vrhá na nich zlé svetlo a ukazuje ich vlastnú lajdáckosť. V jeden deň počuje, ako spoza otvorených dverí v jednej z kancelárií vplyvný kolega rozpráva trom iným kolegyniam vymyslené príbehy z jej života, ktoré „sú zaručene pravdivé“, no ich cieľom je ponížiť ju v očiach ostatných, aby sa stala terčom posmeškov a izolácie v kolektíve. Po prvotnom šoku a spracovaní svojej emocionálnej, no oprávnenej reakcie sa rozhodne pôvodcu intríg konfrontovať. Ten jej povie, že sa nič také nestalo, že bol v miestnosti sám a pracoval, a označí ju za paranoidnú, pričom jej odporučí vyhľadať odbornú pomoc. Našťastie v tomto prípade existoval iný svedok, ktorý potvrdil, že sa to naozaj stalo a že to nebolo po prvýkrát.
Gaslighting zahŕňa aj subtílnejšie formy manipulácie, ktoré môžu byť súčasťou komplexného spochybňovania reality, alebo existovať aj samostatne.
Pri gaslightingu sa môžu vyskytnúť aj viaceré z týchto foriem súčasne. Najčastejšie zahŕňajú:
Popretie (denial): „To sa nikdy nestalo,“ „Nič také si nepamätám,“ „Neviem o tom.“
Minimalizácia: „Reaguješ prehnane,“ „Veru, teraz nemáš nad čím plakať,“ „Zbytočne sa stresuješ.“
Diskreditácia: „Si paranoidný/á,“ „Si chorý/á,“ „Labilný/á,“ „Nikto s tebou nevydrží,“ „Si blázon.“
Presúvanie viny: „Ty si chyba,“ „Ty za to môžeš, nie ja,“ „Ty si problémový/á,“ „Ja sa snažím všetko riešiť, ty to kazíš.“
Protirečenie: „Nikdy som nič také nepovedal,“ „Nehnevám sa, to ty si príliš citlivá,“ „Zle si to pamätáš, takto sa to nestalo.“
Odvracanie pozornosti: „A ty si nikdy neurobila chybu?“ „Áno, ty si vždy ten dokonalý/á a nekonfliktný/á,“ „Prečo sa zas chceš rozprávať o nás? Pozeraj toto, pustil som dobrý film,“ „Prečo spomínaš iba všetko, čo robím zle?“
Gaslighting sa snaží vyvolať pochybnosti o vnímaní reality, konkrétne o tom, čo je skutočné a čo nie. Účinnou obranou voči gaslightingu je preto čo najviac sa dištancovať od vplyvu manipulátora a jeho verzie (resp. interpretácií) reality a sústrediť sa na konkrétne, objektívne fakty a overiteľné dôkazy, ktoré jednoznačne potvrdzujú realitu, a nie verziu manipulátora. Gaslighting podkopáva schopnosť dôverovať vlastnej pamäti a úsudku, preto je dôležité zamerať sa na oblasti, v ktorých manipulátor nemá kontrolu. Manipulátor sa bude snažiť ovplyvňovať aj iných, preto musíte mať jasné a presvedčivé dôkazy založené na faktoch.
Konkrétne to znamená viesť si podrobné záznamy o udalostiach (napríklad denník, fotografie, e-maily, SMS správy, videá a iné dôkazy), konzultovať chaotické alebo nejasné situácie s dôveryhodnými osobami, ktoré môžu poskytnúť objektívnejší pohľad na to, čo sa deje. Takéto externé overenie skutočností pomáha obnoviť psychologickú stabilitu a podporuje objektívne vnímanie reality.
Pomôžu aj techniky zamerané na väčšie ukotvenie sa v prítomnom momente, vlastných pocitoch a myšlienkach, ako napríklad mindfulness (všímavosť), meditácia, cvičenie alebo návšteva terapeuta. Cieľom je obnoviť kontakt so sebou samým, čo umožňuje analytickejšie a racionálnejšie posúdenie situácie.
Je dôležité zachovať si chladnú hlavu a vyhnúť sa impulzívnym reakciám. Ak sa rozhodnete manipulátora konfrontovať, môže to byť prospešné pre oboznámenie ho so skutočnosťou, ale treba si byť vedomý, že manipulátor môže pokračovať v klamstvách a skresľovaní reality. V prípade potreby je najlepšie dištancovať sa od manipulátora a ochrániť sa pred jeho vplyvom, čím posilníte svoju psychickú odolnosť a postupne obnovíte sebadôveru. Podstatou je vystúpiť z reality, ktorú vytvára a ponúka manipulátor, a ukotviť sa v realite skutočnej, ktorú vnímajú aj ostatní nezaujatí ľudia. Niekedy najviac pomôže, keď je manipulátor so svojím konaním konfrontovaný verejne.
Dôležité je poznamenať, že o gaslighting sa nejedná, keď niekto vyjadrí nesúhlas alebo upozorní na chybu bez snahy spochybniť zdravý úsudok druhej osoby, prípadne ak je možné objektívne konštatovať, že vznikol omyl či nedorozumenie v dôsledku nesprávnej interpretácie alebo nepresných informácií. O gaslightingu hovoríme najmä vtedy, keď ide o úmyselnú manipuláciu s cieľom spochybniť realitu druhej osoby.
Špecifickým typom gaslightingu je politický gaslighting, pri ktorom sa osobnosti z politického diania snažia kontrolovať vnímanie udalostí, aby bolo čo najviac v ich vlastný prospech. Politici môžu opakovane popierať fakty, ponúkať falošné alebo skreslené verzie udalostí, čo vedie k zmätku a neistote v spoločnosti. Rastie polarizácia, nedôvera a vytvára sa priestor pre ponúkanie jednoduchých riešení, čo nahráva populistom a extrémistom.
Pri odhalení korupcie môže politik tvrdiť, že obvinenia sú vykonštruované a že žiadny problém v skutočnosti nenastal. Môže tiež tvrdiť, že ide len o útoky jeho politických oponentov. Tento politik, napriek existujúcim dôkazom a faktom, verejne vyhlasuje, že nič vážne sa nedeje. Niekedy odvráti pozornosť verejnosti tým, že sa zameria na iné problémy, ktoré môžu byť fiktívne alebo rýchlo vyfabrikované, aby zakryl skutočnú kauzu. Takýto politik popiera existujúcu realitu a manipuluje vnímanie verejnosti vo svoj prospech, čím sa jeho prehrešky javia ako nedôležité alebo neexistujúce. Vytvára sa tzv. „dvojitá realita“, kde v jednej verzii ide o to, čo sa skutočne stalo, a v druhej o to, ako je situácia prezentovaná verejnosti. Rozpor medzi týmito dvoma realitami vyvoláva zmätok, pretože verejnosť sa začína pýtať, čo je vlastne pravda a čomu sa dá veriť. Manipulátori môžu dokonca vytvárať verzie, ktoré zdiskreditujú dôvodné a na faktoch založené pripomienky politických oponentov alebo médií.
V prípade politického gaslightingu sa môžeme stretnúť s nasledovnými frázami:
„Obvinenia sú vymyslené, je to len politický útok.“ Je to veta, ktorá môže zaznieť napríklad pri priamom popretí toho, že sa niečo skutočne stalo.
„O tom by ste mali písať, nie o tomto,“ povie predseda strany, ktorému sa nepáči negatívna pozornosť médií v súvislosti s novými odhaleniami, a rýchlo chce presmerovať pozornosť na zástupný problém.
„A vy viete, že to tak je? Máte na to dôkazy?“ Zaznie na tlačovke, pri ktorej chce politik novinárov zneistiť ohľadom faktov prezentovaných napríklad prokurátorom alebo vyšetrovateľmi.
„My konáme len v prospech štátu, všetko je nevyhnutné,“ môže povedať politik, o ktorého strane vyšiel investigatívny článok zameraný na machinácie pri verejných obstarávaniach.
„Nikdy som nepovedal, že sa poplatky budú zvyšovať,“ aj napriek tomu, že existuje video, na ktorom politik tvrdí, že ak sa dostane k moci jeho strana, poplatky sa skutočne zvyšovať nebudú.
„Oni len klamú a zavádzajú, snažia sa získať politické body, nepočúvajte ich,“ povie politik, ktorý počas tlačovky po celý čas otvorene klame a zavádza.
„Nikdy som nepočul o žiadnom prípade korupcie v súvislosti s našou politickou stranou,“ rozhodným a presvedčivým tónom povie politik, ktorého spoluzakladatelia strany skončili vo väzení za úplatkárstvo spojené s verejnými zákazkami.
„Pandémia koronavírusu neexistovala, zabíjali vakcíny,“ skonštatuje múdro sa tváriaci politik, ktorý sa svojou rétorikou usiluje o priazeň voličov s nedôverou voči oficiálnym verziám udalostí, pričom neberie ohľad na tých, ktorým na covid priamo zomreli známi alebo rodinní príslušníci, čím spochybňuje ich realitu v podobe priamych zážitkov a spomienok.
Všetky vyššie uvedené príklady sú fiktívne a slúžia len na lepšie vysvetlenie toho, čo sa deje pri tejto forme gaslightingu.
Obrana proti politickému gaslightingu spočíva v zachovaní objektivity, zameraní sa na overiteľné fakty a dôkazy, s ktorými je politik verejne konfrontovaný. Dôležité je verejnosti čo najlepšie objasniť situáciu, vysvetliť rozpory vo verzii manipulátora a nenechať sa odviesť pozornosť nepravdivými tvrdeniami a vymyslenými problémami. Namiesto toho sa treba sústrediť na to, čo je skutočné a overiteľné, aby sa predišlo zmätku a manipulácii, ktorú politik vytvára, aby zakryl reálne existujúce problémy. Dôležité je nenechať sa strhnúť do zbytočných hádok o falošných tvrdeniach, ale namiesto toho sa sústrediť na ich vyvrátenie a jasné vysvetlenie faktov.
Pri gaslightingu sa manipulátor snaží docieliť, aby ste si nevšimli niečo, čo má ostať skryté, a zároveň vo vás vyvolať pochybnosti o vašom vlastnom úsudku, vnímaní reality a schopnosti správne interpretovať udalosti. Cieľom je oslabiť vašu sebadôveru a spochybniť vaše vnímanie reality, čím manipulátor získa kontrolu nad tým, čo je „skutočné“ a čo nie. Ak však manipulátora prekuknete a prestanete hrať jeho hru, vystúpite z jeho falošnej reality, manipulatívnej bubliny, a kontrolu nad vami začne strácať.
Realita a jej vnímanie sa dajú manipulovať aj tým, že manipulátor presunie pozornosť na vybrané aspekty udalostí a následne ich otočí pre svoj vlastný prospech. Tento proces, nazývaný spin, zahŕňa prekrúcanie pravdy – manipulátor síce zámerne neklame, ale selektívne vyberá len tie informácie, ktoré sa mu hodia, a upravuje detaily podľa vlastných potrieb. Týmto spôsobom sa vytvára alternatívna verzia reality, ktorá zodpovedá záujmom manipulátora. Pri tomto type manipulácie sa často vyskytuje zovšeobecňovanie, zameranie sa výlučne na pozitíva a zamlčiavanie negatívnych aspektov, alebo tzv. cherry picking (selektívne vyberanie len toho, čo sa hodí).
„Vieš, ja proste len nemám šťastie, stále sa mi dejú podobné veci, ja za to nemôžem,“ povie niekto, kto sa vyhýba zodpovednosti za svoje problémy a rozhodnutia.
„Pozri, ako na mňa kričala. Ja som bol celý čas nekonfliktný, aspoň vidno, kto je tu skutočný problém,“ povie muž, ktorý konflikt vyvolal, eskaloval a využil emocionálnu reakciu partnerky na to, aby situáciu vykreslil vo svoj prospech.
„Znížili sme nezamestnanosť na historické minimum,“ oznámi politik, ktorý informuje verejnosť v období, keď je veľký dopyt po sezónnych prácach a nezamestnanosť čoskoro vzrastie na svoje pôvodné hodnoty.
„V našom tíme sa zvýšila produktivita o 15 %, čo je výsledkom našej neustálej snahy napredovať a zlepšovať sa,“ s úsmevom povie manažér, ktorý nútil zamestnancov pod hrozbou prepúšťania zostávať v práci dlhšie a pridával im neúmerne veľa práce, čo viedlo k frustrácii a u niektorých aj k vyhoreniu.
Obranou voči rôznemu skresľovaniu reality v podobe manipulatívnych naratívov a selektívne vybraných faktov alebo otočiek spočíva v tom, že sa budeme viac zameriavať na celý príbeh, a nie len na skutočnosti, ktoré sa hodia niekomu druhému, aby si svojvoľne interpretoval to, čo sa deje. Takéto skreslenia reality sú častokrát jednostranné, vynechávajúce podstatné fakty a skresľujúce vnímanie tak, aby ste sa sústredili len na malý kúsok skutočnosti, okolo ktorého si manipulátor vybuduje vlastnú verziu udalostí. Je lepšie sa zamerať na to, čo sa v skutočnosti deje (konkrétne fakty a overiteľné skutočnosti) a čo ľudia (napr. politici) naozaj robia, než na to, čo hovoria. Sú totiž často rétoricky a komunikačne trénovaní, aby pôsobili presvedčivo a vzbudzovali dôveru, aj keď prezentujú nepravdy alebo polopravdy.
Na vytváranie alternatívnych verzií reality slúži aj tzv. spindoktoring, ktorý manipuluje s informáciami a faktami takým spôsobom, ktorý slúži konkrétnym záujmom, napr. vlády, firmy alebo verejného vnímania určitej osoby. Spindoktoring sa zameriava na to, aby to, čo sa skutočne stalo, bolo využité na vytvorenie pozitívneho obrazu prostredníctvom zamlčiavania faktov, ignorovania podstatných skutočností alebo obchádzania všetkého negatívneho.
Ako príklad možno uviesť využívanie propagandy počas druhej svetovej vojny, keď nacistický režim prezentoval svoju armádu ako neporaziteľnú a silnú. Verejnosti bol predkladaný skreslený obraz víťazstiev, zatiaľ čo porážky a všeobecná nespokojnosť so strategickým vedením vojny boli zamlčované.
Iným príkladom spindoktoringu je politická kauza Watergate z 70. rokov v USA. Administratíva prezidenta Nixona sa snažila manipulovať verejnú mienku tvrdením, že Nixon nebol zapojený do nezákonných aktivít svojich spolupracovníkov. Počas tejto manipulácie boli zamlčiavané kľúčové informácie, aby sa vytvoril obraz, že prezident nebol v danej kauze spoluzodpovedný. Tento pokus o zakrývanie pravdy však nebol úspešný a Nixon nakoniec pod tlakom verejnosti rezignoval.
Podstata manipulácie s vnímaním reality spočíva v tom, že manipulátor chce, aby ste vnímali len to, čo je podľa jeho predstáv, a nie to, čo je skutočné. Cieľom je vytvoriť alternatívnu verziu reality, ktorá vyhovuje jeho záujmom, alebo poprieť pravdivosť toho, čo vnímate vy. Manipulátor vytvára vlastnú bublinu, v ktorej sa máte ocitnúť; ak ju však prekuknete, stratí nad vami kontrolu a táto bublina plná ilúzií spľasne, čím skreslený obraz reality zanikne.
II. Manipulácie s medziľudskými vzťahmi a sociálnymi väzbami
Manipulátor sa môže zamerať aj na to, aké má jeho obeť vzťahy s ostatnými ľuďmi. Deje sa to tak, že obeť je vyčlenená z kolektívov, izolovaná, jej sociálne interakcie sú pod prísnou kontrolou, alebo je naopak zámerne vytváraná a prehlbovaná jej emocionálna závislosť na manipulátorovi. Medzi najčastejšie typy takýchto manipulácií patrí už vyššie spomenutý gaslighting, triangulácia, izolácia, intrigy a ohováranie, vytváranie falošných obvinení, hranie sa na obeť a vyvolávanie viny.
Pri triangulácii sa vytvorí akýsi trojuholník, pretože do vzťahu medzi dvoma ľuďmi sa zapája manipulátor, ktorý sa snaží ovplyvniť vnímanie najmä tej osoby, ktorá je náchylnejšia na jeho vplyv, alebo ovplyvňuje obe osoby súčasne. Manipulátor využíva túto dynamiku na vyvolanie alebo prehĺbenie existujúcich konfliktov, eskalovanie napätia, alebo na to, aby jednu osobu použil na realizáciu svojich cieľov. Napríklad, ak je voči niekomu žiarlivý, môže manipulátor ovplyvniteľnú osobu využiť na to, aby spôsobil ujmu svojmu skutočnému cieľu. Pri triangulácii sa využíva ohováranie, klamstvá, falošný súcit a intrigy s cieľom negatívne ovplyvniť vzťah dvoch osôb.
Príklad: Na pracovisku v tíme pracujú Martin a Jana, ktorí si pracovne rozumejú a stali sa z nich dobrí priatelia. Ich kolega Jozef im začne závidieť ich dobrý vzťah, a keď si všimne ich nezhody, počas neprítomnosti Martina v práci začne Jane rozprávať fabulácie, ako napríklad to, že Martin o nej rozpráva negatívne, znevažuje jej prácu a považuje ju za menej inteligentnú, ako je on. Jozef je presvedčivý, Jana mu uverí a nedorozumenia medzi ňou a Martinom eskalujú až do tej miery, že sa obaja znenávidia a nie sú schopní sa rozprávať. Jozef sa nad tým, čo spôsobil, v tichosti rehoce.
Triangulácii sa vyhneme tak, že budeme komunikovať priamo a svoje problémy budeme vždy riešiť len s druhou osobou. Rozpoznáme, ak sa nás niekto bude snažiť štvať proti niekomu inému, zachováme si vlastný úsudok, odstup a schopnosť nenechať sa ovplyvniť tretími osobami. To nám umožní hľadať objektívne informácie o celej situácii, aby sme sa vyhli unáhleným záverom a vlastnej reaktivite. Triangulácia sa nevyskytne v prostredí, v ktorom ľudia komunikujú úprimne a otvorene, pretože tento typ manipulácie sa dokáže rozvíjať len v prostredí, v ktorom panuje vzájomná nedôvera a skrytá nevraživosť.
Iným typom vzťahovej manipulácie je cielená izolácia. Manipulátor, zväčša osoba s narcistickými alebo psychopatickými sklonmi, zámerne izoluje v rámci skupiny alebo kolektívu inú osobu. Robí to tak, že ostatných nabáda, aby sa s obeťou nerozprávali, nepomáhali jej, ignorovali ju, neudržiavali s ňou žiadny kontakt. S touto formou manipulácie sa stretávame napríklad počas mobbingu (skupinovej šikany, napríklad na pracoviskách alebo v rodinách), pri ktorom agresor ovplyvňuje vnímanie ostatných, svoju obeť onálepkuje (napríklad za „chorého“, „problémového“, „psychopata“, „škodnú“, „donášača“ a pod.), postupne ju dehumanizuje (aby ospravedlnil necitlivé zaobchádzanie) a ovplyvňuje vnímanie ostatných, aby sa na izolovaní určenej osoby podieľali ako komplici.
Pri tomto type manipulácie sa objavuje aj fenomén tzv. kolektívnej pasce, pretože cielená izolácia funguje len vtedy, keď je samotné fungovanie kolektívu toxické. To znamená, že sa vyskytuje tolerancia voči násiliu, ľudia v záujme svojej ochrany kolaborujú s agresormi, alebo dané správanie nečinnosťou umožňujú, napríklad aby sa sami nestali terčom alebo nebola ohrozená ich pozícia v rámci kolektívu.
V rámci skupiny môže manipulátor aplikovať stratégiu „rozdeľuj a panuj“, ktorá spočíva v úmyselnom vyvolávaní napätia medzi jednotlivými členmi, čím sa rozptýli ich pozornosť a energia. Cieľom tejto manipulácie je rozbiť jednotu skupiny a vyvolať medzi jej členmi konflikt. Takto sa stávajú ľahšie kontrolovateľnými a manipulovateľnými.
V praxi to môže vyzerať takto: V pracovnom kolektíve môže manipulátor podporovať konflikty medzi jednotlivými zamestnancami, pričom jedných nechá cítiť sa nadradení a druhých poníži, čím vytvára atmosféru nedôvery a nejednotnosti. Môže sa stať, že okolo ovplyvniteľného šéfa vznikne skupina zamestnancov, ktorí začnú zneužívať tieto výhody, napríklad falšovaním záznamov o pracovnom čase, dostávaním menších objemov pracovných úloh a inými benefitmi, ktoré by inak nemali. Ak sa v tejto skupine objaví obzvlášť dysfunkčný jedinec, môže ovplyvniť ostatných tak, že normalizuje agresívne prejavy (šikanu) a označí ako problémových všetkých, ktorí sú slušní alebo zodpovední. Ostatných nabáda, aby sa týmto ľuďom vysmievali, nedávali im dôležité pracovné informácie, inak prídu o svoje výhody a zaradia sa medzi „vyvrheľov“.
Pri vzťahových manipuláciách môže manipulátor svoju obeť emocionálne vydierať. Môže povedať napríklad: „Ak ma skutočne miluješ, nikdy by si to neurobil(a).“, „Ak to neurobíš, znamená to, že ti na mne nezáleží.“, alebo „Ty chceš ísť s kamarátmi na pivo a mňa tu necháš samú?“. Tento typ manipulácie vyvoláva v obeti pocity viny a tlačí ju do pozície, aby konala v súlade s požiadavkami manipulátora, inak čelí negatívnym dôsledkom, ako napríklad rozchodu. Manipulátor získava moc a kontrolu tým, že obeti je vsugerované, že musí vyhovieť, inak stratí vzťah alebo svoju hodnotu v očiach manipulátora.
Manipulátor môže byť agresorom, vyvolať konflikt a následne predstierať, že je obeťou. Pozícia obete so sebou prináša vnímanie zraniteľnosti, čo môže u ostatných vyvolať empatiu a súcit. Ľudia, ktorí nepoznajú pozadie situácie, sú náchylní veriť hereckým výkonom manipulátora, ktorý sa naučí, že ak zo seba robí nevinného a bezbranného človeka, ostatní ho podporia a dokáže vykresliť skutočnú obeť ako agresora. Manipulatívna žena napríklad môže v domácnosti ustavične ponižovať a zosmiešňovať svojho tichého a málo sebavedomého manžela, ktorému raz rupnú nervy a odíde z bytu. Pred svojimi kamarátkami táto žena začne rozprávať, že s manželom sa už nedalo vydržať a musela ho vyhodiť z bytu. Jej kamarátky uveria jej verzii a mužovi začnú písať, aký je chudák a či je hrdý na to, ako sa zachoval.
Pri vzťahových manipuláciách sa môžeme stretnúť aj s tým, že manipulátor obviňuje ostatných z problémov, ktoré sám spôsobil, alebo vytvára falošné obvinenia, aby odvrátil pozornosť od svojich vlastných zlyhaní. Manipulatívna matka môže obviňovať svoje deti, že sa cíti opustená a nie je schopná nájsť si vhodného partnera. Kolega v práci, z dôvodu zlého time managementu, mešká s prácou na projekte, no obviní ostatných, ktorí s tým nemajú nič spoločné. Muž, ktorý zanedbáva starostlivosť o domácnosť, obviní svoju manželku, že sa o ich spoločný domov nestará dostatočne, a tvrdí, že kvôli tomu je nervózny a necíti sa dobre.
Vzťahové manipulácie sa vyznačujú aj mechanizmom projekcie, pri ktorom manipulátor premieta svoje vlastné nepríjemné pocity, zlyhania alebo zodpovednosť na ostatných.
Účinnou obranou proti sociálnym a vzťahovým manipuláciám je nastavenie pevných hraníc, ktoré zahŕňajú schopnosť povedať „nie“ a priamo komunikovať svoje zámery, potreby, očakávania, pocity a myšlienky. Manipulátori využívajú slabé a nejasne stanovené hranice, čím sa dostávajú k svojej obeti čoraz bližšie, až kým ju úplne neovládnu.
Pri manipuláciách zameraných na sociálnu izoláciu alebo trianguláciu je najlepšou obranou udržiavať pevné a autentické vzťahy mimo dosahu manipulatívnych osôb. Izolácia, vylučovanie z kolektívov a rôzne formy triangulácie fungujú len vtedy, keď udržiavate vzťahy, do ktorých je zapojený aj manipulátor. Ak ho z týchto interakcií odstrihnete, stratí schopnosť ovplyvňovať vnímanie iných.
Ak rozpoznáte vzorec emocionálneho vydierania alebo nátlaku, získate možnosť nevstúpiť do pasce, ktorú manipulátor pripravil, a namiesto toho komunikovať a stanoviť si svoje hranice. Tým, že budete vedome rozlišovať medzi manipulatívnym správaním a autentickými interakciami, znížite riziko, že sa stanete obeťou manipulácie. Pevnými osobnými hranicami si chránite svoju vlastnú duševnú pohodu a zároveň podporujete udržiavanie zdravých a vzájomných vzťahov, pretože sa budete pohybovať mimo priestoru, v ktorom manipulátori bežne pôsobia. Vzdialite sa z ich sféry vplyvu.
III. Manipulácie zamerané na sebavnímanie obete
Manipulátor vytvára a udržiava vzťah, v ktorom svojím konaním podkopáva sebavedomie a sebahodnotu obete. Cieľom manipulátora je dosiahnuť, aby obeť bola na ňom emocionálne závislá, neschopná samostatného rozhodovania a izolovaná od ľudí, ktorí by jej mohli pomôcť a odhaliť manipulácie. Tieto manipulácie sú zamerané na vyvolávanie pocitov viny, hanby, neistoty, úzkosti, strachu, nedostatočnosti, neschopnosti a nedôležitosti.
Manipulátor na udržanie moci a kontroly nad obeťou využíva rôzne taktiky, ako sú gaslighting, neustála kritika, vyhrážanie, znevažovanie a podkopávanie sebavedomia. Obviňuje obeť zo svojich vlastných zlyhaní a jej úspechy označuje za nepodstatné alebo náhodné. Prehnane ju kritizuje, porovnáva s inými, stanovuje nedosiahnuteľné štandardy, zveličuje jej chyby a neustále komentuje jej výzor alebo nedostatky.
Manipulátor môže používať takéto a podobné frázy:
„Keby nebolo mňa, nič by si nedosiahla, si úplne neschopná.“
„Túto robotu máš len vďaka mne, preto by si mal(a) robiť všetko, čo ti poviem.“
„Si úplne zbytočný/á, takí ľudia ako ty sú na svete nepotrební.“
„Toto by si nemal(a) ani skúšať, si príliš hlúpy/á na to, aby si to pochopil/a.“
„Nikdy nebudeš dosť dobrý/á, si úplne na smiech.“
„Prečo by sa niekto taký mal s tebou priateliť? Veď ty nemáš žiadnu hodnotu.“
„Keby nebolo mňa, nikto iný by sa za tebou ani neobzrel, ostal(a) by si sám/a.“
„Takto by sa môj bývalý nikdy nezachoval.“
„Ja sa čudujem, že sa vôbec niekto rozpráva s takým škaredým a neschopným človekom, ako si ty.“
„To si mala len šťastie, inak by sa ti nič podobné nikdy nepodarilo.“
„Ak ma ľúbiš, tie peniaze mi dáš, inak mi dokážeš, že si len obyčajný chudák.“
Účinná obrana voči tomuto typu manipulácie spočíva v postupnom budovaní vlastnej sebahodnoty, individuality, stanovovaní pevných osobných hraníc a budovaní dôvery vo svoj úsudok, ktorý bude nezávislý od perspektívy a interpretácií manipulátora. Pomôcť môže aj to, že budete nazerať na manipulátora ako na zdroj toxicity, prehĺbite psychologickú vzdialenosť od takejto osoby a zameriate sa na budovanie vzťahov s ľuďmi, ktorí vás rešpektujú, chápu a podporujú.
Dôležité je tiež naučiť sa rozpoznať prvotné signály toho, že sa nachádzate v toxickom alebo manipulatívnom vzťahu. V takýchto vzťahoch sa môžete cítiť úplne neschopní, všetko bude vaša vina, druhý človek odmietne prevziať zodpovednosť za svoje správanie a stanete sa terčom zosmiešňovania či iných foriem útokov na vaše sebavedomie a schopnosti.
Čím viac vybudujete svoje sebavedomie a posilníte vnímanie vlastnej hodnoty, tým menej sa budete ocitať v dysfunkčných a manipulatívnych vzťahových dynamikách, napríklad v jednostranných vzťahoch s narcisticky orientovanými ľuďmi, ktorí sa o blaho ostatných zaujímajú len vtedy, keď sa im to hodí.
Všímajte si, ako sa s takými ľuďmi cítite. Ak opakovane cítite pocit nebezpečenstva, nepohodlia, pochybujete o svojej vlastnej hodnote alebo sa začnete obviňovať za veci, ktoré objektívne nie sú vašou chybou, je dosť možné, že by ste si pri kontakte s takouto osobou mali dávať oveľa väčší pozor alebo minimalizovať čas strávený v jej prítomnosti.
Rozpoznanie manipulácie a budovanie vlastnej sebahodnoty sú kľúčové kroky na ceste k oslobodeniu sa od toxických vzťahov a vplyvu manipulátorov. Ak takýchto ľudí zo svojho života vypustíte, umožní vám to vyplniť prázdne miesta ľuďmi, ktorí vás budú podporovať. Vzťahy s nimi budú oveľa zdravšie a bezpečnejšie, bez negatívnych vplyvov na vašu psychiku a celkový pocit pohody.
IV. Manipulácie zamerané na vyvolanie reakcie v podobe požadovaného správania
Existuje množstvo manipulatívnych techník, ktoré majú za cieľ vyvolať u obete určité emócie a následne ju prinútiť správať sa tak, ako to vyhovuje manipulátorovi. V tejto časti spomeniem tie najčastejšie.
Reaktívna šikana zahŕňa napríklad prejavy pasívnej agresivity, keď sa agresor snaží svoju obeť provokovať urážkami, nemiestnymi vtipmi, ponižovaním alebo narážkami. Obeť za týchto okolností môže vybuchnúť, začať nadávať alebo v ojedinelých prípadoch zaútočiť. Takýmto správaním agresor nastaví pascu, pretože jeho zámerom je ukázať negatívne prejavy obete po vyprovokovaní a vykresliť ju ako problémovú, nestabilnú či agresívnu. Cieľom je diskreditácia obete prostredníctvom jej intenzívnych reakcií, ktoré agresor vyvolá a následne tak manipuluje verejnou mienkou.
Typické frázy pri tomto druhu manipulácie môžu byť:
„No povedz niečo, teraz rozprávaj.“
„Čo teraz urobíš? No urob niečo, čakám.“
„Udri ma, sem mi daj.“
„Veď bráň sa, teraz máš príležitosť.“
„Ukáž, čo si zač, to si toto necháš?“
„Vedel som, že ty aj tak nič nespravíš, ty padavka.“
Pri snahe vyvolať reakciu je účinná technika nazývaná greyrocking (technika sivého kameňa), ktorá spočíva v tom, že manipulátora prestaneme vnímať a buď na neho prestaneme reagovať úplne, alebo s ním obmedzíme kontakt na minimálnu možnú mieru. Týmto spôsobom sa dostaneme o krok pred ním, pretože mu nedáme emocionálnu reakciu, ktorú od nás očakáva. Manipulátora môžeme jednoducho ignorovať alebo reagovať s úplne neutrálnym postojom – napríklad jemným úsmevom – čím mu vezmeme kontrolu nad situáciou. Tento prístup ho "odzbrojí", pretože jeho provokácie prestanú mať požadovaný účinok a on postupne stratí záujem. Ak by však situáciu začal eskalovať, môže to byť signál pre ostatných, aby si uvedomili, kto je v tejto situácii skutočným problémom.
Vyvolávanie pocitu viny a hanby: Manipulátor vyvolá v obeti pocit, že robí niečo zlé, alebo že s ňou niečo nie je v poriadku, ak sa nezachová podľa jeho očakávania. Napríklad, partner povie partnerke, ktorá sa chce rozísť: „Po všetkom, čo som pre teba urobil, ty sa takto zachováš? Ani nevieš, ako mi to ubližuje.“ V práci môže staršia kolegyňa kritizovať mladšiu: „Nemôžem uveriť, že sa takto obliekaš. Myslíš, že tým niekoho zaujmeš? Mala by si sa obliekať úplne inak.“
Manipulácie môžu byť využívané aj pri získavaní pozornosti druhej osoby, alebo nadväzovaní vzťahu s ňou. Predovšetkým v oblasti randenia a romantických vzťahov sa stretneme s nasledovnými prejavmi:
Lovebombing (bombardovanie láskou): Manipulátor zahrnie druhú osobu prehnanou pozornosťou v podobe komplimentov, darov a prejavov lásky. Snaží sa vzbudzovať dojem ideálneho partnera a druhú osobu považuje za niekoho výnimočného, osudového a pod. Podstatné je, že tieto prejavy sú absolútne neadekvátne vzhľadom na to, ako dlho sa títo ľudia poznajú, pretože lovebombing sa vyskytuje aj vtedy, keď si dvaja ľudia len píšu správy, alebo prebehlo len niekoľko prvotných stretnutí. Tento druh manipulácie sa vyskytuje prevažne u osôb s narcistickými sklonmi, ktorí chcú u druhej osoby docieliť, aby na nich bola emocionálne pripútaná a závislá. Ak je lovebombing úspešný a obeť s manipulátorom nadviaže vzťah, zvyčajne nasledujú fázy, počas ktorých začne manipulátor druhého človeka ponižovať, ignorovať, ničiť jeho sebavedomie, čím prehlbuje toxické vzťahové puto, pretože tieto fázy sa striedajú s opätovným zahŕňaním láskou a pozornosťou (tzv. intermittent reinforcement).
Breadcrumbing (zahŕňanie omrvinkami): Vyskytuje sa napríklad pri randení, keď má človek viac možností pre potenciálny vzťah. Ak by mu hlavná možnosť nevyšla, iného človeka si nechá v zálohe na neskôr, a preto poskytuje občasné, nepravidelné a chaotické prejavy záujmu, ale len z toho dôvodu, aby si udržal dotyčného pozornosť. Podstatné je, že osoby s takýmito manipulatívnymi tendenciami vnímajú, že druhú osobu majú „istú“, stačí sa preto len občasne pripomenúť a tým udržiavať nádeje na prípadný vzťah. U ľudí, ktoré sa dajú označiť za obete tohto typu manipulácie, sa najčastejšie objavuje emocionálna závislosť na nepravidelnej pozornosti od druhej osoby, úzkostné stavy a znížené sebavedomie, pretože druhá osoba sa s obeťou vedome alebo nevedome len „hrá“.
Silent treatment (tichá domácnosť): Manipulátor sa snaží nad obeťou udržať kontrolu tak, že sa s ňou prestane rozprávať, bez akéhokoľvek vysvetlenia sa „zduje“, preruší komunikáciu, druhého človeka začne ignorovať a tým vyvoláva u obete nepríjemné pocity, ako napríklad strach, stres, úzkosť, pocity viny a iné. Cieľom manipulátora je to, aby sa sama obeť snažila napraviť situáciu, stala sa poddanejšou a robila všetko preto, aby si opätovne získala pozornosť a záujem manipulátora. Jedná sa o formu akéhosi emocionálneho trestu. Objaviť sa môže napríklad po vzájomnej hádke, nezhodách, nekomunikovaných očakávaniach a požiadavkách.
Hoovering (opätovné vťahovanie druhej osoby do vzťahu): Manipulatívna taktika, ktorú využívajú prevažne narcisti, ktorí sa snažia obeť opätovne vtiahnuť do vzťahu. Môžu sa napríklad ospravedlňovať, pripomínať pekné chvíle z minulosti, rozprávať, ako sa zmenili, čo všetko si uvedomili, podstatné je to, že akonáhle by druhá osoba kývla na opätovný vzťah, ukázali by zas svoju pôvodnú tvár a nezmenené vzorce správania sa. Cieľom manipulátora je obnoviť svoju kontrolu a vplyv nad obeťou. Môže sa objaviť aj v kombinácii s ghostingom (náhlym prerušením komunikácie bez akéhokoľvek vysvetlenia) a následnou snahou o jej obnovenie.
Zneužívanie reciprocity: Manipulátor vám niečo daruje, s niečím vám pomôže, ale zároveň očakáva, že následne voči nemu budete ústretoví, alebo mu to opätujete následnou láskavosťou. Kolega v práci napríklad pomôže kolegyni s projektom, ale snaží sa tým docieliť, že s ním následne pôjde na kávu, pretože jej predtým „pomohol“.
Testovanie obete: Manipulátor si môže svoju obeť najprv testovať. Pri prvotnom kontakte ju požiada o malú láskavosť. Ak obeť vyhovie, manipulátor začne postupne stupňovať svoje požiadavky, až sa obeť pristihne, že súhlasí s niečím, s čím by za iných okolností rozhodne nesúhlasila.
Falošná empatia: Sociálne zdatný manipulátor bude predstierať empatiu a súcit, ale len preto, aby sa obeť pred ním uvoľnila a poskytla mu citlivé informácie, ktoré následne využije vo svoj prospech (napr. na diskreditáciu, vydieranie a pod.).
Zrkadlenie: Manipulátor sa snaží vzbudzovať dojem, že má rovnaké názory, preferencie, záujmy, presvedčenia a vnímanie situácie ako druhá osoba. O manipuláciu ide vtedy, keď je takéto správanie účelové. Manipulátor sa snaží nadviazať vzťah s druhou osobou, aby ju mal na „svojej strane“ a mohol ju využiť, napríklad na trianguláciu, ako komplica pri skupinovej šikane, alebo ako ľahko ovplyvniteľnú známosť, ktorá urobí presne to, čo manipulátor chce.
Hranie sa na obeť: Najlepšiu ochranu pred zodpovednosťou za dôsledky vlastných činov poskytne manipulátorovi pozícia obete. Ak sa útočník začne hrať na obeť, proti skutočnej obeti sa používajú kombinácie manipulatívnych techník, ako napríklad gaslighting, otočenie naratívu (spin) a vyvolanie reakcií. Skutočná obeť začne byť zmätená, bezmocná a frustrovaná, čo môže viesť k záchvatom hnevu alebo paniky, čím sa len podporí falošná verzia útočníka, ktorý chce zároveň ovplyvniť to, ako je skutočná obeť vnímaná okolím.
Manipulácie v prostredí sociálnych sietí a internetu: Sociálne siete sú v súčasnosti navrhnuté tak, aby užívatelia strávili čo najviac času. Prostredníctvom komplexných algoritmov ich udržiavajú v umelo vytvorených bublinách, kedy im ponúkajú obsah, ktorý vyvoláva emocionálne reakcie a udržiava ich pozornosť. Tento obsah zároveň potvrdzuje ich už existujúce názory. Algoritmy preferujú príspevky, ktoré majú potenciál vyvolať intenzívne emócie, aby bolo zapojenie užívateľov, napríklad do diskusií, čo najväčšie. Tieto mechanizmy ovplyvňujú nielen správanie užívateľov na internete, ale aj ich uvažovanie a správanie mimo neho. Platformy ako Facebook, YouTube, Instagram a TikTok zamestnávajú celé tímy neurovedcov a odborníkov na ľudské správanie, ktorí pomáhajú s dizajnom algoritmov tak, aby reklamné, politické a iné kampane mali čo najlepšiu odozvu. Sociálne siete sa preto využívajú aj na šírenie dezinformácií, fake news a falošných naratívov. Na platformách pôsobia aj účeloví trollovia a boti, ktorí ovplyvňujú verejnú mienku a skresľujú vnímanie užívateľov podľa cieľov, ktoré majú tvorcovia kampaní.
Súčasná doba zároveň ponúka úplne nové a stále sa zdokonaľujúce typy manipulácií prostredníctvom tzv. deepfakes a umelej inteligencie (AI), kedy je možné vytvárať zmanipulované audiovizuálne príspevky zamerané na cielenú diskreditáciu vybraných osôb alebo manipuláciu verejnej mienky. Tieto technológie slúžia na šírenie falošných správ, očierňovanie, polarizáciu, t. j. na ovplyvňovanie vnímania reality a útok na základné hodnoty, na ktorých je postavená spoločnosť ako taká, vrátane vzájomnej dôvery. Vnímanie ovplyvňujú aj falošné komentáre, recenzie, lajky a umelo nadhodnotené počty videní videí.
Vyvolávanie silných emócií zo strany politikov: Politici sa naučili, že ľudia sú najľahšie manipulovateľní vtedy, keď sú rozhádaní, poštvaní jeden voči druhému, plní strachu, úzkosti, paniky a neistoty. Aby ľudí dostali tam, kde ich chcú mať, vytvárajú umelé hrozby, alebo preháňajú dôležitosť tých existujúcich, vyvolávajú odpor voči skupinám ľudí (napr. migrantom, liberálom, sexuálnym menšinám, konzervatívcom, dôchodcom a pod.) s cieľom eskalácie spoločenského napätia. Následne sa môžu postaviť do role spasiteľov, záchrancov a prísť s jednoduchými a efektívnymi riešeniami vzniknutých problémov.
Podobným spôsobom fungujú populisti, ktorí najprv vyvolávajú strach (napr. z vojnového konfliktu, očkovania, neočkovaných ľudí, migrantov, menšín, ľudí s inými názormi), nenávisť, pocity nespravodlivosti a všeobecné ohrozenie. Následne ponúknu jednoduché riešenia, ktoré sú na prvý pohľad zmysluplné a logické (rétoricky dobre odôvodnené), čím ponúknu externé emocionálne uistenie. Ľudia sa začnú cítiť, že daný politik problém vyrieši, alebo má situáciu pod kontrolou, na čo sa následne cítia istejšie a bezpečnejšie, zažívajú úľavu od prvotných negatívnych pocitov.
Pri silných emóciách sa racionalita dostáva do úzadia, preto fungujú populistické argumentácie, ktoré komplexné problémy zjednodušujú, vzbudzujú dôveru, situácie opisujú ako čiernobiele, aby ich verzii obeť manipulácií čo najľahšie uverila. Neprehľadné skutočnosti si upravia vo svoj prospech tak, aby voličom sprostredkovali, kto je ten zlý, kto im chce zle, a čo majú robiť, aby sa vyhli nejakej vnímanej ujme. Manipulátori sa snažia vytvoriť alternatívnu realitu s cieľom získania alebo udržania priazne voličov. Populisti fungujú spôsobom: „Stručne vám vysvetlíme, ako to skutočne je, pretože iní vás klamú, ale my vám chceme len dobre, môžete nám veriť.“ Podobné prístupy vyvolávania silných emócií používajú okrem politického marketingu aj napr. reklamné kampane zamerané na určité produkty alebo služby.
Účinnou obranou voči vyššie uvedeným typom manipulácie je vytvorenie odstupu medzi tým, čo cítime, a tým, ako následne zareagujeme. Mali by sme viac spoznávať svoje emócie, reakcie a vnímať to, čo sa deje v našom vnútri, pokiaľ sme vystavení situáciám, v ktorých môžeme zareagovať nevhodným spôsobom, ktorý neskôr môžeme ľutovať. Ak spomalíme a viac sa zamyslíme nad tým, čo sa deje, získaný priestor nám prinavráti racionalitu, umožní lepšie odhaliť prípadné manipulácie a zároveň nám prinavráti schopnosť rozhodovať sa samostatne, bez nátlaku a vplyvu manipulátorov. Získame viac času a priestoru na premyslenie si našich reakcií (odpovedí), napríklad prostredníctvom spracovania intenzívnych emócií, zamyslenia sa nad tým, čo sa deje, pýtania sa dodatočných otázok, overenia si tvrdení a získania lepšieho povedomia o situácii. Týmto spôsobom budeme schopní zareagovať vyspelejšie a racionálnejšie, a tým nebudeme hrať hru podľa pravidiel a predstáv manipulátora.
V. Manipulácie, ktoré používame voči sebe samým
Všetci máme svoje vlastné unikátne zážitky, rany z minulosti, presvedčenia, hodnoty a ďalšie faktory, ktoré spoluvytvárajú to, ako nazeráme nielen na svet okolo seba, ale aj na seba. To, čo sme zažili, čo cítime a ako o životných okolnostiach premýšľame, ovplyvňuje naše sebavnímanie a následne aj naše konanie vo vonkajšom svete.
Racionalizujeme svoje pocity, popierame realitu, upíname sa na ilúzie a neexistujúce scenáre, domýšľame si, máme nerealistické očakávania, vnímame sa skreslene (napr. idealizujeme sa, považujeme sa za ustavičnú obeť atď.), minimalizujeme alebo zveličujeme svoje úspechy a konáme, akoby sme boli odborníci na podkopávanie vlastného šťastia (sebasabotáž). Zameriavame svoju pozornosť len na svoje chyby, nedostatky a nedokonalosti a úplne ignorujeme všetko to dobré, čo môžeme ponúknuť. Správame sa tak, aby sme čo najviac vyhoveli ostatným, pričom ignorujeme vlastné potreby a pocity.
To, ako sa vnímame, akú mienku máme o sebe, vytvára a ovplyvňuje to, ako sa k nám správajú iní ľudia, ale zároveň aj to, ako sa správame sami voči sebe.
Ak sa necítime dostatočne dobrí na to, aby sme mali zdravý a otvorený vzťah, začneme sabotovať akékoľvek rozvíjajúce sa spojenia s ľuďmi, napríklad tým, že zrušíme naplánované stretnutia, začneme ich ignorovať alebo budeme tráviť čas radšej s ľuďmi, s ktorými sa nemusíme cítiť zraniteľne.
Ak máme nízke sebavedomie, budeme sa obviňovať za problémy, za ktoré možno vôbec nemôžeme, a budeme do svojich životov priťahovať ľudí, v ktorých prítomnosti sa budeme cítiť ako problémoví, nedostatoční, neschopní alebo menejcenní. Nadobudneme dojem, že láska pre nás neexistuje, a môžeme sa ocitnúť v kolotoči emočne vyprázdnených, jednostranných alebo závislých vzťahov, ktoré sa vyznačujú tým, že druhí ľudia neberú ohľad na to, kto sme, ako sa cítime a aké sú naše potreby.
Pokiaľ máme nedostatok sebalásky, zostávame v situáciách, ktoré nás zraňujú alebo nám ubližujú, nebudeme schopní ani len vidieť ľudí, s ktorými môžeme mať oveľa zdravšie a vyváženejšie vzťahy, bez zbytočnej toxicity a drám.
Ak presvedčíme samých seba, že nie sme dosť dobrí, budeme sa venovať prokrastinácii, zbytočne sa izolovať a súčasne sabotovať vlastné šťastie. Budeme robiť podobné veci a očakávať odlišné výsledky. Náš život sa premení na seba napĺňajúce sa proroctvo.
Obranou proti týmto manipuláciám je väčšie uvedomovanie si toho, ako sa cítime, čo si myslíme a ako konáme. Týmto spôsobom získame väčšiu kontrolu nad naším životom, pretože sa staneme viac vedomými. Budeme sa spoznávať, pracovať na sebe, čo nám umožní meniť zabehnuté (a mnohokrát už automatické) vzorce správania a dlhodobé návyky. Zmeny v našom vnútri sa prejavia aj vo vonkajšom svete. Vybudujeme si pevné osobné hranice, zvýšime sebavedomie, vnímanie vlastnej hodnoty, čo nám umožní otvoriť sa novým ľuďom a životným situáciám, ktoré môžu byť úplne odlišné od tých, ktoré poznáme z minulosti. Tento prístup vyžaduje obrovskú odvahu pozrieť sa na realitu toho, kým skutočne sme v danej chvíli, pretože inak nebudeme schopní ani vnímať, že niečo môže byť oveľa lepšie – len to bude vyžadovať kus práce. Má to aj ďalšie významné benefity, pretože ak budete mať silné hranice, individualitu (a nezávislosť), zdravé sebavedomie, sebaúctu, schopnosť regulovať svoje emócie a následné reakcie, nebude možné vás tak ľahko manipulovať, pretože manipulátori cielia hlavne na ľudí slabých, neistých, príliš dôverčivých, ustráchaných a ľahko ovplyvniteľných.
4. Záver
Svet okolo nás je nesmierne komplexný. Prostredie modernej informačnej doby sa rýchlo mení, napreduje a je zložité. Nie všetci ľudia sa v ňom dokážu orientovať. Komplikované a neprehľadné sú aj medziľudské interakcie. Kvalitu nášho života ovplyvňujú vzťahy, ktoré máme, či už ide o vzťahy s priateľmi, rodinou, kolegami, známymi alebo vzťah k sebe samým. Realita nie je čiernobiela, má mnoho farieb a ich odtieňov. Preto sú pochopiteľné naše tendencie zjednodušovať si životy, aby sme sa v nich ľahšie orientovali. Zároveň sa však vystavujeme riziku, že nás ľahko ovplyvnia tí, ktorí tvrdia, čo si máme myslieť, aby sme sa vo svete cítili bezpečnejšie.
Všetci sme počas svojho života boli manipulatívni. Niektorí z nás stále sme, len si to možno nechceme naplno uvedomiť a priznať. Manipulovali sme vedome aj nevedome, niekedy ide o manipulácie škodlivé, inokedy neutrálne či dokonca prospešné. Možno sme nepriznali svoje chyby, obvinili niekoho iného, zaklamali na prvom rande alebo počas pracovného pohovoru, preceňovali vlastné úspechy či zveličovali chyby.
Ak si však uvedomíme manipulatívne tendencie u seba aj u ostatných, môžeme zmeniť vzťahovú dynamiku a komunikovať priamejšie, otvorenejšie a úprimnejšie. Takto vytvoríme vzťahy založené na väčšej dôvere a vzájomnom rešpekte.
Zároveň nesmieme zabudnúť, že nie všetko, čo vnímame ako manipulatívne, je vždy vedomou manipuláciou. Ľudia sa niekedy jednoducho inak správať nevedia, prípadne si vlastné správanie a vplyv na ostatných dostatočne neuvedomujú. Nie všetky manipulácie sú škodlivé, aj keď tento text sa zameriava predovšetkým na tie, ktoré môžu spôsobiť veľké problémy, či už vo vzťahoch alebo vnímaní reality.
Existujú samozrejme aj ľudia, ktorí sú cynickí, zlí, bezcharakterní, amorálni, zlomyselní alebo jednoducho príliš necitliví a vypočítaví na to, aby sa dokázali zmeniť. Mnohí z nich si dokonca ani neuvedomujú, aké škody spôsobujú. Práve kvôli nim som napísal tento článok – aby ste vedeli rozpoznať spôsoby, akými si udržiavajú vplyv a kontrolu nad vašimi životmi. Ich moc by sa totiž rozplynula, ak by ste boli schopní vidieť veci také, aké skutočne sú.
Ľudské vedomie je flexibilné a dynamické. Ak si rozšírime povedomie o niektorých veciach a zväčšíme sféru reality, ktorú dokážeme svojím vnímaním obsiahnuť, budeme odolnejší voči tým, ktorí sa nás snažia presvedčiť o vlastnej pravde alebo o alternatívnej verzii reality, ktorú sami vytvárajú. Táto alternatívna realita totiž vo väčšine prípadov slúži len ich vlastným záujmom. Vytvoria imaginárne problémy, zveličia existujúce, alebo naopak označia za nedôležité niečo, čo vo svojej podstate môže predstavovať obrovskú hrozbu.
Medziľudské vzťahy sú najmä o prepájaní našich subjektívnych svetov, individuálnych realít. Manipulátori sa snažia docieliť, aby sme sa nachádzali čo najmenej v spoločnej zdieľanej realite. Preto sú moderné manipulácie tak nebezpečné – sú priamym útokom na medziľudské vzťahy s cieľom čo najviac polarizovať spoločnosť, pretože ľahšie sa ovládajú a kontrolujú menšie bubliny plné skreslených, či rovno úplne falošných realít. Vedia to školskí grázli, organizátori mobbingu na pracoviskách, politici či iní ľudia, ktorí využívajú priame alebo nepriame formy manipulácie.
Dnes je dôležitejšie než kedykoľvek predtým vzdelávať sa v oblasti manipulácie, pochopenia princípov jej fungovania a spôsobov obrany, aby sme nepodľahli vplyvu rôznych manipulátorov ani tlaku skupiny zmanipulovaných ľudí, ktorí sú náchylní na stádovité správanie, počas ktorého si navzájom utvrdzujú svoju vlastnú pravdu.
Základom odolnosti voči manipuláciám je schopnosť zhodnúť sa na tom, čo tvorí našu spoločnú zdieľanú realitu. Len tak môžeme prepojiť naše jedinečné perspektívy, prehlbovať vzájomné vzťahy a vytvárať svet, ktorý bude oveľa bezpečnejší než ten, v ktorom sú najúspešnejší tí, ktorí sa neštítia klamstiev, dezinformácií a manipulácií.
Existujúce problémy a konflikty dokážeme riešiť len vtedy, keď pochopíme, čo sa skutočne deje a prečo. To sa podarí iba vtedy, ak sa otvoríme rôznym perspektívam a budeme hľadať spoločné styčné body, ktoré vychádzajú z toho, čo nás spája, nie z toho, čo nás rozdeľuje. Tento prístup zároveň spôsobí, že voči manipuláciám ako takým budeme viac imúnni, pretože naše vnímanie bude viac ukotvené v tom, čo je skutočné a dôležité. Na manipulátorov sa budeme pozerať už len ako na remeselne zdatných kúzelníkov, ktorých triky z nás môžu na chvíľu urobiť hlupákov a úplne nás oblbnúť, ale keď pochopíme, ako ich kúzla fungujú, zistíme, že v skutočnosti nie sú žiadni čarodejníci, iba umne narábajú s naším vnímaním a pozornosťou, aby sme sa sústredili len na to, čo chcú, aby sme videli. V tom momente sa čaro manipulácií rozplynie a zostanú len tým, čím vždy aj boli – obyčajnými trikmi. A tí, ktorí uveria ilúziám, budú presvedčivo obhajovať svoje vlastné sebaklamy.
Pretože ako údajne povedal Leonardo da Vinci, „najväčšie klamstvá, ktorým ľudia veria, pochádzajú z ich vlastných presvedčení.“
Ak chceme skutočne pochopiť, čo sa deje okolo nás a vyriešiť problémy, musíme sa naučiť vnímať rôzne perspektívy a byť otvorení novým názorom. Kognitívna disonancia, ktorá nám bráni prijať informácie v rozpore s našimi presvedčeniami, nás môže udržiavať v ilúziách a zabrániť nám vidieť veci také, aké naozaj sú. Niekedy sa k pravde priblížime viac, keď v sebe dokážeme vytvoriť priestor pre rôzne perspektívy súčasne. Neznamená to nič iné než viac počúvať, snažiť sa lepšie porozumieť, byť tolerantnejší k vzájomným rozdielom a hľadať spojenia namiesto prekážok
Pokiaľ sa naučíme vzájomné rozpory prekonávať, uvidíme širší obraz reality a budeme sa vedieť rozhodovať na základe toho, čo je viac objektívne a skutočné. Tento prístup nám pomôže nielen lepšie porozumieť sebe samým, ale aj svetu okolo nás, čím sa staneme odolnejšími voči manipuláciám, ktoré sa snažia ovplyvniť naše vnímanie.
Preto som tento text nazval „kladivo na manipulácie“. Ak ho správne uchopíte, dokážete lepšie rozoznať pokusy o skreslenie reality a všetky ilúzie sa rozpadnú na prach.
PS: Text je môj vlastný a pôvodný, takže je možné, že obsahuje niekoľko chýb, keďže neprešiel korektúrou.
