Text zverejňujem opätovne, pretože bol upravený a rozšírený.
Ľudia sú od prírody spoločenské bytosti, a preto je naša schopnosť vytvárať a udržiavať vzťahy kľúčová pre naše prežitie. To platí už od pradávna.
Počas života sa ocitáme v rôznych skupinách, napríklad v rodinách, medzi priateľmi, v práci alebo pri voľnočasových aktivitách. Okrem toho sme zároveň aj členmi širšej spoločnosti – štátu, kontinentu a celosvetovej komunity.
Postupne nadväzujeme vzťahy: s niektorými ľuďmi si rozumieme viac, s inými menej. To je vo veľkej miere úplne prirodzené a normálne. Naše vzťahy môžu byť povrchné a čisto účelové, alebo naopak hlboké a intímne, v ktorých ukazujeme aj zraniteľnejšie stránky svojho ja.
S niektorými sa cítime byť viac sami sebou, pri iných sme napätejší a úzkostlivejší, pretože sme ostražití alebo im celkom nedôverujeme. Sú ľudia, ktorí nás dobíjajú energiou, iní nás vyčerpávajú alebo voči nim cítime silný odpor. Stretávame tých, s ktorými si rozumieme už od prvej chvíle, iných spoznávame postupne, a existujú aj takí, s ktorými nebudeme schopní vychádzať ani keby sme sa postavili na hlavu.
Tmel medziľudských vzťahov
Kľúčovým prvkom, ktorý určuje kvalitu vzťahov a interakcií, je vzájomná dôvera. Dôveru môžeme definovať ako schopnosť spoľahnúť sa na to, že druhý človek bude konať s ohľadom na naše záujmy. To v praxi znamená, že bude vnímať a zohľadňovať svoj vplyv na nás. Dôverujeme vtedy, keď máme dôkazy, že daný človek bude konať čestne, zodpovedne a s rešpektom k vzájomnému vzťahu, v súlade s písanými aj nepísanými pravidlami spoločenského fungovania. Dúfame, že rešpektuje aj naše záujmy a pocity.
Pokiaľ niekomu dôverujeme, vo vzťahu s takýmto človekom sa cítime istejšie a bezpečnejšie. Sme schopní spolupracovať a motivovaní udržiavať takéto vzťahy. Dôvera je akýmsi tmelom, ktorý drží všetky medziľudské vzťahy pohromade a zároveň umožňuje skupinám a spoločnosti ako celku vychádzať spolu a brať ohľad jeden na druhého.
Dôvera je základom medziľudských vzťahov, pretože nás zbližuje a spája. Je ako neviditeľná sieť, ktorá drží pohromade vzťahy a v širšom kontexte aj fungovanie spoločnosti. Bez dôvery nie je možné vytvoriť hlbší vzťah, pretože nám chýba predvídateľnosť a bezpečie. Dôvera nás zbližuje, nedôvera nás však od seba vzďaľuje. Dokážeme sa otvoriť a byť zraniteľní len vtedy, ak vieme, že druhým môžeme dôverovať, cítime sa s nimi komfortne a záleží im na našom dobre.
Podstatnou zložkou dôvery je schopnosť spoľahnúť sa na iných ľudí s očakávaním, že budú brať do úvahy, ako ich slová a činy ovplyvňujú náš život. Nemenej dôležitými súčasťami dôvery sú vzájomný rešpekt, empatia, schopnosť načúvať a úprimná snaha pochopiť druhých a ich perspektívy.
Čo sa však stane, keď sa táto neviditeľná sieť začne trhať?
Keď sa dôvera vytráca
Určite ste už zažili situáciu, keď vás niekto klamal, konal za vaším chrbtom, alebo vás priamo podviedol či zradil. Podľa závažnosti alebo opakovania takéhoto správania prestanete takému človeku veriť. Vytratí sa váš rešpekt voči druhej osobe, a môžu sa objaviť intenzívne pocity hnevu, nenávisti alebo nepriateľstva. S takým človekom prestanete zdieľať citlivé záležitosti, pretože nebudete mať istotu, že ich nezneužije proti vám. Miesto spolupráce sa takému človeku radšej začnete vyhýbať, pretože nebudete mať dôveru, že bude konať v váš prospech.
Podobný mechanizmus funguje aj v kolektívoch. Stačí, aby sa v akejkoľvek skupine – či už na pracovisku, alebo v prostredí vysokej politiky – objavil vysoko dysfunkčný jedinec schopný všetkého, ktorý manipuluje, podvádza, škodí a neváha pre vlastný prospech využiť akékoľvek prostriedky. Ak takýto človek získa vplyv a moc, naruší dynamiku celej skupiny, pretože z prostredia vyprchá empatia a vzájomná dôvera. Napríklad zamestnanec na pracovisku, ktorý sa neštíti šikanovať a manipulovať, len aby sa dostal v kariérnom rebríčku čo najvyššie. Alebo politik, ktorý každodenne klame a polarizuje skupiny obyvateľstva proti sebe, len aby dosiahol čo najlepší výsledok vo voľbách a získal čo najviac moci pre seba a svoju stranu. Takéto správanie dokonca inšpiruje ľudí s podobnými charakterovými vlastnosťami, ktorí začnú mať dojem, že môžu robiť, čo len chcú, a všetko sa im prepečie.
V týchto a podobných prípadoch sa najväčšia moc sústreďuje práve v rukách najtoxickejších osobností, pretože ich deviantné správanie je tolerované, ba dokonca niekedy aj odmeňované. Ich správanie nezasahuje len do ich samotných, ale postupne podkopáva solidaritu a vzájomný rešpekt v skupine. Ak nie sú takéto osobnosti zastavené, postupne zasmradia celé prostredie, v ktorom sa začne utužovať toxická kultúra a vzájomná nevraživosť. Takéto osoby vyznačujúce sa silným narcizmom a nezriedka aj psychopatickými sklonmi sa zvyčajne obklopujú lojálnymi spojencami a zmanipulovanými vykonávačmi nekalých praktík.
Ich egoistické ciele a nezastaviteľná túžba po moci ničia hodnoty, na ktorých by mala byť skupina postavená, pričom úplne ignorujú, koho pri tom zrania alebo poškodia. Spoločným znakom takýchto skupín je to, že dôvera je výrazne naštrbená alebo priam neexistujúca. Ľudia si vzájomne takpovediac „idú po krku“, pretože sa vytráca akékoľvek psychologické bezpečie. Prostredie sa mení na bojisko, v ktorom každý dbá primárne na svoju ochranu.
Rozpad vzťahov a spoločenských štruktúr
V prostrediach a vzťahoch, kde dôvera chýba, sa z ľudí vytráca motivácia a ochota spolupracovať. Kvôli strate psychologického bezpečia sú ľudia viac úzkostliví, cítia sa pod tlakom a nevedia, komu vlastne môžu veriť. V dôsledku toho sa zameriavajú na svoju vlastnú ochranu a pod vplyvom týchto okolností sa stávajú egocentrickejšími. Postupne sa vytráca súdržnosť kolektívu, vzájomná empatia a citlivejší jedinci začínajú pociťovať prejavy chronického stresu. Takýto stav môže nastať napríklad na pracovisku, kde má výrazný vplyv osoba s psychopatickými črtami, ako je chýbajúca empatia, svedomie, manipulatívne alebo agresívne správanie, alebo v politike, ak sa k moci dostanú populisti, grázli či prospechári, ktorí si pravidlá prispôsobujú výlučne vo svoj vlastný prospech. Sú to ľudia, ktorí priamo profitujú z čo najväčšieho narušenia alebo úplného zničenia medziľudskej dôvery.
V rodinách sa nedôvera prejaví konfliktami a emocionálnym odlúčením. Na pracoviskách sa môžu objaviť intrigy a ľudia prestanú spolupracovať. V spoločnosti ako celku narastá vzájomná polarizácia, radikalizácia a celková nedôvera voči inštitúciám. V prostredí nárastu nedôvery akékoľvek skupiny a kolektívy strácajú súdržnosť, čo hrá do karát tým, ktorí túžia po moci. A zväčša sú to výrazne patologické osobnosti, ktoré celkovú atmosféru a vzťahy nemajú záujem zlepšovať, chcú len z prítomnej negativity vyťažiť čo najviac. Pre seba.
To, čo zažívame v rodinách, na pracoviskách či v skupinách, sa v ešte väčšej miere prejavuje na celospoločenskej úrovni. Keď sa stratí dôvera medzi ľuďmi, neohrozuje to len vzťahy, ale aj samotnú súdržnosť spoločnosti, ktorá sa bez nej stáva zraniteľnou voči manipuláciám a chaosu.
Trhliny v sieti, ktorá nás spája
Dnes čelíme novej situácii, ktorej závažnosť si mnohí ešte neuvedomujú. Doba internetu umožnila niektorým jednotlivcom s deformovaným morálnym kompasom a vážnymi nedostatkami v etike a charakterových vlastnostiach ešte efektívnejšie ničiť medziľudskú dôveru a trhať túto neviditeľnú sieť, a to všetko pre vlastný prospech.
Technológie, ktoré mali pôvodne slúžiť na prehlbovanie spojení medzi ľuďmi, sa paradoxne stali nástrojmi na ich oslabovanie. Dospeli sme do situácie, kde správanie tých, ktorí narúšajú dôveru alebo poštvávajú rôzne skupiny proti sebe, je odmeňované úspechom vo voľbách, mocou, vplyvom alebo ziskom. A sú tu aj takí, ktorí preceňujú svoju dôležitosť a zasievajú zlo len kvôli dopamínu, ktorý ich odmeňuje za interakcie a nárast popularity.
Nachádzame sa v období, kedy čoraz viac ľudí, ktorí stratili akúkoľvek súdnosť, empatiu a zábrany, usiluje o šírenie chaosu, nedôvery a strachu. Svojím konaním spôsobujú trhliny v sieti medziľudských vzťahov v rámci spoločnosti. Stačí sa pozrieť, aký obsah je preferovaný algoritmami sociálnych sietí – vo veľkej miere ide o príspevky, ktoré vyvolávajú silné emócie, šíria zlo, hnev, cynizmus a nenávisť. Tieto príspevky produkujú najmä tí, ktorí chcú získať alebo si udržať moc a kontrolu. A čo je najhoršie, tento obsah si nachádza svojich fanúšikov, ktorí ho masovo zdieľajú. Ich správanie sa postupne mení – odbrzďujú sa nielen na internete, ale aj v osobnom živote.
Mohutne a nekontrolovateľne šírená propaganda, plná klamstiev a dezinformácií, má primárny cieľ – čo najviac naštrbiť spoločenskú dôveru, až do takej miery, že ľudia z rôznych skupín sa stanú neschopní komunikovať a vzájomne vychádzať. Uzavrú sa vo svojich bublinách.
Kým dôvera medzi jednotlivcami a v menších skupinách môže byť narušená toxickým správaním jednotlivcov, technológie a sociálne siete tento proces rozširujú a zosilňujú, čím sa stávajú obrovským systémovým problémom. Namiesto prehlbovania spojenia medzi ľuďmi sa technológie stali nástrojom na prehlbovanie rozdelení. Sociálne siete, pôvodne určené na spájanie, sú čoraz viac využívané na manipuláciu, polarizáciu a zasievanie nedôvery.
Roztrhaní propagandou na nesúrodé vlákna
Moderná propaganda útočí priamo na základnú štruktúru spoločnosti, snažiac sa čo najviac roztrhať vzájomnú dôveru medzi ľuďmi. Tento chaos využívajú najmä sociálni predátori a škodoradostní oportunisti – jednotlivci, ktorých nezaujíma blaho ostatných, ale len vlastný prospech. Populisti, štváči, a ich poslušní prisluhovači sa cítia najlepšie, keď majú moc a kontrolu. Nemajú morálne zábrany, klamú bez mihnutia oka, prekrúcajú pravdu a štvú ľudí proti sebe. V prostredí chaosu sa dokážu vyškrabať na vrchol a tešiť sa z toho, čo dosiahli – a to za akúkoľvek cenu. Používajú prostriedky, ku ktorým by sa žiadny vyrovnaný človek nikdy neuchýlil.
Významne im pomáha aj prebiehajúca informačná vojna plná manipulácií a hoaxov, ktorá oslabuje a trhá spoločenské väzby, čím sa vytvára priestor pre manipulátorov. Títo jedinci vedia využiť chaos, upokojiť ľudí (predovšetkým emočne) a poskytnúť im ilúziu sily a rozhodnosti. Svojimi slovami ovplyvňujú ľudské emócie a umelo vytvárajú prostredie, v ktorom ľudia prichádzajú o racionalitu. Uisťujú ich, že len oni dokážu vyriešiť ich problémy, a takto si získavajú ich dôveru – ale len voči nim. Zmätených a ustráchaných ľudí pevne priviažu k sebe a sľubujú, že jedine oni ich dokážu vyviesť z krízy. Všetci ostatní klamú, všetko treba spochybňovať. Nikomu sa nedá veriť, pravda je zrazu lož, vojna je mier.
Strata dôvery má tendenciu šíriť sa dominovým efektom ďalej. Postupne zamoruje priestor a z medziľudských vzťahov v spoločnosti sa vytráca súdržnosť, empatia a ľudia sú čoraz menej ochotní prekonávať vzájomné rozdiely a spolupracovať.
Úskalia dôvery v nedôveryhodných
Dôvera je nielen tmelom medziľudských vzťahov, ale zároveň aj akýmsi kyslíkom, vďaka ktorému môžu vzťahy prežívať a rásť. Bez nej sa vzťahy udusia a odumierajú, pretože sa ocitáme v prostredí, v ktorom sa, metaforicky povedané, nedá voľne dýchať. Je preto prirodzené, že ak niekto stratí našu dôveru alebo sa správa nedôveryhodne, budeme voči takémuto človeku ostražití alebo budeme priamo predpokladať jeho možné zlé úmysly.
Preto je vhodné položiť si otázku, ako je možné, že ľudia, ktorí svojím správaním v verejnom aj súkromnom živote zjavne nedôveru zaslúžia, získavajú takú veľkú dôveru od ostatných a majú možnosť rozhodovať o ich životoch. Je paradoxné, že v súčasnosti sa veľkej obľube často tešia práve tí, ktorí dlhodobo preukazujú, že nie sú veľmi dôveryhodní. Nezriedka ide o ľudí charizmatických, no mimoriadne manipulatívnych, u ktorých môže mať človek s nepríliš rozvinutým kritickým myslením problém odlíšiť ich skutočné motívy od obrazu, ktorý o sebe prezentujú na verejnosti. Práve takíto ľudia sú potenciálne najnebezpečnejší, pretože konajú skryto, svoje činy vedia dobre zahladiť a svoje konanie umne rétoricky obhájiť.
Ľudia môžu v takomto správaní vidieť ilúziu sily. Je pre nich atraktívne, ak niekto nerešpektuje pravidlá, robí si, čo chce, bez ohľadu na možné dôsledky. Vyjadrením podpory takýmto jednotlivcom môžu niektorí pocítiť dočasný pocit moci alebo kontroly, akoby sa aj oni mohli priblížiť k sile, ktorú vnímajú v takomto jedincovi. Môžu nadobudnúť pocit, že sú súčasťou niečoho veľkého a neohrozeného, čo im v určitej chvíli poskytuje psychologickú úľavu.
Ignorovanie pravidiel a etických noriem môže vyvolať dojem, že osoba, ktorá sa takto správa, je neohrozená, sebavedomá a rozhodná, čo môže vyvolať falošnú úctu alebo obdiv. Avšak tento druh správania v konečnom dôsledku vedie k deštrukcii dôvery a rozvratu vzťahov, pretože čoskoro sa ukáže, že za maskou silnej a neotrasiteľnej osobnosti sa skrýva manipulatívny a bezcharakterný jedinec, ktorý po čase odhaľuje svoju pravú tvár a ničí medziľudské vzťahy vo svojom bezprostrednom okolí.
Kultúra manipulácie a rozdelenia
Máme nielen historické, ale aj súčasné príklady, ktoré jasne ukazujú, že takíto jedinci túžia po absolútnej moci a kontrole, kdekoľvek sa nachádzajú. Čím vyšší je ich vplyv, tým viac sú schopní podkopávať spoločenské štruktúry, najmä s podporou tých, ktorí im umožňujú šíriť chaos. Snažia sa oslabovať dôveru a stabilitu v spoločnosti, rozdeľujú ľudí a vytvárajú kultúru manipulácie, ktorá nakoniec ohrozuje základy, na ktorých spoločnosť stojí. Odmietajú spoluprácu a usilujú sa o úplnú dominanciu – o to, aby vlastnili, ovládali a kontrolovali všetko, čo si len zaumienia.
Keď medziľudská dôvera zlyhá, oslabí sa aj dôvera k autoritám a inštitúciam, ktoré by mali byť piliermi spoločnosti. Keď ľudia strácajú vieru v tých, ktorí by mali byť vzormi a lídrami, ich frustrácia, sklamanie a hnev z nich robí ľahký terč na ktorý útočí propaganda populistov, autokratov a rôznych iných podvodníkov. Títo jednotlivci cielia na emócie, sľubujú jednoduché riešenia a uisťujú, že majú odpovede, no v skutočnosti sledujú len svoj vlastný prospech. Neboja sa využiť nenávisť a chaos, šíriť klamstvá a negativitu, ak im to prinesie moc a úspech. Bohužiaľ sa ukazuje, že táto taktika býva často účinná, pričom títo jednotlivci sú za svoje konanie odmeňovaní pozornosťou a volebnými úspechmi. Výsledkom je spoločnosť, v ktorej dôvera a stabilita ustupujú do úzadia a nahrádza ich rozdelenie, manipulácia a strach.
V tomto prostredí, kde sa ilúzia moci a kontroly stáva lákavou, sa niektorí ľudia cítia posilnení, keď podporujú tých, ktorí porušujú pravidlá a ignorujú dôsledky. No táto podpora má v konečnom dôsledku negatívny dopad na všetkých, vrátane tých, ktorí sa rozhodnú získavať pozornosť a dôveru tým, že ju systematicky podkopávajú a rozvracajú.
Je všeobecným faktom, že ľudí je najjednoduchšie kontrolovať a manipulovať vtedy, keď sú čo najviac rozdelení a rozhádaní. Vtedy, keď je sieť dôvery roztrhaná na drobné, nesúrodé vlákna. Pretože vtedy sú manipulátori schopní upliesť pevné pavučiny svojej moci. Také, do ktorých chytia ľudí najmä tým, že sa zvezú na vlne nepríjemných emócií, ktoré budú aj sami provokovať.
Každodenná dôvera, ktorá drží svet pohromade
Dôvera je neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života. Dôverujeme šoférovi autobusu, že zastaví na našej zástavke, vodičovi auta, že na červenej včas zabrzdí, lekárovi, že určí správnu diagnózu, a kuriérovi, že doručí balík, ktorý sme poslali. Možno si to ani neuvedomujeme, ale naše každodenné interakcie sú postavené na malých (tzv. mikrodôvera) aj veľkých prejavoch dôvery voči ostatným. Bez dôvery by naša spoločnosť jednoducho skolabovala.
Dôvera však neexistuje len vo vonkajších vzťahoch; máme ju aj voči sebe samým. Keď sa spoznávame, učíme sa o sebe a staráme sa o svoje dobro, nadobúdame sebadôveru, ktorá nám pomáha vyrovnať sa s náročnými životnými situáciami.
V čase, keď sa mnohí ľudia snažia čoraz aktívnejšie trhať a ničiť sieť vzájomnej dôvery, je čoraz dôležitejšie, aby sme sa snažili utužovať tie väzby a vzťahy, ktoré sme schopní ovplyvniť. Môžeme prispieť svojou troškou k tomu, aby sme minimálne v rámci svojho okolia uchovali pevné väzby, aj napriek snahám niektorých ľudí rozoštvávať, šíriť zlo a nenávisť.
Časť siete medziľudských vzťahov, na ktorú máme bezprostredný vplyv, môžeme posilniť budovaním silných väzieb, ktoré budú imúnne voči vonkajším pokusom o rozvrat. Tieto väzby si udržíme čestným konaním, transparentnosťou a vzájomným rešpektom. Môžu sa nájsť aj lídri, ktorí sa rozhodnú uprednostniť tieto hodnoty, aj keď sa dostanú do mocenských pozícií, napríklad na čele organizácií alebo v politike.
Ak sa ale do popredia spoločnosti dostanú ľudia, ktorí svojím konaním systematicky podkopávajú dôveru, napríklad získaním kontroly nad sociálnymi sieťami a šírením dezinformácií pod zámienkou slobody prejavu s cieľom ovplyvniť politiku štátov, ohrozujú samotné princípy, na ktorých stojí globálna spoločnosť. Ak ľudia podľahnú takýmto manipuláciám, môže to viesť k geopolitickým pomerom, ktoré budú vyhovovať najmä autoritárskym režimom, oligarchom ovládajúcim médiá a manipulátorom z technologického prostredia.
Od slov k činom: Všetko začína od nás
Upevniť dôveru vo vzťahoch, ktoré máme, vieme len my sami. Nikto to neurobí za nás. Máme na výber: buď budeme pasívnymi divákmi, ktorí sa vyhýbajú zodpovednosti, alebo sa môžeme aktívne usilovať o to, aby naše vzťahy boli prehĺbené vzájomnou dôverou, čo im umožní rásť a rozvíjať sa. Dokonca aj stratenú dôveru je možné pomaly obnoviť, pokiaľ existuje vzájomná snaha a dôjde k zmene problematického správania sa.
Máme na výber: nechať sa pohltiť negatívnymi vplyvmi alebo vytvoriť prostredie, v ktorom dôvera bude základom všetkého, čo robíme. Táto voľba je na nás.
Možno je načase prestať voliť a tolerovať tých, ktorí v mocenských pozíciách podkopávajú dôveru v spoločnosti. Následky takýchto rozhodnutí pocítime všetci spoločne.
Dôvera je neviditeľnou silou a tmelom, ktorý formuje a utužuje naše vzťahy a spoločenské väzby. Keď sa táto sieť začne trhať, výsledkom je zhoršenie medziľudských vzťahov a postupná destabilizácia celej spoločnosti. Z takýchto situácií môžu vzniknúť také zlé scenáre, ktoré si možno teraz ani nevieme predstaviť.
V čase hromadných manipulácií a rýchlosťou svetla sa šíriacich dezinformácií a rozličných bludov je na každom z nás, aby sme opäť hľadali cesty, ako obnoviť a prehĺbiť stratenú dôveru – na úrovni jednotlivca, rodiny, medzi kolegami a v spoločnosti ako celku.
Možno stačí začať sústrediť sa viac na to, čo nás spája, než na to, čo nás rozdeľuje. Sme prepojení viac, než si mnohokrát myslíme, a aj tie najjednoduchšie každodenné rozhodnutia môžu mať vplyv na naše vzťahy a celkovú kvalitu života.
Obnova a posilnenie vzájomnej dôvery
Dôvera je krehká, no zároveň nesmierne silná, ak ju neustále podporujeme a chránime. Každý z nás má moc ovplyvniť kvalitu vzťahov a spoločenských väzieb svojimi rozhodnutiami a činmi. Sieť dôvery medzi ľuďmi v spoločnosti sa posilňuje každý deň, v malých momentoch, ktoré spoločne vytvárajú pevný a odolný základ. Čím silnejšia bude, tým odolnejšia bude voči útokom a pokusom o jej ničenie, ktoré by sa prejavilo len ďalším rozdeľovaním ľudí v spoločnosti.
Sieť dôvery, ktorá drží pohromade naše vzťahy a spoločnosť, je ako jemná pavučina. Trhá sa ľahko, no jej obnova vyžaduje čas, trpezlivosť a odvahu. Nezabúdajme, že každý náš čin buď túto sieť posilňuje, alebo oslabuje. Od každého z nás záleží, aká pevná bude.
Strata dôvery je ako trhlina v základoch, ktorá postupne oslabuje vzťahy a narúša súdržnosť skupín. Obnoviť to, čo bolo zničené, si vyžaduje zamerať sa na skutky, nie slová. Dôvera sa nebuduje prázdnymi gestami, ale činmi, ktoré ukážu charakter človeka v rozhodujúcich momentoch. Buduje sa predvídateľným konaním, rešpektom, záujmom o druhých a schopnosťou sebareflexie – učením sa z vlastných chýb a omylov.
A práve v dnešnej dobe, keď niektorí mocní majú záujem rozdeliť spoločnosť a prehĺbiť nedôveru medzi ľuďmi, je potrebné stáť pri tých, ktorí svojimi činmi dokazujú opak. Inak sa svet ešte viac zmení na bojisko plné nedorozumení, nenávisti a chaosu. V tejto dobe, keď sme čoraz viac pohlcovaní algoritmami a manipulovanými informáciami, si musíme uvedomiť, že jediný spôsob, ako zachovať našu vzájomnú dôveru a súdržnosť, je aktívne sa postaviť proti tým, ktorí túto dôveru ničia.
Dôvera je neviditeľným základom všetkého, čo nás spája. Je na každom z nás, či necháme, aby vyprchala alebo bola zničená, alebo sa pokúsime ju čo najviac utužovať. Medzi sebou, čo bude mať vplyv aj na spoločnosť ako celok, aj keď sa to neprejaví okamžite, ale až časom. Dôveru je ľahké zničiť, no jej obnovenie vyžaduje veľa úsilia.
Medziľudskú dôveru dokáže ničiť každý idiot, ktorý si nepomyslí na dôsledky svojho konania. Preto medzi najväčšími ničiteľmi spoločenskej dôvery nájdeme toľko nezodpovedných zlodejov, charizmatických hercov, klamárov, lotrov a manipulatívnych podvodníkov.
Dôveru však môžeme aj budovať a obnovovať, aj keď tí, ktorí ju ničia, sú schopní len deštrukcie. Sú odmeňovaní za to, že rozdeľujú a štvú, ale to neznamená, že to musíme robiť aj my.
Každý z nás sa môže zamyslieť nad tým, aké malé kroky môže podniknúť, aby utužil vzťahy s ľuďmi vo svojom okolí. Namiesto ničenia môžeme vzťahy zlepšovať a budovať.
Čo môžete spraviť už dnes, aby ste prehĺbili dôveru a utužili spojenia s tými, na ktorých vám záleží ?
___________________________________________________________________________________________________
Blogy píšem vo svojom voľnom čase a pri písaní pijem veľa kávy. Ak sa vám môj článok páčil a chcete ma podporiť, môžete mi ju cez tento odkaz kúpiť:
PS: Text je môj vlastný.
