Určite poznáte zo svojho okolia ľudí, ktorí radi ventilujú svoje pocity tak, že sa pred druhými vyrozprávajú a vysťažujú. Možno to do istej miery robíte aj vy sami. Na tom vo svojej podstate nie je nič zlé. Ľudia sa týmto spôsobom často odbremenia od emočného stresu a po tom, čo ich niekto vypočuje, sa cítia lepšie a spokojnejšie. Uvoľnia tak kúsok nespracovanej vnútornej negativity, ktorú v sebe dusia. Dokonca to do istej miery napomáha socializácii – zdieľame svoje problémy, útrapy, pofrfleme si alebo poohovárame. Sťažujeme sa doma, pred priateľmi, kolegami, v blogoch či podcastoch. Ľudia sa tak viac zblížia, pretože zdieľajú svoje zážitky a frustrácie a uvedomujú si, že nie sú sami v tom, ako sa cítia.
Mnohí z nás si bez týchto prejavov nevedia predstaviť bežný deň. Sťažujeme sa, počúvame, ako sa sťažujú druhí, alebo o tom čítame. Takýmto spôsobom síce môžeme na chvíľu pocítiť úľavu, no zároveň čelíme riziku, že uviazneme v začarovanom kruhu toxickej negativity. Takéto správanie odvádza našu pozornosť od aktívneho hľadania skutočných riešení a namiesto snahy o zmenu a pokrok prináša stagnáciu, či dokonca zhoršenie situácie, ktorú zažívame.
Zradná úľava po slovnom vyventilovaní
Úľava, ktorú cítime po dôkladnom vysťažovaní sa, môže byť príjemná, no zároveň zradná. Hoci nám emočné uvoľnenie poskytne dočasný pocit pohody, často nás oberá o energiu a motiváciu problém riešiť. Ak sa takýto spôsob vyrovnávania sa s ťažkosťami stane návykom, ľahko sa z neho môže stať začarovaný kruh. Pravidelne ventilujeme svoje emócie, no pre skutočné riešenie problémov neurobíme zhola nič.
Namiesto toho, aby riešili konflikty, zlepšovali vzťahy alebo pracovali na svojom osobnom raste, sa opakovane zamotávajú do cyklu falošnej úľavy, ktorú získavajú vyventilovaním sa prostredníctvom sťažovania, frflania a neustáleho kritizovania. Táto nečinnosť, sprevádzaná neustálym šomraním, nielen prehlbuje ich frustráciu zo stagnácie, ale zvyšuje aj nespokojnosť okolia, ktoré ich monológy musí neustále počúvať. Dlhodobé sťažovanie sa na tie isté problémy je nielen otravné, ale aj neefektívne, pretože neprináša konkrétne kroky na riešenie vnímanej situácie, ktorá vyvoláva negatívne pocity a emócie. Dôsledkom tohto vzorca správania je síce úľava, no súčasne aj stagnácia, pretože frfľanie je len symptóm zakrývajúci hlbšie problémy, ktoré zostávajú nevyriešené.
Sústavné sťažovanie sa tiež môže naznačovať, že chronický frfľoš nevie poriadne komunikovať, vyhýba sa riešeniu problémov a nie je dostatočne asertívny.
Sťažovanie ako spôsob zvládania negatívnych emócií
Je úplne prirodzené, že okrem pozitívnych emócií máme aj menej príjemné pocity, ktoré sa často označujú ako negatívne. Ľudia sa snažia cítiť ich čo najmenej, a preto sa objavuje množstvo rôznych mechanizmov a vzorcov správania, ktorými sa pokúšajú potlačiť ich, necítiť alebo sa im vyhnúť. Jedným z týchto mechanizmov je sťažovanie, ktoré slúži na zmiernenie emočného stresu vyplývajúceho z hromadenia nespracovaných emócií. Avšak dlhodobé sťažovanie a frflanie môže mať aj negatívne dôsledky, keďže môže viesť k zníženiu akcieschopnosti a motivácie k tomu, aby s tým, na čo sa dookola sťažujú, aj niečo robili.
Pri sťažovaní sa nepríjemné emócie spájajú s konkrétnymi problémami, pričom dotyčný sa usiluje byť videný, cítený a vypočutý, čím hľadá sociálnu podporu. Týmto spôsobom sú emócie verbálne alebo písomne ventilované, a po čase sa dostavuje pocit úľavy. To môže byť krátkodobo užitočné a nápomocné (napríklad pri terapii alebo hľadaní podpory od okolia), avšak v dlhodobom horizonte to môže obmedziť schopnosť človeka reagovať na problémy, pretože sťažovanie sa bez konkrétnych krokov k riešeniu problému podnecuje pasivitu.
Veľmi zjednodušene môžeme povedať, že prítomnosť negatívnych emócií v nás sa dá prirovnať k tmavej energii, ktorá sa hromadí v našom tele. Ak tieto emócie nie sú vyjadrené a spracované, ostáva táto energia uväznená vo vnútri, čo môže narušiť našu fyzickú a psychickú pohodu. Keď vnímame nepríjemné emócie ako negatívne, je pochopiteľné, že sa ich snažíme zbaviť, a preto hľadáme rôzne spôsoby, ako ich čo najrýchlejšie uvoľniť či vyventilovať. Vysťažujeme sa, vybijeme všetko zo seba športom, píšeme negatívne komentáre na internet alebo sa venujeme iným aktivitám, ktoré prinesú dočasnú emočnú úľavu. Medzi tie najmenej zdraviu prospešné patrí prejedanie sa, fajčenie či konzumácia alkoholu. Nič z toho však nerieši podstatu problému.
Nepríjemné pocity nás vedú k potrebným zmenám
Počas života sa všetci stretávame s negatívnymi emóciami. Spôsoby, ako k nim pristupujeme, sa však môžu značne líšiť. Negatívne emócie, ako hnev, frustrácia, smútok, strach, beznádej alebo úzkosť, nie sú samé o sebe zlé. Tieto pocity sú prirodzenou súčasťou našej existencie a slúžia ako dôležité indikátory, ktoré nás upozorňujú na problémy, ktoré je potrebné riešiť. Je preto úplne normálne, ak sa niekedy necítime dobre — niekedy je jednoducho v poriadku nebyť v poriadku. Je prirodzené smútiť, keď máme zlomené srdce; hnevať sa, keď nám niekto ukrivdí; či cítiť bezmocnosť, keď čelíme situáciám, ktoré sú mimo našu kontrolu.
Bez negatívnych emócií by sme tiež stratili kľúčový aspekt vnímania, ktorý nás upozorňuje napríklad na prekročenie našich hraníc, nenaplnené potreby a možné nebezpečenstvo. Tieto emócie fungujú ako signály, ktoré nás motivujú k zmene, sebareflexii a určeniu krokov, ktoré treba podniknúť. Týmto spôsobom sa môžeme zamerať na zlepšenie našich životných podmienok, vzťahov alebo na hľadanie spôsobov, ako sa cítiť lepšie, čím sa otvára priestor na liečenie a rast.
Nespokojnosť a frustrácia nás často vedú k zlepšovaniu aspektov nášho života. Rôzne vynálezy a objavy sú často výsledkom toho, že jednotlivci, poháňaní vlastnou nespokojnosťou, pracovali na konkrétnych riešeniach. Ak by sa vedci a vynálezcovia len sťažovali na zlé podmienky bez snahy o nápravu, mnohé z vecí, ktoré dnes považujeme za samozrejmé, by proste neexistovali.
Silné nepríjemné pocity, ako hnev a frustrácia, môžu byť aj zdrojom motivácie k určitej akcii. Dôležité však je, ako tieto emócie spracovávame, aby sme sa vyhli zacykleniu a prehlbovaniu týchto emócií. Sťažovanie a frfľanie nám môžu poskytnúť dočasnú úľavu, no ak sa takto to robíme pravidelne, tak nás tým len pripravujeme o motiváciu a akcieschopnosť.
Namiesto toho, aby sme sa sústredili na riešenia, sa môžeme ocitnúť vo vzorci správania sa, ktorý znásobuje vnímanie našej vlastnej bezmocnosti. Typické slovenské myslenie sa často vyjadruje vetami ako: „Nič sa nedá, načo niečo robiť, nič sa nezmení, nikoho to nezaujíma, inak to nebude, tak načo sa vôbec snažiť?“ Tento prístup nás demotivuje a demoralizuje.
Navyše začneme sami seba presviedčať, že ani s riešiteľnými problémami sa nič nedá urobiť, a tak sa snažíme získať kontrolu nad situáciou aspoň sťažovaním, frfľaním a kritizovaním. Vnímaná bezmocnosť sa tak postupne premení na bezmocnosť naučenú. Bez aktívneho hľadania riešení a snahy o zmenu. Sťažovanie sa, apatia a pasivita môžu dokonca vytvárať kultúrnu normu, ktorá bráni aktívnemu hľadaniu riešení a pokroku (resp. progresu, ale toto slovo nie je veľmi obľúbené u istej skupiny ľudí).
Odvaha cítiť a konať
Ak si na sťažovanie navykneme, vystavujeme sa riziku falošného pocitu úľavy a zlepšenia situácie, ktorý vyplýva iba z (pre)cítenia a vyjadrenia našich negatívnych emócií a frustrácií. Hoci takto “vyprázdňujeme“ emocionálnu energiu, zároveň s ňou môžeme strácať motiváciu konať a skutočne zlepšovať akúkoľvek situáciu. Úľava po dôslednom vysťažovaní vytvára ilúziu progresu bez podniknutia konkrétnych krokov na zlepšenie. Navyše chronické sťažovanie môže odrádzať druhých ľudí od toho, aby s nami trávili čas.
Oveľa lepším prístupom je najprv cítiť tieto negatívne emócie, a teda ich nepotláčať a neunikať od nich, pretože nás upozorňujú na to, že niečo nie je v poriadku. S ich pomocou odhalíme nenaplnené potreby alebo túžby, nedostatočné hranice vo vzťahoch s inými ľuďmi alebo situácie, ktoré sú pre nás toxické či nebezpečné. Prežívanie emócií vedie k sebapoznaniu, t. j. lepšie porozumieme tomu, čo ich spôsobuje. Následne je tiež vhodné učiť sa, ako ich spracovávať ďaleko prospešnejším spôsobom.
Pri sťažovaní je pokrok len iluzórny, porovnateľný s ľuďmi, ktorí síce prečítajú veľké množstvo motivačnej alebo inej literatúry, ale nič z toho konkrétne neaplikujú vo svojich životoch, a preto ani nevidia žiadne zlepšenie. Pochopia súvislosti, naučia sa nové techniky, ale pramálo z toho, čo prečítajú, skutočne aplikujú.
Na dosiahnutie skutočnej úľavy je vhodné kombinovať vyjadrenie emócií s aktívnym hľadaním riešení a konštruktívnym prístupom k problémom. Negatívne emócie môžeme využiť ako zdroj motivácie na odhalenie toho, čo spôsobuje našu nespokojnosť, a zároveň na hľadanie možných spôsobov, ako môžeme svoju nespokojnosť proaktívne riešiť, aby sme určitú situáciu zlepšili a posunuli sa vpred.
Hnev nás môže nakopnúť, aby sme sa zlepšili v rôznych oblastiach, zatiaľ čo krivda nás motivuje postaviť sa za seba a brániť svoje hranice. Nízke sebavedomie a vnútorné zranenia môžeme využiť na zameranie sa na oblasti, v ktorých sa cítime nedostatoční. Takto odhalíme svoje slabé stránky a zraniteľnosti a môžeme na nich zapracovať, čím posilníme naše sebaprijatie a odhodláme sa čeliť všetkému, čomu sa sťažovaním snažíme vyhnúť. Najčastejšie sa tak vyhýbame zodpovednosti, zmenám, nepríjemným emóciám, uvedomeniam a otvorenej komunikácii.
Od pasivity k akcieschopnosti
Do istej miery sa všetci občas posťažujeme alebo si pofrfleme. Nadmerné sťažovanie sa však môže viesť k strate energie a motivácie a vyvolávať pocity bezradnosti, neefektívnosti a pasivity. Takéto správanie sa len posilňuje naše negatívne (neužitočné) postoje a presvedčenia. Vhodnejšie je naučiť sa spracovávať naše emócie a využiť ich ako palivo pre iniciatívnejší prístup k životu. Ide o kombináciu cítenia, spracovávania emócií a priamočiarejšej akcieschopnosti s prístupom “Idem, riešim“.
Emócie sú energiou. Ak sa tejto energie zbavujeme sťažovaním, pripravujeme sa o možnosť, aby nás poháňala vpred a stala sa zdrojom motivácie pre hľadanie zlepšení a konkrétnych riešení. Negatívne emócie môžeme premeniť na impulz k podniknutiu krokov, ktoré nám umožnia zlepšiť situáciu a znížiť pocit nespokojnosti. Týmto spôsobom sa nielen vyrovnáme s našimi pocitmi, ale aj začneme k životu pristupovať pozitívnejšie a zodpovednejšie.
Takýto prístup je v priamom kontraste s naučenou bezmocnosťou (napr. „nedá sa, nevieme, nemôžeme, čo my s tým, načo, prečo, nič sa nezmení“), ktorá je v našej spoločnosti tak často prítomná. Pomáha ľuďom získať pocit kontroly nad svojimi životmi a situáciami, ktorým čelí. Transformuje totiž negatívne emócie na zdroj motivácie, čo vytvára priestor pre osobný rast, zmeny a pozitívne zlepšenia v rôznych aspektoch života. Aj sťažovanie môže nadobudnúť zdravšiu formu, ak slúži na vyjadrenie emócií, identifikáciu nedostatkov a hľadanie zlepšení, pričom podporuje zraniteľnosť, otvorenosť a spoluprácu.
Týmto prechodom od pasivity k väčšej akcieschopnosti sa budeme snažiť zlepšiť situácie, čo môže zároveň inšpirovať aj ostatných, aby menej frflali a začali robiť niečo pre to, aby sa mali lepšie. Inak budú len zbytočne sťažovať a nič sa v ich životoch nezmení.
Ak sa pristihnete pri sťažovaní, uvedomte si, že negatívne emócie, ktoré toto správanie poháňajú, môžu poslúžiť ako motivátory a palivo pre pozitívne zmeny. Nenechajte sa však uniesť frflaním, inak skončíte s prázdnou nádržou a budete sa len poflakovať na mieste, zatiaľ čo vám príležitosti na zmenu unikajú pomedzi prsty. Takto sa ľudia môžu veľmi rýchlo ocitnúť v situácii, kde sa kvôli vlastnej zafrflanosti stále točia v jednom kruhu a ani si neuvedomujú, že sa vôbec nepohli. Hýbu sa len slová, ktoré nie sú podporené činmi, a tak riskujú, že sa stanú obeťami falošnej činnosti. Môžu mať dojem, že riešia problémy, no v skutočnosti ich len udržiavajú alebo dokonca vytvárajú nové. Bezcieľne krúžia a čakajú na zázrak, ktorý nikdy nemusí prísť. Aj na Slovensku sa (nielen) vo verejnom priestore veľa a mnohokrát aj pekne rozpráva, no keď sa pozrieme na konkrétne činy, potrebujeme obrovskú lupu, aby sme nejaké našli.
Všetko, na čo sa sťažujeme, môže byť príležitosťou lepšie pochopiť, s čím a prečo sme nespokojní, voči čomu alebo komu sa cítime slabí a bezmocní, a čo vlastne chceme. Zamyslime sa nad tým, prečo máme pocit, že nedokážeme nič zmeniť, a čo nás núti neustále sa sťažovať, čím do okolia vypúšťame vnútornú negativitu a frustráciu.
Hoci sa na chvíľu môžeme cítiť ako obete (a niekedy nimi skutočne aj sme) a ostatní nás vypočujú a poľutujú, čo je zo začiatku príjemné, chronické sťažovanie môže viesť k tomu, že si zvykneme na rolu ustavičnej obete a prestaneme sa snažiť o zlepšenie našich životov. Pod povrchom týchto pocitov sa môžu skrývať vnútorné zranenia, bolesti a pocity krivdy či bezmocnosti niečo zmeniť. Skúmanie príčin týchto pocitov nám môže pomôcť lepšie ich pochopiť.
Uvedomme si však, že energiu, ktorú vynakladáme na sťažovanie, môžeme presmerovať a lepšie využiť na hľadanie riešení a kroky, ktoré nám postupne pomôžu. Začnime s tým, čo môžeme ovplyvniť. Platí to aj pre mňa. Preto som napísal tento text, aby som sa zamyslel nad frfľaním, s nádejou, že inšpiruje niekoho, aby menej frflal a viac konal.
