Nežiaduce konflikty sú prirodzenou súčasťou ľudského života. Pôvodcami prehnaných reakcií sú potlačené emócie, preto je potrebné učiť sa prijímať zodpovednosť za svoje správanie a následný vplyv na ostatných.
Za pomerne veľkú časť toho, čo prežívame, môže naše podvedomie. Táto súčasť ľudského vedomia je zdrojom väčšiny reaktívnych reakcií voči ostatným. V podvedomí sa nachádzajú všetky tie aspekty osobnosti, ktoré sme odvrhli, odmietli a popreli, pretože počas procesu socializácie boli nami a naším okolím vyhodnotené ako neprijateľné. Všetky tieto naše súčasti však naďalej pôsobia v pozadí, nestratili sa, a k ich aktivácii dochádza prostredníctvom externých stimulov v podobe každodenných interakcií.
Všetci občas reagujeme prehnane. Mnoho konfliktov a hádok vzniká kvôli oveľa hlbším príčinám, ako môže byť na prvý pohľad zjavné. Niekedy je naozaj najľahšie viniť zo svojich pocitov a emócií ostatných ľudí a snažiť sa im to patrične najavo tým, že sa budeme všemožne snažiť dokázať svoju pravdu. Problém nastáva, keď si uvedomíme, že ostatní nie sú v nijakej miere zodpovední za to, ako sa cítime a ako následne reagujeme. Pocity, na základe ktorých reagujeme unáhlene, čo častokrát aj ľutujeme, sú už dávno v nás. Nevenujeme im však dostatočnú pozornosť, prehliadame ich, a potom sme svedkami rozličných afektovaných reakcií. Externý spúšťač našich negatívnych emócií totiž aktivuje všetky miesta, kde došlo k istému stupňu traumy. Aktivujú sa časti nášho podvedomia. Preto pri konfliktoch, pri ktorých sme svedkami prehnaných reakcií, v skutočnosti nevidíme bezprostredné odozvy na predmetný problém, ale aj rôzne konfliktom aktivované symptómy niečoho, čo vzniklo oveľa skôr ako daná situácia.
Musíme sa preto učiť uvedomovať si, ako sa skutočne cítime, aby sme následne mohli konať s väčším uvedomením si všetkých príčin vzniku problému, dôsledkov, ako aj možných riešení. Dôležité je prevziať zodpovednosť za svoje emócie a konanie, čo nám umožní vyhnúť sa prílišnej reaktivite v medziľudských vzťahoch. Správanie k druhým totiž tiež funguje na systéme projekcie, inak povedané zrkadlenia, a preto môžeme povedať, že spôsob, akým pristupujeme k ostatným, je len odrazom toho, ako pristupujeme k sebe samým. Nie sme zodpovední za reakcie nášho okolia, avšak sme zodpovední za svoj vplyv na ostatných ľudí. Sme zodpovední za naše vlastné životy, za naše vlastné prežívanie, za naše vlastné pocity a reakcie. V spoločnosti ľudia navzájom vplývajú jeden na druhého, preto je potrebné postupne meniť reaktívne reakcie na vedomé konanie, pretože len tak budeme schopní ovplyvniť zaužívané prejavy správania. Naše reakcie ovplyvňujú aj celkovú sociálnu atmosféru, a teda to, ako sa v spoločnosti cítime a ako na nás spoločnosť, v ktorej sa nachádzame, pôsobí.
Pokiaľ vás teda niekto rozruší, či už počas rozhovoru, alebo v internetovej diskusii, skúste si predtým, ako zareagujete, uvedomiť, ako sa cítite, a aký vplyv môže mať vaša prípadná reakcia na ostatných. Na chvíľu sa zastavte, nadýchnite sa, skúste sa vcítiť do pocitov druhých a predstavte si, ako by ste sa cítili na ich mieste, ak by vám niekto povedal alebo napísal to, čo sa práve chystáte.
A prečo je to tak dôležité? Pretože práve v týchto zdanlivo bezvýznamných chvíľach zastavenia a vedomej pozornosti na svoj dych sa dokážeme preniesť do prítomného okamihu. Vytvoríme si tak potrebný odstup od búrky emócií a naučíme sa, že nemusíme reagovať okamžite. Tento krátky priestor medzi spúšťačom a našou reakciou je miestom, kde získavame späť moc nad sebou samými a môžeme si vybrať, ako budeme konať.
Skúsme ako ľudia kultivovať vzájomný súcit a meniť reaktívne konanie na vedomé. Konfliktmi svet nezmeníme, ale uvedomením si svojich pocitov sa tým zbytočným môžeme vyhnúť.
