Všetci cítime strach. Každý z nás sa niečoho bojí. Je to úplne prirodzené a ľudské.
Obávame sa o svoju budúcnosť, pociťujeme strach, ktorý je ťažko uchopiteľný, pretože pramení z niečoho neznámeho. V iných prípadoch je strach konkrétnejší. Bojíme sa o svojich blízkych, máme strach zo straty zamestnania, príjmu alebo z náhlych zdravotných problémov. Strach zažívame pri rozhodovaní, v konfliktoch alebo v každodenných situáciách. Veď sa stačí pozrieť na dnešné správy a niečo vás zaručene vystraší.
Strach je základná emócia, ktorá nás upozorňuje na hroziace nebezpečenstvá. Zvyčajne ho zažívame najintenzívnejšie v situáciách, ktoré sú mimo našu kontrolu. Vtedy, keď máme pocit, že sa môže stať niečo zlé a zároveň cítime bezmocnosť, pretože s tým nemôžeme nič urobiť.
Napriek tomu, že strach rozhodne nie je príjemný a sprevádzajú ho rôzne telesné symptómy – od zrýchleného tepu až po pocit paralýzy – nie je vždy len negatívny. Má totiž svoju evolučnú funkciu, pretože nás upozorňuje na možné hrozby a pomáha nám zvýšiť celkovú ostražitosť. Keď cítime strach, môžeme sa rozhodnúť, či sa ním necháme ovládnuť, alebo ho preskúmame a podnikneme kroky, aby sme sa s možným ohrozením zdravia, života či inými rizikami vysporiadali čo najlepšie.
Nie je hanba báť sa. Strach sám o sebe nie je nebezpečný – je to varovný signál, ktorým nás telo, myseľ a emócie upozorňujú na možné ohrozenie. Niekedy sú tieto riziká skutočné, inokedy však strach skresľuje realitu. Môže k tomu dôjsť napríklad vtedy, keď nás niekto cielene zastrašuje, alebo keď sa necháme uniesť vlastnými myšlienkami poháňanými touto emóciou a začneme si predstavovať tie najabsurdnejšie katastrofické scenáre.
Spoznajte svoj strach
Možno ste už aj sami zistili, že každý z nás má rôzne strachy. Niektoré sú racionálne, iné iracionálne, ako napríklad rozličné fóbie. Strach môže byť prítomný, keď musíme hovoriť pred ľuďmi alebo keď sa bojíme náhleho neúspechu.
Strach je pomerne neutrálny aspekt ľudského prežívania, ktorý nám pomáha prežiť a orientovať sa v situáciách, ktoré nás môžu ohroziť. Niekedy nám umožňuje spoznať naše obavy, nájsť spôsob, ako sa s nimi vyrovnať, a dokonca nás môže posunúť vpred.
Za určitých okolností môže byť strach vynikajúcim učiteľom, ak sa naučíme používať ho v náš prospech. K tomu je potrebné, aby sme mu nedovolili, aby nás úplne zahltil a ovládol. Spoznávanie strachu je niekedy ako cesta do tmavej jaskyne – nevieme, čo nás tam čaká, ale vieme, že ak nevstúpime, nikdy nezistíme, čo sa za ňou skrýva. Je to skúška, ktorou musíme prejsť, inak zostaneme na mieste, v kruhu, v nekonečnom cykle. A to až dovtedy, pokiaľ sa nerozhodneme čeliť svojmu strachu a vstúpiť do tejto jaskyne. Ak strach preskúmame, svetlo nášho vedomia nám ukáže cestu. Strachy sa stanú konkrétnymi, prestanú byť nejasné. A tým sa otvorí aj cesta, ako s nimi pracovať.
Strach nás môže naučiť viac o sebe, pretože nás prinúti pýtať sa, čoho sa naozaj bojíme, prečo to cítime a ako na to reagujeme.
Zároveň môžeme objaviť, ako sa tomuto strachu postaviť a zamerať sa na konkrétne kroky, ktoré nám v daných situáciách pomôžu. Prvým krokom je presne pomenovať, čoho sa bojíme. Ak je riziko reálne, môžeme sa naň pripraviť, overiť si fakty a vytvoriť plán, ako sa s ním vysporiadať. Pomôžu aj techniky mindfulness, ktoré nám pomôžu nezostať uväznení v katastrofickom myslení a zastaviť rozbehnutý vlak myšlienok plných strachu a obáv. A pri tom všetkom si môžeme pripomenúť, že strach je len emócia, ktorá nás nemusí ovládnuť, pokiaľ jej to sami nedovolíme.
Táto emócia nám zároveň odhaľuje naše slabé stránky a zraniteľné miesta, ktoré dokážu zneužívať rôzni predátori. To sú ľudia, ktorí sa živia šírením strachu a udržiavaním iných v okovách obáv, len aby si udržali vlastnú moc.
Svoj strach môžeme pretransformovať, teda premeniť na nástroj, vďaka ktorému budeme vedieť napredovať. Pretože sa naučíme konať aj v momentoch veľkej neistoty a obáv.
Nenakupujte u obchodníkov so strachom
S rozmachom sociálnych sietí a všadeprítomným politickým populizmom čelíme čoraz častejším útokom na emócie ľudí. Zvlášť u autoritársky založených lídrov je možné pozorovať, že jednou z najpoužívanejších zbraní v politickom boji je šírenie masového strachu a hystérie. Cieľom je, aby ľudia boli strachom úplne ovládnutí, pretože potom ich rôzni manipulátori môžu prostredníctvom stručných hesiel a sloganov dostať presne tam, kde ich chcú mať. Týmto spôsobom si upevňujú svoju moc – alebo aspoň ilúziu vlastnej sily a neporaziteľnosti. Tí, nad ktorými tieto indivíduá chcú získať moc, však prichádzajú o slobodu a demokraciu výmenou za falošný pocit istoty a ochrany.
Táto ilúzia moci sa však rozplynie ako dym, akonáhle sa ľudia naučia pracovať so svojím strachom. Nemusíme sa báť strach cítiť, pretože rozhodne netreba mať obavy z emócie samotnej. Strach nám síce môže byť nepríjemný, ale sám o sebe nám neublíži. Ak sa naučíme strach ovládať, marketing obchodníkov so strachom na nás prestane pôsobiť. Títo obchodníci sa pre nás stanú úplne priehľadní, rovnako ako teleshoppingoví šmejdi, ktorých živí klamstvo, manipulácia a pretvárka. V skutočnosti existuje akási priama úmera: čím viac sa ľudia strachujú, tým menšia je pravdepodobnosť, že títo (väčšinou politickí) obchodníci skrachujú.
Strach, priateľ náš
Všetky emócie, ktoré cítime, nás môžu niečo naučiť, a strach nie je výnimkou. Počas života sa stretávame s mnohými situáciami, v ktorých pocítime strach, ale napriek týmto pocitom je dôležité konať. Chytiť svoj vlastný strach za ruku, ako malé vnútorné dieťa, zaujímať sa oň, vypočuť ho a spoznať, z čoho pramení. Držať strach za ruku a napriek nemu kráčať vpred. Ísť za tým, o čom sme presvedčení, že je správne, aj keď sa bojíme, cítime sa neisto alebo úzkostlivo.
Strach rozhodne netreba ignorovať, potláčať, prevalcovať, považovať ho za zbytočný, neexistujúci alebo nepotrebný. Je mimoriadne dôležitý. Ak sa nebudeme báť strachu samotného a rozhodneme sa ho skúmať, môže sa stať, že osvetlí tú vyššie spomenutú tmavú jaskyňu a my uvidíme lepšie na cestu, aby sme nevkročili priamo v ústrety nástrahám a ohrozeniam.
Dokonca sa môže stať, že sa so svojím vlastným strachom spriatelíme a spoznáme nielen túto emóciu (ktorú každý človek cíti odlišne), ale aj samých seba.
A zároveň spoznáme všetko to, za čo sa oplatí bojovať.
Aj napriek strachu. Aj napriek obavám.
Občas dokonca aj vďaka strachu.
Pretože tá pravá odvaha je vo svojej podstate schopnosť kráčať vpred aj vtedy, keď sa bojíme.
So strachom, ale zároveň s odvahou
Strach je našou prirodzenou súčasťou. Nedá sa necítiť ho. Preto je nemožné niekomu povedať, aby sa proste nebál. Dá sa ho však spoznávať, zlepšovať sa v cítení a správať sa tak, aby sme sa cítili bezpečnejšie. Konať pokojne, premyslene, s rozvahou a odvážne. A menej si všímať tých, ktorí ho účelovo šíria.
Preto sa strachu nebojme. Je to len nástroj, ktorý nás chráni a zároveň nás môže posúvať vpred. Keď sa ho prestaneme báť, získame moc nad sebou a svojimi reakciami. Spriatelíme sa s ním a budeme schopní postaviť sa situáciám, ktoré nás predtým paralyzovali. Pretože strach a seba samých viac spoznáme.
Ak sa strachu prestaneme báť, rozplynie sa moc tých, ktorí ho umelo vyvolávajú a využívajú ako svoju zbraň. Pretože títo ľudia sa boja tých, ktorí majú odvahu a neboja sa strachu.
Odvahu máme vtedy, keď sa strachu naučíme čeliť a vezmeme svoj život a budúcnosť do vlastných rúk. Strach síce cítiť budeme, ale už sa ho nebudeme báť.
Možno, ak si vzájomne pomôžeme zistiť, čoho sa vlastne bojíme, bude oveľa jednoduchšie pracovať na konkrétnych riešeniach, ktoré nám umožnia zlepšiť naše životy.
Retorika strachu je nesmierne účinná a často sa využíva najmä tými, ktorí ju používajú ako dymovú clonu, zakrývajúcu fakt, že skutočné problémy ich vôbec nezaujímajú, alebo sú úplne neschopní ich riešiť. Preto šíria strach v abstraktnej podobe, ktorý sa však dá konkrétnym spôsobom spracovať a prekonať.
Ak sa naučíme čeliť svojmu strachu, jeho moc nad nami sa výrazne zníži a získame odvahu, ktorá nám umožní postaviť sa zoči-voči aj tým najväčším hrozbám a bubákom.
