Viacerí sme už niekedy v živote mali pocit, že nás niečo blokuje v dosiahnutí toho, po čom túžime. Buď si to všimol niekto z nášho okolia a upozornil nás na to, alebo sme si sami uvedomili, že sa správame tak, ako keby sme išli sami proti sebe.
O sabotáži môžeme vo všeobecnosti hovoriť vtedy, keď sa niekto prostredníctvom konkrétnych krokov a činností usiluje zničiť alebo narušiť funkčnosť niečoho iného. Špión prenikne na nepriateľskú základňu a poškodí jej vybavenie. Futbalista úmyselne zraní najlepšieho strelca zo súperovho tímu. Zamestnanec začne šíriť klamstvá o svojom kolegovi, pretože mu chce poškodiť reputáciu a tým ho vytlačiť z práce. Firma najme hackerov, aby zničili dáta na serveroch ich rozvíjajúceho sa konkurenta.
Ak nás chce niekto sabotovať, tak v podstate koná proti nám, na základe jemu vlastných dôvodov a motivácie. Dotyčný nám chce narobiť čo najviac problémov, aby nám spôsobil nepríjemnosti či znemožnil dosahovať naše ciele a všetko s nimi súvisiace.
Pri sebasabotáži je to podobné. Myslíme a správame sa tak, ako keby sme išli sami proti sebe. Miesto toho, aby sme sa snažili dosiahnuť to, čo chceme, tak hľadáme alebo vytvárame prekážky, pre ktoré je dosiahnutie úspechu sťažené alebo nemožné. Alebo sa rovno staneme jednou z prekážok. Ideme na párty, namiesto toho, aby sme sa učili na dôležitú skúšku, ktorú následne nespravíme. Mali by sme pracovať na dôležitom projekte, ale radšej pozeráme filmy a hráme sa videohry. Neskoro zareagujeme na dobrú pracovnú ponuku, pretože o sebe začneme pochybovať. Keď vzťah ide dobre, tak vytvárame konflikty a partnera od seba odtláčame, čím vzťah ničíme. Hráme tenisový zápas, ktorý nechceme prehrať, ale začneme robiť hlúpe chyby. Protihráč ich využije, na základe čoho zápas prehráme.
V živote chceme rásť a napredovať. Napĺňať svoj potenciál. Túžime plniť si svoje sny a uskutočňovať stanovené ciele. Bola by celkom nuda nemeniť sa, o nič sa nepokúšať, a teda ani nič nedosiahnuť. V takom prípade by sme skončili ako loď, ktorá sa kolíše na jemných vlnách v bezpečí prístavu. Neokúsi ale slobodu šíreho mora a dobrodružstvá mnohých plavieb. Na to, aby ostala len v prístave rozhodne postavená nebola. Ako to ale súvisí so sebasabotážou?
Zdvihnúť kotvy a môžeme vyplávať
Ostaňme pri metafore lode. Ak si stanovíme nejaký cieľ, tak vieme, kam sa chceme dostať, a ktorým smerom sa máme plaviť. Pokiaľ nemáme žiadny cieľ, prípadne je to cieľ neurčitý, tak je úplne jedno, kam sa vydáme. Podobne to bude aj vtedy, keď nevieme, čo chceme. Životom sa budeme len potácať, alebo sa stratíme. Pracujme ale s možnosťou, že presne vieme, čo je náš cieľový bod X na mape pokladov, ktorú sme si v mysli nakreslili. Napríklad sa snažíme schudnúť, naučiť sa hrať na hudobnom nástroji, zmeniť prácu, postaviť dom, začať podnikať, nájsť si životného partnera či niečo úplne iné. Vieme, čo chceme a približne vieme, čo máme robiť, aby sme ten cieľ (resp. viaceré ciele) dosiahli. Začneme na sebe pracovať a ideme za tým, čo chceme.
Zdvihneme kotvy a vyplávame z prístavu. Onedlho sa ocitáme na mori. Plávame v zmysle stanoveného kurzu a v ďalekohľade túžobne očakávame obrysy pevniny, a teda miesta, na ktoré smerujeme. Postupne sa ale na lodi začnú objavovať problémy. Niekto prederaví plachty, neskôr prereže laná, poškodené je aj kormidlo. Po náročných opravách sa jedno ráno objaví v trupe lode diera, dokonca je spustená aj kotva. Zdá sa, že niekto chce túto loď zničiť, alebo aspoň docieliť to, aby nedoplávala do prístavu. Musel to byť niekto z posádky.
Kto nesúhlasí s tým, čo chceme?
Isto poznáte ten pocit, keď máte v určitej chvíli konflikt potrieb. Viete, že by bolo lepšie, keby ste išli na prechádzku, pretože chcete urobiť niečo pre svoje zdravie, zároveň by ste ale najradšej zostali doma a čítali si knižku. Je to akoby vo vás žili viacerí ľudia, ktorí sa nevedia zhodnúť na tom, čo by bolo pre vás najlepšie, čo vlastne máte urobiť. V iných momentoch je ten vnútorný konflikt ešte výraznejší. Chcete sa presťahovať do iného mesta za lepšími možnosťami, súčasne ale pocítite úzkosť a strach z množstva zmien, ktoré by vás čakali. Radšej teda so sťahovaním počkáte. Alebo sa objaví príležitosť, ktorá vás kariérne môže posunúť pred.
Najprv ste plný entuziazmu, ale po čase začnete o všetkom premýšľať a zrazu ste plnýpochýb. Cítite sa byť zablokovaní. Zjednodušene povedané, je to ako keby ste šoférovali auto, ktorým sa niekam chcete dostať, pridáte plyn, ale vzápätí stúpite na brzdu. Takýmto štýlom jazdy by ste veru ďaleko nedošli. Podobne to funguje aj v našom vnútri, resp. vo vnútornom svete nášho ja.
Palubie a podpalubie, vedomie a podvedomie.
Vráťme sa na more. Ak by sme tou loďou boli my, tak posádka na jej palube by predstavovala našu vedomú myseľ. Sú to všetky tie naše časti, ktoré poznáme, vieme, ako sa chovajú v určitých situáciách, aké majú úlohy. Vieme, kto je kapitán, ktorý človek je navigátor, kto konkrétne sa stará o plachty a podobne. Zároveň presne vieme povedať, kto z nich a kedy pochybil. Inými slovami – vieme, ktorá časť nášho ja je v popredí, keď rozprávame na pracovnej konferencii, ktorá časť nás je potrebná pri športe a ktorá vtedy, keď opatrujeme malé dieťa, alebo keď maľujeme. V rôznych situáciách ukazujeme iné zložky nášho „ja“, o ktorých vieme, že existujú. Sme schopní popísať, ako sa prejavujú a čo vyžadujú (aké majú v odlišných situáciách preferencie a potreby).
Spodné časti lode obýva iná časť posádky. Na lodi majú vlastné dôležité úlohy, s ľuďmi nachádzajúcimi sa väčšinu času na palube sa ale skoro vôbec nestretávajú. Táto časť lode reprezentuje naše podvedomie a teda všetky tie zložky nášho ja, o ktorých toho veľa nevieme, prípadne o nich netušíme absolútne nič. Niekedy ani nevieme, že o nich nevieme (vtedy ide o naše nevedomie). Práve títo človiečikovia môžu spôsobovať tie najväčšie problémy na lodi, pretože zosobňujú naše podvedomé potreby a motivácie. S ostatnými ľuďmi na lodi komunikujú málo, prípadne vôbec. Ak sú dlhodobo nespokojní alebo sa cítia byť ohrození, plavbu môžu skúšať sabotovať.
Problémový pasažier je len súčasť problému
Mnohí to možno poznáte z pracovísk alebo rodín. Vždy sa nájde niekto, s kým je veľmi náročné komunikovať a môžeme sa len domnievať, aké sú jeho pocity, potreby alebo impulzy na správanie, akým sa prejavuje. Vo vnútornom svete sa môžu nachádzať podobné časti. Ich reakcie zvyknú byť ovplyvnené traumatickými zážitkami, nespracovanými emóciami, limitujúcimi presvedčeniami, alebo inými prvkami reprezentujúcimi našu zraniteľnosť.
Plavbu lode sa budú snažiť sabotovať predovšetkým vtedy, keď nesúhlasia s tým, kam sa ide, ako sa tam ide a čo sa deje na lodi. Je to ako v každej skupine ľudí, v ktorej došlo k nezhodám a konfliktom, a tieto sú neriešené. Ak chceme, aby loď doplávala k cieľu, tak je potrebné, aby posádka spolupracovala a fungovala ako jeden tím, v ktorom sú naplnené potreby všetkých súčasne. Zlepšené vzťahy sa prejavia na zvýšenej dôvere a ochote podieľať sa na plnení cieľov.
Aby sme to príliš nekomplikovali, poďme si to ukázať na konkrétnych príkladoch. Máme vážny vzťah a časom si chceme založiť rodinu, ale jedna naša vnútorná časť je presvedčená o tom, že prichádzame o svoj komfort a slobodu, preto začneme tento vzťah podvedome ničiť. V práci sa nám začne dariť, sme tomu adekvátne finančne ohodnotení, vnútorne sa ale necítime pre danú prácu dosť dobrí, a tak nechcene robíme vážne chyby, pre ktoré sme neskôr vyhodení. Na nejakom mieste sme dlhodobo nespokojní, zmenám sa ale vyhýbame, pretože to tam dôverne poznáme a nemusíme čeliť strachu z niečoho neznámeho.
A teraz poďme k tomu najdôležitejšiemu. Tie časti nášho ja, ktoré sa prejavujú ako vnútorní sabotéri, pretože chcú prekaziť plavbu loďou, sa nás po celý čas snažia chrániť. Pred niečím, čo vnímajú z vlastnej perspektívy ako možné ohrozenie buď pre nich samotných, alebo pre človeka, ktorého obývajú. Nadobudnú dojem, že to čo chceme, je vlastne proti nim. Niečo ich ovplyvní negatívne, ohrozí, alebo prídu o možnosť napĺňať si svoje potreby. Preto sa začnú správať ako naši nepriatelia. Takýmto spôsobom sa chcú uchrániť. Plavbu lode sa snažia prekaziť napríklad aj preto, že vlastne nikam plávať vlastne nechceli, preferujú komfort a bezpečie, či vnímajú, že cieľ cesty ich o niečo pripraví, napríklad už nebudú môcť byť sami sebou, prídu o voľný čas, samých seba, alebo nechcú zažívať stres (napr. zo zmien). Niečo nové (napr. prácu, vzťah, sťahovanie sa) môžu vnímať ako niečo nepríjemné, niekedy aj nebezpečné, pretože by sa museli vzdať toho, čo už dôverne poznajú a vymeniť to za niečo iné, neisté. Môžu sa tiež zľaknúť a pochybovať, ak niečo ide príliš ľahko a dobre (čo je úplne normálne).
Ak chceme, aby naša plavba bola úspešná a dostali sme sa tam, kam sme si naplánovali, tak celá posádka musí byť so stanoveným cieľom stotožnená. Obrazne povedané – všetci by mali ťahať za jeden povraz. V praxi to znamená odhaliť, aké pocity, potreby, perspektívy, presvedčenia a motivácie majú vnútorní sabotéri, ktorých budeme vedieť identifikovať. Nájdeme ich napríklad tak, že si predstavíme, aké konkrétne kroky je potrebné urobiť, aby sme sa dostali k cieľu, alebo si predstavíme, že sme určený cieľ už dosiahli. Potom budeme pozorovať, ako na dané predstavy zareagujeme vnútorne, t. j. aké sa objavia pocity, myšlienky a telesné reakcie. Všímajme si tie reakcie, ktoré majú k tomu, čo chceme určitú formu odporu. Môžu sa objaviť pochyby, strachy, úzkosť, zmätenosť, nutkanie venovať sa niečomu inému a iné.
Keď si vnútorné časti (a ich prejavy) vypočujeme a pochopíme, prečo sa cítia ohrozene, tak budeme schopní prísť na riešenia umožňujúce, aby boli naplnené ich potreby, boli zároveň stotožnené s plavbou k stanovenému cieľu. Budeme cítiť úľavu a väčší pokoj, pretože vnútorná prekážka prestane existovať. Dá sa to dosiahnuť tak, že nebudeme prehliadať, či nebodaj odtláčať preč nijakého člena posádky. Ak sa na lodi budú rešpektovaní, zvýši to ich pocit bezpečia a nebudú musieť zo strachu (či iných dôvodov) sabotovať akékoľvek vzťahy, príležitosti a iné pre nás prospešné alebo žiaduce situácie.
Niekedy odhalíme jednu hlavnú časť, ktorá bude predstavovať dôvod (alebo koreň) našej sebasabotáže, v iných prípadoch (hlavne keď ide o veľké ciele a teda ďaleké plavby) sa môže objaviť takýchto častí niekoľko. Niekedy sa bude možno zdať, že v nás žije viacero ľudí, každý s vlastnou identitou, uvažovaním a správaním sa. Môžu mať aj iný vek, ako máme my, niektoré ich pohľady môžu byť viac detské ako dospelé, ich perspektíva je ale za každých okolností dôležitá, pretože sú súčasťou tímu. Problém nastáva vtedy, keď sú medzi nimi nezhody a konflikty, ktoré môžu vyústiť do toho, že narobia problémy nielen sebe, ale aj ostatným.
Spolu za spoločným cieľom
S posádkou, ktorá pôjde za spoločným cieľom, budeme schopní zvládať aj náročné plavby, počas ktorých nás neminú búrky, hmly, problémy s navigáciou či manévre popri skalnatých útesoch. Tá posádka je v nás, pôsobí na ňu to, ako sa správame sami k sebe. Aj more po ktorom sa budeme plaviť totiž môže byť plné prekážok. Tie môžeme zdolať, alebo ich oboplávame a tým sa im vyhneme.
Či už dôjdeme úspešne do cieľa alebo nie, s každou plavbou sa bude meniť aj loď reprezentujúca naše ja. Z neúspešných plavieb sa môžeme poučiť, zapracovať na sebe, prerobiť alebo zdokonaliť plavidlo tak, aby bolo schopné zvládať divoké vlny a plavby na tie najvzdialenejšie miesta. To dosiahneme sebapoznaním a vytrvalou prácou na svojich slabých, ale aj silných stránkach. Loď prestane byť len prostriedkom, stane sa súčasťou cesty k cieľu. Naučíme sa, ako sa plaviť čo najefektívnejšie. Nadobudneme schopnosť rozpoznať prekážky a zvoliť si čo najlepší spôsob, ako k nim pristúpiť.
Každá loď potrebuje dobrého kapitána, ktorý vie, čo má robiť aj v komplikovaných situáciách. Ak budeme čakať, že sa loď dopraví k cieľu sama, alebo nebodaj cieľ príde k nám, tak v tom momente za kormidlom nestojí nikto. Môžeme všetko nechať na oceán, vesmír, Boha, alebo iné sily. Alebo budeme plávať do kruhu a ani si to nevšimneme, veď hlavné je, že sa hýbeme. Je lepšie, keď tam ten kapitán bude. Predstavuje našu schopnosť vedieť, čo chceme a na základe akých dôvodov máme tento cieľ alebo túžbu. Potom už len stačí ísť skalopevne za tým, čo si stanovíme ako cieľ, a vysporiadať sa so všetkými prekážkami, ktoré sa pred cestou alebo počas nej objavia, na lodi samotnej alebo na vode.
Kapitán sa postará aj o to, aby členovia posádky spolupracovali a vedeli, aké sú ich úlohy. Vo svete vnútorných oceánov by mal tiež dohliadať na to, aby nikto na lodi nebol prehliadaný a nevyužitý. To by mohlo časom ohroziť celú plavbu, pretože ak si členovia posádky začnú zavadzať, robiť naprieky, prípadne konflikty vyeskalujú, tak zúfalými činmi môžu celú loď úplne potopiť. Preto je niekedy dôležité vrátiť sa späť k sebe, aby sme sa vedeli pohnúť vpred.
Každý sen má svoju cenu
Niektorí z nás sa rozhodnú, že je bezpečnejšie zostať v prístave. Aspoň môžu slobodne frfľať, mrmľať a sťažovať sa. A kritizovať ostatných.
Iní sa rozhodnú žiť dobrodružnejšie a opakovane vyplávajú až za hranice ich vlastných bariér a limitov. Nie vždy sa im podarí doplávať, niekedy im chýba kúsok šťastia či lepšia súhra vonkajších okolností, ale z neúspechov sa poučia a onedlho sú zas na vodách. Ich myslenie a konanie je príkladom pre ostatných, že so správnym prístupom sa dajú zvládnuť aj tie najnáročnejšie plavby. Také, počas ktorých na vodách strávime veľa času, ale svojho cieľa sa nevzdáme.
Naše sny a túžby zároveň majú svoju cenu, ktorú za ne budeme musieť zaplatiť, pokiaľ ich chceme zrealizovať. Niečo bude potrebné obetovať. O niečo prídeme, ale časom získame späť niečo iné, možno ďaleko lepšie ako to, čo sme mali predtým. Vzdáme sa kúsku vlastného pohodlia alebo aspektu života ako takého. Každá plavba so sebou prináša možné ťažkosti. Keď niečo ale veľmi chceme, tak by sme mali urobiť všetko preto, aby sme išli svojim snom naproti. A dávať si pozor, na čo upriamujeme svoju pozornosť.
Neznamená to o niečom len snívať, ale robiť konkrétne kroky, aby sme sa svojim cieľom priblížili každým dňom o kúsok viac. V podstate je to celé o tom, či niečo chceme, alebo nie, a čo sme pre svoje ciele ochotní urobiť. Či im svojím myslením a správaním sa pôjdeme naproti, alebo sa od nich vzdialime. A či si to čo robíme, vôbec vieme uvedomiť. Pretože problémy môžeme prehliadať alebo sa im vyhýbať, ale neunikneme pred nimi.
Aby sme niečo dosiahli, tak budeme musieť prekonať všetky vonkajšie alebo vnútorné prekážky, ktoré nám v tom môžu brániť. Niekedy sme my tou najväčšou prekážkou, pretože si sami stojíme v ceste, na ktorú sme sa vydali. Zavadziame si, a tým sa sabotujeme. Vidíme prekážky všade navôkol, ale málokedy sa kriticky pozrieme na to, či tie najväčšie nevychádzajú z nás. Keď sa chceme pohnúť vpred, musíme prijať realitu takú, aká je, nie akú by sme ju chceli mať. Realitu vnútorného sveta a zároveň aj toho vonkajšieho. A na základe toho konať.
Je veľkou pravdou, že to čo najviac chceme môže byť zároveň aj tým, čo nás môže desiť, pretože nevieme, čo sa stane, až to dosiahneme. Tým, že sa vydáme z prístavu smerom k našim cieľom postupne získame skúsenosti. Necháme sa unášať vetrom inšpirácie, ktorý roztiahne naše plachty. Odvaha, svedomitosť, každodenná drina a vytrvalosť nás privedú k majáku pevniny, na ktorej sa nachádza cieľ plavby.
Nemusíme hneď na začiatku vedieť, ako svoj cieľ dosiahneme. V tom je krása dobrodružstiev a objavovania. Občas stačí len cieľavedome vyplávať z prístavu alebo urobiť prvý krok za zdolaním obrovského kopca. Nie každý deň to bude ľahké, niekedy pôjde o monotónne každodenné činnosti. Inokedy o veľkú drinu a pomalé neisté kroky. Preto nezabúdajme ani na odpočinok.
Cesta samotná nám odhalí prekážky, s ktorými budeme nútení sa vysporiadať, pokiaľ chceme vedieť, ako ďalej.
Možno máme svoje sny preto, aby sme ostatným (a hlavne sebe) dokázali, že je možné ich uskutočniť.
Tak si sami nezavadzajme. Môžeme byť prekážkou, ale zároveň aj cestou. Takou, v ktorej si nebudeme stáť.
„Ak si neuvedomíme, čo sa deje v našom vnútri, prejaví sa to navonok ako (náš) osud“. – C.C. Jung, Aion
PS1: Viaceré zjednodušenia uvádzam naschvál, nechcel som, aby to bolo príliš dlhé a komplikované.
PS2: Pri písaní som nevychádzal zo žiadnych konkrétnych zdrojov, metafory, ktoré využívam sú ale inšpirované Junglárianskou psychológiou, prácou s vnútornými časťami (Parts work) a Voice Dialogue prístupom. Preto hovorím aj o posádke, nie len o lodi samotnej.
PS3: Oceán, resp. more reprezentuje súčasne vonkajší a aj vnútorný svet. Buď plávame vonkajším svetom, alebo do hĺbky v sebe.
PS4: Ak ste prekonali sebasabotáž, kľudne sa v diskusii podeľte o to, ako sa vám to podarilo.
