Kedysi dávno, podľa historických prameňov konkrétne v roku 1692, prišiel astronóm Edmond Halley s myšlienkou, že zem je dutá. Podľa jeho názoru Zem pozostáva z jednej veľkej škrupiny, pod ktorou sa ukrývajú dve menšie škrupinky, medzi ktorými je akési jadro. Celé to vymyslel na základe toho, že mu poriadne nefungoval kompas. Jeho hlava ale rozhodne dutá nebola, bol vzdelaným akademikom a výskumníkom, jeho pozorovania a následné kalkulácie úspešne predpovedali návrat jednej konkrétnej kométy. Tá v súčasnosti nesie jeho meno (Halleyho kométa), s týmto názvom prišiel francúzsky astronóm Nicolas-Louis de Lacaille.
Naša modrá planéta je dutá aj v knižke Cesta do stredu Zeme od známeho spisovateľa Julesa Verna. Vydaná bola v roku 1864 a opisuje vnútro Zeme ako samostatný svet, ktorý má svoje vlastné Slnko (Zemské jadro). Podobnú dutú zem bolo možné vidieť tento rok aj v kinách, konkrétne vo filme Godzilla x Kong: Nové impérium, v ktorom sa trieskajú digitálne monštrá. Sám som bol prekvapený, ale film je to pomerne zábavný. Len je lepšie, ak pri ňom nebudete veľmi rozmýšľať. Zážitok by to skôr zhoršilo.
V starovekých kultúrach (napr. na území dnešnej Číny a Egypta) zas prevládal názor, že zem je plochá, pretože tak ju vnímali na základe pozorovaní, pri ktorých využili ako pomôcky ich vlastné oči. Nič iné totiž nemali. Zmienky o plochej zemi sa nachádzajú aj v rozličných náboženských textoch. Starí Gréci medzi 5. a 3. storočím pred Kristom ale pozorovali okolitý svet trochu dôkladnejšie, viac sa nad ním zamýšľali. Všimli si napríklad to, že ich lode miznú za horizontom, čo by sa na Zemi, ktorá má tvar dosky, veru stávať nemalo. Jedine, ak by spadli za hranu takej dosky. Tie lode sa ale zvykli vrátiť, dokonca aj s pôvodnou posádkou. Historické pramene naznačujú, že podľa Pytagorasa je guľa pre Zem najlepším možným tvarom, a preto skonštatoval, že Zem je guľatá. Aristoteles neskôr pozoroval zatmenia Mesiaca a všimol si, že na Mesiac vrhá Zem okrúhly tieň. A okrúhly tieň predsa vrhá niečo, čo má tvar gule. Vybavené.
V roku 1519 vyplával Portugalský vojak a moreplavec Fernão Magalhães zo Španielskej Sevilly na plavbu okolo sveta. Výprava to bola vcelku tragická, samotný kapitán ju neprežil, malá časť posádky ale Zem úspešne oboplávala a po viac ako troch rokoch sa vrátila späť do Španielska. Táto cesta bola podrobne zdokumentovaná a dokázala, že Zem je guľatá.
Veľa ľudí si ale stále tvrdilo len to svoje. Ani s príchodom internetu sa to nezmenilo. Aj v dnešnej dobe sa nájde veľa takých, ktorí šíria názor, že Zem je len akási vesmírom lietajúca doska. Našťastie hovoria, že je aspoň okrúhla. Nie záchodová.
Z podobných ľudí si robil ohromnú srandu anglický spisovateľ Terry Pratchett, ktorý okrem iných kníh napísal aj sériu Úžasná Plochozem. Vymyslel unikátny fiktívny svet, v ktorom má Zem tvar obrovského plochého disku, ktorý na chrbtoch nesú štyri gigantické slony. A aby toho nebolo málo, tieto slony stoja na chrbte kozmickej korytnačky, ktorá pláva vesmírom (áno pláva, nelieta). A ani ten vesmír nie je úplne štandardný. Ale to sú už nepotrebné detaily.
Tieto fantasy knižky nastavujú humorným spôsobom zrkadlo (nielen) súčasnému svetu, autor v nich netradičným spôsobom spracúva mnohé vážne témy. Predstavujú ideálne oddychové dovolenkové čítanie. Skúste, možno sa Vám zapáčia.
Obyvatelia Plochozeme sa príliš netrápia tým, či je ich svet naozaj v tvare disku. Prijali to ako fakt. Vo svete plnom mágie majú plno iných starostí. Nechcú si pridávať ďalšie. Okraj disku je ale tajomný, nebezpečný a neprebádaný. Je lepšie sa nezamýšľať, čo sa za ním môže nachádzať. Zaplavil by ich strach z neznáma.
My chvalabohu nežijeme na plochej Zemi, naša planéta z vesmíru vyzerá skôr ako bledomodrá bodka (viď. známa fotografia z roku 1990 vyhotovená zo sondy Voyager 1). Svet je ale čoraz viac komplikovanejší, chaotickejší, desivejší. Udalosti v ňom sú čoraz menej predvídateľné. Sme zahltení informáciami, veľa ľudí nemá skoro žiadny voľný čas na to, aby vôbec mohli o svete premýšľať. Prípadne by možno aj chceli, nikto im ale poriadne neukázal, ako sa to robí. A prečo by to robiť mali. Alebo aspoň mohli.
Presne túto situáciu využili najrôznejší beťári, ktorí sa rozhodli, že cieľovú skupinu majú dostatočne veľkú, a preto ponúknu jednoduché, ale zato zaujímavé vysvetlenia. S príchuťou tajomna a niečoho zakázaného. Také veci hneď pritiahnu pozornosť. Zložité situácie zjednodušili, ľudom to zvýšilo pocit kontroly a istoty. Začali si myslieť, že presne vedia „ako sa veci majú“. Zrazu sú v tom neprehľadnom svete menej stratení, pri akejkoľvek novej a komplikovanej situácii si len počkajú na nejaké ľahko pochopiteľné vysvetlenie. Načo by sa mali namáhať o niečom rozmýšľať, veď stačí pár klikov a hneď im niekto povie, čo si majú myslieť (a aká je skutočná pravda).
Možno si to neuvedomujú, ale práve absenciou kritického myslenia si sami vytvorili ohraničený svet, akúsi plochú dosku s pevnými okrajmi, ktorá sa nevznáša vo vesmíre, ale v ich mysliach. Takýto svet má presne stanovené štruktúry, vzorce uvažovania a správanie. Len je dosť plochý. V istom zmysle slova je to svet komfortný, plný zabehnutých schém, súčasne ale k nim nepreniká nič z vesmíru nachádzajúceho sa za okrajmi dosky, pretože vyhľadávajú prevažne len názory, ktoré ich utvrdzujú v tom, že uvažujú správne. Možno zo strachu, možno z lenivosti, možno z úplne iných dôvodov. Takýto svet je aj dosť limitujúci.
Väčšina alternatívnych faktov patrí spolu s Plochozemou do žánru fantasy. Terry Pratchett vedel, kde má jeho fiktívny svet svoje hranice. Čitatelia konšpirácii ale začínajú existovať v dvoch svetoch súčasne, jeden z nich poznajú, vedia ho opísať, druhý je pre nich príliš komplikovaný, zmätočný, a tak nad ním radšej príliš rozmýšľať nebudú. Veď kto vlastne vie, kde je pravda, všakže.
A presne takých ľudí častokrát potrebujú tí, ktorí budú rozprávať napríklad to, že Zem je plochá. Aby boli zaujímaví. Aby sa o nich rozprávalo. Aby odvrátili pozornosť od iných vecí. A aby na základe podpory takých ľudí, ktorí takýmto veciam bohužiaľ uveria, mohli realizovať svoje ciele. Nie v tom imaginárnom, ale v skutočnom svete. Prečo by robili niečo iné, veď táraniny fungujú výborne. Len ich fanúšikovia ostanú vo svete fantázie. Ďaleko od (nielen svojich) skutočných problémov.
_________________________________________________________________________
Na záver pripájam pár citátov z kníh od Terryho Pratchetta:
"Problém s otvorenou mysľou je, samozrejme, ten, že ľudia budú neustále prichádzať a budú sa snažiť do nej niečo napchať".
„Múdrosť pochádza zo skúsenosti. Skúsenosti sú častokrát výsledkom nedostatku múdrosti“.
„Skutočná hlúposť zakaždým porazí umelú inteligenciu“.
"Naučila sa, že keď pravidlá ignorujete, ľudia ich väčšinou potichu upravia tak, aby na vás neplatili."
„Zlo sa rodí vtedy, keď začnete s ľuďmi zaobchádzať ako s vecami.“
„Šialenstvo je nákazlivé“.
"Pravda síce môže byť niekde tam vonku, ale klamstvá sú v tvojej hlave."
