Empatia býva vo všeobecnosti definovaná ako schopnosť vnímať to, čo cítia iní ľudia. Ak sme empatickí, tak sa vieme vcítiť do vnútorného prežívania druhých, t.j. do ich pocitov a emócií, a súčasne sme schopní pochopiť (na emočnej a intelektuálnej úrovni), čo daná osoba prežíva.
Empatia a jej odtiene
Existuje viacero typov empatie, uvediem tri najrozšírenejšie.
Pokiaľ je pre niekoho pomerne jednoduché vcítiť sa do druhých ľudí, tak takýto človek disponuje afektívnou empatiou (empatiou zameranou na cítenie, vcítenie sa a zdieľanie pocitov). Pri tomto type empatie vieme vnímať pocity a emócie druhých prostredníctvom nášho vlastného vnútorného prežívania, pretože sme schopní sa do druhých ľudí vcítiť, resp. naladiť sa na nich. Je to ako keby druhý človek vysielal určitú frekvenciu a my sa na ňu snažíme (ako rádio) naladiť, aby sme čo najlepšie vedeli, ako sa cíti. Afektívna empatia teda predstavuje schopnosť cítiť pocity a emócie druhých ľudí (alebo ľudovo povedané „cítiť srdcom“), a tiež to, čo vnímame, zrkadliť (t. j. druhým dávať najavo, že ich pocitom rozumieme a pokladáme ich za správne).
Iným typom empatie je kognitívna empatia, ktorá predstavuje schopnosť vnímať druhých ľudí takým spôsobom, že si vieme predstaviť, ako by sme sa cítili a čo by sme si mysleli, ak by sme sa ocitli v koži druhého človeka (ak by sme mali jej/jeho skúsenosti, zážitky, minulosť a pod.). Inými slovami, vieme si predstaviť perspektívy iných ľudí a vnímať svet ich očami. Pri tomto type empatie máme od cítenia väčší odstup a používame viac myseľ. Ak máme kognitívnu empatiu, tak sme schopní vnímať to, ako sa druhí ľudia cítia a zároveň vieme pochopiť, prečo sa tak cítia. Vieme si napr. všímať reč tela, tón hlasu, pochopiť správanie sa, vnímať potreby a odlišné perspektívy. Využitím kognitívnej empatie si vieme o človeku utvoriť ucelenejší obraz, pretože sa zameriavame na celkové pochopenie perspektívy, ktorú má, nie teda len na to, ako sa cíti, ale ako vníma svet okolo seba. Kognitívna empatia nám teda umožňuje vidieť konkrétne situácie z rôznych uhľov pohľadu.
Tretím najrozšírenejším typom empatie je tzv. súcitná empatia. Táto empatie je vo svojej podstate kombinácia afektívnej a kognitívnej empatie, ale s väčším zameraním sa na druhého človeka, s cieľom pomôcť. To znamená, že sme schopní vnímať, ako sa niekto iný cíti, pochopiť jej/jeho perspektívu a situáciu, v akej sa nachádza. Zároveň vieme ponúknuť pomoc alebo prejaviť podporu takým spôsobom (t. j. čo môžeme urobiť), aby druhá osoba bola schopná situáciu zvládnuť bez toho, aby sme za ňu prevzali zodpovednosť alebo stratili vlastné hranice (seba samého). Napríklad ak kamarát prechádza náročným rozvodom, tak sme schopní si s ním sadnúť, vcítiť sa do toho, čo prežíva, pochopiť ho a v prípade potreby mu podať pomocnú ruku.
Zbližuje nás a spája
Empatia je kľúčová zručnosť pre budovanie zdravých vzťahov s druhými ľuďmi. Ak sme empatickí, tak sme náležite citlivejší a otvorení voči tomu, ako sa ostatní ľudia cítia a čo si myslia. V prípade potreby vieme ponúknuť pomoc a podporu, čo u ostatných pomôže vytvárať pocit bezpečia a toho, že sa na nás môžu spoľahnúť. Ľudia sa budú cítiť, že ich niekto skutočne vníma, že nám na nich záleží, budú nám viac dôverovať, čím sa prehĺbi vzájomné citové spojenie, t. j. budeme mať k sebe bližšie. Empatia nám môže byť nápomocná všade tam, kde prichádzame do styku s druhými ľuďmi. Ovplyvňuje našu schopnosť nadväzovania a udržiavania vzťahov, komunikácie a riešenia konfliktov.
Tak ako to platí u mnohých iných zručností, aj empatiu je možné cvičiť a zdokonaľovať. Ide o proces, počas ktorého sa učíme čoraz viac sa „otvárať“ voči druhým ľudom, ako aj sebe samým. Schopnosť empatie je možné aj potlačiť, prípadne je možné prejavovať empatiu selektívnu. U niektorých ľudí môže dokonca chýbať úplne. Príkladom selektívnej empatie môže byť situácia, keď má niekto schopnosť vcítiť sa a prejavovať súcit voči zvieratám, ale voči ľudom je ten istý človek chladný, či v určitých ohľadoch až bezcitný. Podobne to môže platiť aj napr. voči vybraným skupinám obyvateľov, či napr. niekomu s inými politickými názormi, či životnými presvedčeniami.
Aby som to ale zbytočne nekomplikoval, tak sa dá povedať, že ak je človek empatický, tak je schopný vnímať a brať do úvahy druhých ľudí. Za opak empatie by sa dal označiť egocentrizmus, pri ktorom je človek od ostatných ľudí citovo „odpojený“, zameraný prevažne len na svoje potreby, pocity, myšlienky a túžby.
Temná stránka empatie
Existujú ľudia, u ktorých sú prítomné všetky tri vyššie spomenuté hlavné typy empatie, ale aj takí, u ktorých je dominantný jeden alebo dva typy. Títo ľudia sa vyznačujú zvýšenou emočnou inteligenciou. Žiaľ sú medzi nami aj takí, u ktorých je schopnosť prejavovať empatiu značne znížená, alebo u nich empatia úplne absentuje. Sú to ľudia, u ktorých sa v rôznej škále prejavujú charakteristiky ľudí z tzv. temnej triády osobností (narcisti, machiavelisti a rozliční psychopati/sociopati), ktorých správanie sa vyznačuje predovšetkým tým, že neberú ohľad na druhých ľudí, orientovaní sú len na vlastný prospech, môžu byť napríklad zákerní, zlomyseľní, sadistickí, pomstychtiví, či schopní bez mihnutia oka klamať. Môžu to byť inteligentní ľudia, ktorí ale svoju inteligenciu používajú na to, aby čo najlepšie druhých ľudí manipulovali, využívali alebo rovno ovládali.
Takýto ľudia vedia empatiu predstierať, t. j. naučili sa, ako sa majú správať a čo majú povedať, aby si získali dôveru ostatných. Prípadne majú schopnosť byť empatickí, ale len do istej miery a výlučne vtedy, keď sa im to hodí. Jedná sa o dobrých hercov, ktorí sa naučili imitovať empaticky sa správajúcich ľudí, a tieto prejavy začali kopírovať. Nie sú schopní skutočne sa vcítiťdo druhých ľudí, pretože sami sú odpojení od svojich vlastných pocitov a emócii. Mnohé výskumy ale naznačujú, že títo ľudia sú výborní v tzv. kognitívnej empatii, avšak v ich ponímaní ide zväčša o imitáciu empatického správania, pretože táto (falošná) empatia slúži na to, aby získali niečo vo svoj vlastný prospech („môžem z teba niečo mať a preto sa budem správať tak, aby som vzbudil/a dojem, že mi na tebe záleží“). Ľudia, ktorí prejavujú tento typ empatie (označovaná aj ako „temná“ empatia) sú teda schopní empatiu a záujem predstierať, pretože sú pomerne inteligentní a naučili sa do istej miery vnímať a chápať, ako sa druhí ľudia cítia. Odhalili akési sociálne šablóny, pretože aj ľudské správanie niekedy prebieha v identifikovateľných vzorcoch, ktoré je ľahké napodobniť a mať z toho určité benefity.
Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú
V gréckej mytológii sú spomínané morské víly, sirény, ktoré unavených moreplavcov lákali bližšie k sebe svojím zvodným a príjemným spevom. Ak sa nechali zlákať, tak našli v hlbinách oceánu svoju smrť, pretože ignorovali možné nebezpečenstvá a sa opantaní vydali strmhlav za klamlivou krásou melodickej piesne.
Podobne ako sirény, tak aj ľudia ovládajúci temnú empatiu vedia pomerne úspešne zacieliť na nenaplnené potreby a túžby ostatných. Pôsobia presvedčivo, v ich prítomnosti sa cítime pochopení a vypočutí. Zlákajú nás, ale postupne sa odhalí krutá realita toho, že sme pre nich len prostriedkom pre ich vlastný prospech.
Pre ľudí môže byť mimoriadne náročné odhaliť, či majú pred sebou skutočne empatického človeka, alebo len zručného manipulátora. Je to úplne pochopiteľné aj vzhľadom na to, že veľké množstvo ľudí nevie dostatočne rozlíšiť pravdu od lži (napr. účelového klamstva alebo dezinformácie), najmä ak je lož prednesená v atraktívnej alebo ľahko pochopiteľnej podobe. Výhodou je v tomto smere schopnosť kritického myslenia a odstupu, pretože ak by sme sa náhodou ocitli v situácii, že sme podobným ľudom s falošnou empatiou vystavení, tak vieme lepšie rozoznať pravé úmysly takýchto ľudí, a nie len pasívne prijímať hocičo, čo nám rozprávajú.
Pre lepšie pochopenie uvádzam nasledovné tri príklady takejto falošnej empatie:
Starší kolega Miroslav cíti v práci závisť a z nej vyplývajúcu nevraživosť voči mladšiemu kolegovi, rozhodne sa ho diskreditovať. Počká si na moment, kedy má mladší kolega konflikt s kolegyňou. V momente, keď sa táto kolegyňa cíti byť frustrovaná a nahnevaná, tak Miroslav vycíti svoju príležitosť, začne predstierať záujem o to, čo sa deje, a to aj napriek tomu, že sa o tejto žene zvykne vyjadrovať veľmi negatívne a milý je k nej len vtedy, keď potrebuje niečo vybaviť, napr. vyšetrenie u doktora. Miroslav je zručný klamár a sociálny chameleón, presne vie, ako dostať ľudí tam, kde ich chce mať. Kolegyňu si za zatvorenými dverami vypočuje, dá jej pár komplimentov, čím ju obmäkčí, aby pred ním bola viac zraniteľná. Začne sa cítiť posilnený, kolegyňa je dostatočne dôverčivá, on teda vstúpi do role záchrancu a začne jej podsúvať nepravdivé alebo skreslené informácie (intrigy), ktoré majú za cieľ vyhrotiť negatívne vnímanie mladšieho kolegu na pracovisku. To môže postupne viesť až k jeho sociálnej izolácii v rámci kolektívu. O kolegyňu reálny záujem Miroslav nemá a nikdy ani nemal, slúži mu len ako prostriedok na osobnú pomstu, konverzáciami s ňou si len vypĺňa svoj voľný čas. Naďalej sa o nej bude vyjadrovať posmešne a pohŕdavo.
Zuzana je krásna žena a presne vie, ako si mužov omotať okolo prstu. Veľmi dobre sa naučila aplikovať techniku tzv. love bombingu, čiže sa spočiatku správa ako ideálna partnerka alebo dobrá kamarátka. O mužov sa zaujíma, je mimoriadne pozorná a zahŕňa ich komplimentami. Tak si získa ich dôveru. Akonáhle zistí, že muž sa do nej zaľúbi a má ho teda pod kontrolou, dramaticky zmení svoje správanie. Začne byť náročná, plná kritiky a nedostatku rešpektu. Zmenu svojho správania začne dávať za vinu mužovi, ktorý sa jej to následne bude pokúšať „odčiniť“, napr. finančne. Keď Zuzana zistí, že tento prístup funguje, začne vyhľadávať podobné typy mužov, ktorí sú ľahko ovplyvniteľní, pretože ich vníma ako slabých, dokáže ich dokonale prečítať a využívať. Jej taktika funguje, pretože keď začne cítiť, že muža stráca, tak sa okamžite začne správať tak ako na začiatku, ale postupne sa celý toxický cyklus opakuje. Ak od nej nejaký chlap konečne odíde, tak si proste nájde nejakého nového.
Marekovi stroskotal biznis, narobil dlhy a po dvoch rokoch strávených na Bali sa rozhodol, že bude pôsobiť ako liečiteľ. Vie prejaviť porozumenie a súcit s problémami druhých ľudí, jeho klienti sa cítia byť videní, vypočutí a pochopení. Dokáže ich upokojiť, dať im nádej a pôsobí, že im skutočne dokáže pomôcť a uzdraviť ich. Svoje chápanie ľudských emócií ale zneužíva na to, aby sa čo najviac obohatil. Marek sa naučil, že ak sa bude správať tak, že vzbudí dojem vlastnej výnimočnosti a nenahraditeľnosti, tak si bude môcť účtovať za sedenia aj neprimerane vysoké sumy. Úmyselne bude predlžovať liečbu a hľadať stále nové problémy a diagnózy. Niektorí klienti sa podelia o osobné tajomstvá, cez ktoré Marek nájde ich slabé miesta, na ktoré potom zacieli svoje vlastné manipulácie pre zvýšenie svojho príjmu. Prominentní klienti by sa pred ním mali mať zvlášť na pozore, keď ho jeden takýto klient prekukol, tak Marek o peniaze neprišiel, pretože citlivé informácie, ktoré získal, anonymne predal jeho obchodným partnerom na možné vydieranie, a neskôr ich posunul aj do bulvárneho média.
Na čo si dať pozor a ako sa brániť
Človek zdatný v temnej empatii je ako pavúk, ktorý utká premyslenú pavučinu lží a manipulácii, do ktorej potom láka zraniteľné a naivné obete. Tento človek vie na istej úrovni pochopiť druhých ľudí, ale nie s cieľom porozumieť im alebo pomôcť, ale len kvôli tomu, že takto môže získať pre seba značné výhody. Tak ako pre pavúka sú muchy len potravou, tak pre takého človeka sú ostatní ľudia len prostriedkom pre dosiahnutie vlastných cieľov.
A ako to bohužiaľ niekedy v živote býva, ak je niekto veľmi smädný po pozornosti, tak sa môže napiť aj z otrávenej studne, pretože túžba po uhasení smädu prekryje schopnosť racionálne uvažovať a brať ohľad na možné riziká. Táto túžba po kontakte a interakcii môže viesť k situáciám, v ktorých sú ľudia ochotní prijať akúkoľvek formu pozornosti, aj keď je táto pozornosť negatívna alebo škodlivá.
Rozpoznať človeka s falošnou empatiou nemusí byť jednoduché, ale existuje niekoľko oblastí, na ktoré keď si dáte pozor, tak dokážete identifikovať manipulatívne správanie.
1. Keď sa Vám bude zdať, že niečo nie je v poriadku, tak tieto pocity neignorujte
Ak je s nami niekto emočne spojený, tak sa začneme cítiť komfortne, viac sa voči druhému človeku otvoríme, cítime zvýšenú dôveru a blízkosť. Ak je pri nás niekto manipulatívny alebo potenciálne nebezpečný, tak nám telo začne dávať určité signály, že niečo nemusí byť v poriadku. Môžeme nadobudnúť tento dojem aj prostredníctvom intuície. Je lepšie, keď týmto vnemom ostanete otvorení a voči takému človeku obozretní, kým neodhalíte, čo má skutočne v úmysle. Berte ohľad na to, ako sa cítite. Pokiaľ sa cítite s niekým nekomfortne, či nebodaj ohrozene, tak tieto pocity neberte na ľahkú váhu, dôverujte svojmu inštinktu. Malý tip – manipulatívny človek bude málokedy priamy a úprimný, bude sa skôr snažiť zahovárať alebo vyvolávať pocity viny a neistoty.
2. Viac si všímajte činy a nie slová
Pevnosť charakteru sa prejaví v tom, aký je človek konzistentný vo svojich skutkoch, prejavoch a správaní sa. Ak sa o Vás začne náhle zaujímať niekto, kto vás zvykol ignorovať alebo obchádzať, tak takáto zmena správania je bez bližšieho vysvetlenia podozrivá. Ostaňte ostražití, pretože je dosť možné, že takýto človek sa bude snažiť od vás len niečo získať a potom sa vráti k svojmu pôvodnému správaniu. Všímajte si, ako sa tento človek správa k druhým ľudom, a teda či sa o ostatných zaujíma aj vtedy, keď od nich nič nechce získať. Pozorujte aj ako sa správa, keď mu ľudia nechcú vyhovieť, pretože rovnako sa začne správať aj voči vám, ak mu nedáte to, čo chce. Takýto človek bude opakovať, že mu na vás záleží, bude pôsobiť, že sa o vás zaujíma, skutočnú pravdu ale odhalí to, ako sa voči vám správa.
3. Neodhaľujte svoje slabosti ľudom, ktorých dobre nepoznáte
Svoje tajomstvá a zraniteľné stránky by sme mali zdieľať len s ľuďmi, s ktorými máme vytvorené dostatočné citové puto, dobre ich poznáme, vo vzťahu je prítomná dôvera a vzájomný rešpekt. Ľudia môžu mať rôzne úmysly a informácie, ktoré s nimi zdieľame, majú potenciál nás zraniť či ohroziť, či už v osobnej, kariérnej, alebo inej rovine. Obrovský pozor si dávajte v rôznych skupinách ľudí, najmä na pracoviskách, či medzi známymi, o ktorých nemáme dostatok informácií. Ľudia majú tendencie ohovárať, šíriť nepravdy, polopravdy a intrigy, preto ostaňte ostražití. To, ako sa skutočne cítite a čo si myslíte zdieľajte len s ľuďmi, ktorí vašu zraniteľnosť nebudú schopní zneužiť, t. j. buďte v tomto ohľade viac pragmatickí.
4. Posilňujte si svoje osobné hranice
Osobné hranice sú vo svojej podstate vyjadrením vašej osobnej identity, teda toho, ako vnímate seba samých. Ak máte pevné (definované) hranice, tak viete presne povedať, kým ste, čo chcete, ako sa cítite, čo je vám príjemné, kedy sa cítite nekomfortne, a podobne. Ak si viete svoje hranice určiť a dostatočne vymedziť aj v interakciách s druhými ľuďmi, tak budete menej náchylní na manipuláciu, pretože budete vedieť jasne a priamo komunikovať svoje limity, presvedčenia, očakávania, hodnoty a všetko to, čo je pre vás dôležité. Ak budete svoje hranice rešpektovať, tak sami voči sebe prejavíte integritu. Tiež budete vedieť rozpoznať, pokiaľ sa niekto bude snažiť vaše hranice prekročiť, alebo sa bude pokúšať vás ovplyvňovať pre osobný prospech. Manipulátorov ľudia so silnými hranicami odpudzujú, pretože s nimi nedokážu hrať svoje hry. Preto si vyberajú radšej ľudí slabých, zraniteľných, naivných a ľahko ovplyvniteľných, na ktorých zapôsobia svojím povrchným šarmom a charizmou.
5. Zvýšte svoju ostražitosť
Ľudia, ktorí sú majstrovsky zdatní v prejavovaní falošnej empatie zvyknú byť extrovertní, vedia sa socializovať, komunikovať, viesť rozhovory a budiť dojem záujmu. Sú to vynikajúci herci, dokážu rozprávať pútavo, nadväzovať vzťahy a svoje správanie prispôsobiť tak, aby využívali druhých ľudí vo svoj prospech. Sú všímaví a vedia obrátiť ľudí na svoju stranu. Majte sa ale na pozore, pretože ak ich manipulatívne tendencie odhalíte, tak môžu byť mimoriadne agresívni a pomstychtiví. Sú to zruční klamári, takže najprv sa vás budú snažiť presvedčiť, že to čo ste si všimli, nie je pravdivé, nedeje sa to, chyba je vo vás (tzv. gasligting). Cieľom takého správania je spochybniť vás úsudok. Pokiaľ sa to takému človeku nepodarí, bude sa snažiť ovplyvniť to, ako vás vnímajú ostatní, vám blízki ľudia, a prostredníctvom nich sa vás môže pokúsiť zdiskreditovať. Keď si manipuláciu uvedomíte, je lepšie si v tej chvíli okamžite vymedziť svoje hranice a mať od takého človeka zvýšený odstup (t. j. obmedziť kontakt alebo takého človeka zo svojho života vypustiť). Inak sa môžete dostať do zbytočných problémov, pretože títo ľudia majú zväčša privysoké, no krehké ego.
6. Vyhľadávajte vzťahy s ľuďmi, ktorí sú úprimní a autentickí
Najlepšiu prevenciou voči falošnej empatii je budovanie a udržiavanie zdravých vzťahov s ľuďmi, s ktorými zažijete emočnú blízkosť, porozumenie, úprimnú a otvorenú komunikáciu, dôveru, vzájomný rešpekt a ochotu riešiť konflikty. S takými ľuďmi budete schopní byť sami sebou, vyjadrovať svoje skutočné emócie, pocity, myšlienky, potreby a túžby. Budete sa vedieť vzájomne podporiť a rásť. Takéto odlišné zážitky vám umožnia odhaliť, či je niekto na vás skutočne naladený a koná vo vašom najlepšom záujme, alebo máte pred sebou človeka, ktorý používa empatiu čisto účelovo. Čím viac takýchto skúsenosti zo zdravých vzťahov budete mať, tým viditeľnejší bude priepastný rozdiel medzi autentickou empatiou, pri ktorej je na nás niekto skutočne naladený, a empatiou falošnou, ktorá je len istým prostriedkom na dosiahnutie cieľov toho, kto takto manipulatívne koná.
Prefíkaným a manipulatívnym ľudom sa v živote úplne nevyhneme, môžeme sa ale naučiť lepšie ich rozpoznať a tak sa chrániť pred ich premyslenými taktikami, medzi ktoré patrí aj falošná empatia. Je vhodné si pripomenúť, že na svete sú aj takí ľudia, ktorým na ostatných viac záleží, a ich činy sú motivované skutočným záujmom o blaho druhých, nie osobnými ziskami.
Vyhľadávajme a orientujme svoju pozornosť viac na ľudí, ktorých skutočne zaujíma to, ako sa cítime a čo sa deje v našom vnútornom svete. Ľudí, ktorí sú schopní vnímať, cítiť, počúvať a chápať. Ľudí, ktorí sú úprimní a po ich slovách nasledujú činy. Ľudí schopných sebareflexie a preberania zodpovednosti za svoje správanie. Pretože takí ľudia sú schopní skutočnej empatie a vzájomného porozumenia. Takéto vzťahy uspokojujú jednu z najhlbších ľudských túžob - potrebu spojenia s ostatnými. A ak budeme empatickí, tak si ako ľudia budeme bližší, nie vzdialení.
K napísaniu článku ma inšpirovali nasledovné zdroje:
Heym, N., Kibowski, F., Bloxsom, C. A., Blanchard, A., Harper, A., Wallace, L., Firth, J. L., & Sumich, A. (2021). The Dark Empath: Characterising dark traits in the presence of empathy. Personality and Individual Differences, 169: 110172.
Empathy Defined. Dostupné online na greatergood.berkeley.edu
Clarke, J. Cognitive Empathy vs. Emotional Empathy. Dostupné online na verywellmind.com
_____________________________________________________________________________
PS1: V texte naschvál uvádzam viaceré zjednodušenia, prosím neberte to ako odborný článok.
PS2: Narcisti, sociopati, psychopati a iné komplikované osobnosti nemusia nutne predstavovať nebezpečenstvo, existujú aj takí, ktorí sú si vedomí svojich manipulatívnych tendencií, pracujú na sebe a vedia žiť svoje životy, tak na ostatných nevplývali v rámci možností negatívne. Napríklad v korporátnom prostredí sú psychopati pomerne bežní, skúsenosti s nimi bývajú rozdielne.
PS3: Aj manipulatívne správanie existuje na určitej pomyslenej škále, od neškodného, až po také, ktoré predstavuje skutočný problém, pretože môže vážne ublížiť iným ľudom.
