Empatia je bežne definovaná ako schopnosť vnímať prežívanie iných ľudí. Ak sme empatickí, dokážeme sa vcítiť do ich vnútorného sveta, teda do ich pocitov a emócií, a súčasne ich chápeme na emočne aj intelektuálnej úrovni.
Empatia a jej odtiene
Existuje viacero typov empatie. Predstavíme si tie najrozšírenejšie.
Afektívna empatia: Cítenie srdcom
Ak je pre človeka jednoduché vcítiť sa do druhých, hovoríme o afektívnej empatii. Tento typ empatie je zameraný na cítenie, vcítenie sa a zdieľanie pocitov. Pri afektívnej empatii dokážeme vnímať pocity a emócie iných prostredníctvom nášho vlastného vnútorného prežívania. Sme schopní sa do druhých vcítiť alebo sa na nich naladiť. Predstavte si to, akoby druhý človek vysielal určitú frekvenciu a my sa na ňu snažíme, podobne ako rádio, naladiť, aby sme čo najlepšie pochopili, ako sa cíti. Afektívna empatia teda predstavuje schopnosť cítiť pocity a emócie iných ľudí, alebo ľudovo povedané, cítiť srdcom. Dôležitou súčasťou je aj schopnosť tieto pocity zrkadliť, čo znamená dávať najavo, že ich pocitom rozumieme a považujeme ich za legitímne. Tento typ empatie nám otvára dvere k hlbokému emocionálnemu spojeniu a zblíženiu s inými ľuďmi.
Kognitívna empatia: Chápanie mysľou
Ďalším typom je kognitívna empatia. Tá predstavuje schopnosť vnímať druhých ľudí tak, že si vieme predstaviť, ako by sme sa cítili a čo by sme si mysleli, keby sme sa ocitli v ich koži s ich skúsenosťami, zážitkami či minulosťou. Inými slovami, dokážeme si predstaviť perspektívy iných ľudí a vnímať svet ich očami. Pri tomto type empatie máme od cítenia väčší odstup a aktívnejšie využívame myseľ. Ak disponujeme kognitívnou empatiou, sme schopní vnímať pocity iných a zároveň pochopiť, prečo sa tak cítia. Vieme si napríklad všímať reč tela, tón hlasu, pochopiť správanie, vnímať potreby a odlišné perspektívy. Vďaka využitiu kognitívnej empatie si o človeku dokážeme utvoriť ucelenejší obraz. Zameriavame sa na celkové pochopenie jeho perspektívy, nielen na to, ako sa cíti, ale aj na to, ako vníma svet okolo seba.
Je dôležité zdôrazniť, že kognitívna empatia znamená intelektuálne pochopenie emócií druhých, no neznamená, že ich aj skutočne cítime a prežívame s nimi. Pri kognitívnej empatii si síce v mysli vieme predstaviť, čo sa deje a ako sa druhý cíti, no človek zostáva v hlave, odpojený od citového prežívania emócií u druhého a od vnímania ich odozvy vo vlastnom tele. Tento rozdiel je kľúčový, pretože manipulátori často disponujú iba kognitívnou empatiou. Chápu a rozumejú vašim emóciám, no necítia ich s vami. Ich záujem je intelektuálny, nie emocionálny. Skutočná empatia zahŕňa aj emocionálne prepojenie a úprimný súcit.
Súcitná empatia: Zameraná na pomoc druhým
Tretím najrozšírenejším typom empatie je takzvaná súcitná empatia. Tá je v podstate kombináciou afektívnej a kognitívnej empatie, avšak s výraznejším zameraním na druhého človeka a s cieľom pomôcť. Znamená to, že sme schopní vnímať, ako sa niekto iný cíti, pochopiť jeho perspektívu a situáciu, v ktorej sa nachádza. Súčasne vieme ponúknuť pomoc alebo prejaviť podporu takým spôsobom, aby druhá osoba bola schopná situáciu zvládnuť sama, bez toho, aby sme za ňu prevzali zodpovednosť alebo stratili vlastné hranice. Napríklad, ak kamarát prechádza náročným rozvodom, dokážeme si s ním sadnúť, vcítiť sa do jeho prežívania, plne ho pochopiť a v prípade potreby mu podať pomocnú ruku. Tu je podstatné rozpoznať, čo skutočne potrebuje, a nevnucovať vlastné riešenia.
Empatia zbližuje a spája
Empatia je kľúčová zručnosť pre budovanie zdravých vzťahov. Ak sme empatickí, sme citlivejší a otvorenejší voči tomu, ako sa ostatní ľudia cítia a čo si myslia. V prípade potreby dokážeme ponúknuť pomoc a podporu, čo u iných ľudí buduje pocit bezpečia a dôvery. Vďaka tomu sa na nás môžu spoľahnúť. Ľudia budú vnímať, že ich niekto skutočne počúva, že nám na nich záleží. To prehĺbi vzájomné citové spojenie a posilní blízke putá. Empatia je nápomocná všade tam, kde prichádzame do styku s inými ľuďmi. Ovplyvňuje našu schopnosť nadväzovať a udržiavať vzťahy, efektívne komunikovať a riešiť konflikty. Bez empatie by boli naše interakcie povrchné a vzdialené.
Podobne ako mnoho iných zručností, aj empatiu je možné cvičiť a zdokonaľovať. Ide o proces, počas ktorého sa učíme čoraz viac otvárať voči druhým, ale aj sami sebe. Schopnosť empatie je možné aj potlačiť, prípadne sa môže prejavovať selektívne. U niektorých ľudí môže dokonca chýbať úplne. Príkladom selektívnej empatie môže byť situácia, keď má niekto schopnosť vcítiť sa a prejavovať súcit voči zvieratám, no voči ľuďom je ten istý človek chladný, či dokonca bezcitný. Rovnako sa to môže prejavovať aj voči vybraným skupinám obyvateľov, napríklad ľuďom s inými politickými názormi či životnými presvedčeniami. V takýchto prípadoch je empatia blokovaná predsudkami alebo predošlými negatívnymi skúsenosťami, čo bráni plnému emocionálnemu prepojeniu.
Aby sme to zbytočne nekomplikovali, dá sa povedať, že ak je človek empatický, dokáže vnímať a brať do úvahy druhých ľudí. Opakom empatie by sa dal označiť egocentrizmus, pri ktorom je človek od ostatných citovo „odpojený". Zameriava sa prevažne len na vlastné potreby, pocity, myšlienky a túžby, pričom ignoruje prežívanie svojho okolia. Je to ako keby žil vo vlastnej bubline, neschopný vidieť svet z inej perspektívy než tej svojej.
Temná stránka empatie
Existujú ľudia, u ktorých sú prítomné všetky tri spomenuté typy empatie, no rovnako aj takí, u ktorých je dominantný iba jeden alebo dva. Títo ľudia sa často vyznačujú zvýšenou emočnou inteligenciou. Žiaľ, sú medzi nami aj takí, u ktorých je schopnosť prejavovať empatiu značne znížená, alebo u nich dokonca úplne absentuje. Ide o jedincov, u ktorých sa v rôznej miere prejavujú charakteristiky takzvanej temnej triády osobností: narcisti, machiavelisti a rôzni psychopati či sociopati. Ich správanie sa vyznačuje predovšetkým ignorovaním potrieb druhých, orientáciou výhradne na vlastný prospech. Môžu byť zákerní, zlomyseľní, sadistickí, pomstychtiví, či schopní bez mihnutia oka klamať. Často sú to inteligentní ľudia, no svoju inteligenciu využívajú na manipuláciu, zneužívanie alebo priame ovládanie iných.
Takíto jedinci vedia empatiu predstierať. Naučili sa, ako sa správať a čo povedať, aby si získali dôveru ostatných. Prípadne sú schopní byť empatickí, ale len do istej miery a výlučne vtedy, keď sa im to hodí pre vlastný prospech. Ide o zdatných hercov, ktorí si osvojili imitáciu empatického správania a tieto prejavy začali kopírovať. Nie sú však schopní skutočne sa vcítiť do druhých ľudí, pretože sami sú odpojení od svojich vlastných pocitov a emócií. Mnohé výskumy naznačujú, že títo ľudia vynikajú v kognitívnej empatii, avšak v ich ponímaní ide zväčša o imitáciu empatického správania. Táto falošná empatia im slúži na získanie niečoho vo vlastný prospech. Funguje na princípe: „Môžem z teba niečo mať, a preto sa budem správať tak, aby som vzbudil/a dojem, že mi na tebe záleží." Ľudia, ktorí prejavujú tento typ empatie, označovaný aj ako „temná" empatia, sú teda schopní predstierať záujem a súcit. Sú pomerne inteligentní a naučili sa do istej miery vnímať a chápať, ako sa druhí ľudia cítia. Odhalili akési sociálne šablóny, pretože aj ľudské správanie niekedy prebieha v identifikovateľných vzorcoch, ktoré je ľahké napodobniť a získať z toho určité benefity. Ich motiváciou nie je autentické pochopenie alebo skutočné načúvanie, ale strategické využitie získaných informácií o emóciách iných výhradne pre vlastné ciele, čo z nich robí mimoriadne nebezpečných manipulátorov.
Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú
V gréckej mytológii sú spomínané morské víly, sirény, ktoré unavených moreplavcov lákali k sebe svojím zvodným a príjemným spevom. Ak sa nechali zlákať, našli v hlbinách oceánu svoju smrť. Opantaní klamlivou krásou melodickej piesne ignorovali možné nebezpečenstvá a vydali sa strmhlav do náruče vlastnej skazy.
Povaha temnej empatie
Podobne ako sirény, aj ľudia ovládajúci temnú empatiu vedia pomerne úspešne zacieliť na nenaplnené potreby a túžby ostatných. Pôsobia presvedčivo, v ich prítomnosti sa cítime pochopení a vypočutí. Zlákajú nás, no postupne sa odhalí krutá realita: sme pre nich len prostriedkom pre ich vlastný prospech a naplnenie túžob ega.
Ich mimoriadna zručnosť spočíva v kognitívnej empatii, teda v schopnosti intelektuálne pochopiť, čo druhý človek prežíva, no bez skutočného emocionálneho prepojenia a autentického súcitu. Dokážu zrkadliť pocity tak, že verbálne prejavia porozumenie (napríklad: „Áno, viem, že to musí byť hrozné...“ alebo „Presne viem, ako sa musíš cítiť.“) a zároveň dokážu prispôsobiť svoju mimiku, gestá a celkové správanie tak, aby vytvorili ilúziu hlbokého súcitu. Tieto prejavy sú však hereckými výkonmi, ktoré majú jediný cieľ: získať si dôveru vybraného človeka. Ide v podstate len o imitáciu empatického a citlivého správania.
Premyslené taktiky a rozpoznanie motívov
Títo ľudia si vedome osvoja určité empatické vzorce správania, ktoré odpozorujú z okolia alebo sa ich naučia. Vedia, že ľudia na takéto prejavy reagujú tak, že sa viac otvoria, zjemnia, zdieľajú osobné informácie a zvyšuje sa ich dôvera. Napríklad, manipulátor dokáže druhého „zjemniť“ cielenou pochvalou, komplimentom, vhodne položenými otázkami alebo jednoduchým prihovorením. V skutočnosti však nejde o úprimný záujem, ale o premyslenú sociálnu taktiku, ktorá má jediný cieľ: získať kontrolu a dostať druhého na svoju stranu.
Ich cieľom je vzbudzovať presne taký dojem, aký potrebujú, a mať ostatných pod kontrolou. Ich správanie je kalkulované a cieľavedomé. Pre empatických a dobrosrdečných ľudí je takýto spôsob uvažovania a nastavenia mysle často nepochopiteľný a neuveriteľný. Preto niekedy ani neveria a nechcú si pripustiť, že by sa k nim niekto takto správal. Druhých si skôr idealizujú, aj keď sú pri pohľade zvonku jasne využívaní.
Manipulatívni ľudia často používajú techniku opakovaného zrkadlenia slov. Doslova zopakujú kľúčové frázy alebo časti viet, ktoré v konverzácii vyslovila druhá osoba. Hoci ide len o mechanické opakovanie bez skutočného pochopenia, u protistrany to vyvoláva silný dojem, že je vypočutá a chápaná. Toto zrkadlenie je však mechanické a neobsahuje skutočné pochopenie, čo je často prvým varovným signálom, že ide o manipuláciu.
Ochrana pred falošnou empatiou
Pre ľudí môže byť mimoriadne náročné odhaliť, či majú pred sebou skutočne empatického človeka, alebo len zručného manipulátora. Je to úplne pochopiteľné, najmä vzhľadom na to, že mnohí ľudia nevedia dostatočne rozlíšiť pravdu od lži. Ide o účelové klamstvo alebo dezinformáciu, zvlášť ak je lož prednesená v atraktívnej alebo ľahko pochopiteľnej podobe.
Výhodou je v tomto smere schopnosť kritického myslenia a odstupu. Ak sa ocitneme v situácii, že sme vystavení takýmto ľuďom s falošnou empatiou, vieme lepšie rozpoznať ich pravé úmysly a nie len pasívne prijímať čokoľvek, čo nám rozprávajú. Je dôležité si uvedomiť, že aj tá najmilšia maska môže prekrývať chladnú vypočítavosť. Ak sa cítite emocionálne zahltení alebo príliš rýchlo dôverujete, skúste si udržať určitý odstup a overiť si fakty. Kritické myslenie a schopnosť rozpoznať manipuláciu vám pomôžu zachovať si kontrolu nad situáciou.
Ako rozlíšiť falošnú empatiu od skutočnej?
Rozlíšiť, či máte pred sebou skutočne empatického človeka alebo len zručného manipulátora, môže byť náročné. Manipulátori často pôsobia presvedčivo, pretože dokážu svoje správanie prispôsobiť tak, aby vyvolali dojem úprimného záujmu. Mnohí ľudia majú problém odhaliť pravdu, najmä ak je podaná príťažlivým a presvedčivým spôsobom.
Skutočná empatia sa prejavuje inak a má niekoľko kľúčových nuáns, ktoré ju odlišujú od manipulácie:
Povrchnosť verzus hĺbka: Falošná empatia je len akási maska, ktorú manipulátor nasadzuje, keď zo situácie alebo druhej osoby môže niečo získať. Akonáhle dosiahne svoj cieľ alebo prestanete byť užitoční, táto maska padne. Skutočná empatia je hlboká a trvalá, nezávisí od okolností ani od osobného prospechu. Je prítomný opakovaný a úprimný záujem o blaho druhých.
Pravá emocionálna rezonancia: Pravá empatia sa prejavuje emocionálnym naladením sa na druhú osobu. Empatický človek nielen chápe vaše pocity, ale ich aj do istej miery precíti a cíti s vami. Jeho reakcie sú autentické a uvoľnené, nie naučenými divadelnými výkonmi ani strojeným opakovaním zaužívaných fráz. Naopak, manipulátor často disponuje iba kognitívnou empatiou – rozumie tomu, čo prežívate, chápe vaše emócie a dokáže ich presne analyzovať, no necíti ich s vami. Jeho záujem je intelektuálny, nie emocionálny. Tento rozdiel je kľúčový, pretože skutočná empatia zahŕňa aj emocionálne prepojenie, ktoré manipulátorovi chýba. Treba však poznamenať, že nie každý, kto prežíva emócie prevažne „v hlave“ a prejavuje skôr racionálny prístup, je manipulátorom. Môže ísť o človeka, ktorý má jednoducho slabšie rozvinutú emocionálnu stránku, ťažkosti s vyjadrovaním pocitov, alebo nie veľmi vyvinutú kapacitu obsiahnuť aj pocity iných vo vlastnom prežívaní, no to neznamená, že jeho empatia je falošná.
Konzistentnosť správania: Empatický človek sa nespráva súcitne len vtedy, keď od vás niečo chce. Jeho správanie je konzistentné v čase a v rôznych situáciách, nie je podmienené osobným ziskom. Manipulátorova „empatia“ je selektívna a viazaná na okolnosti. Keď nedostane, čo chce, jeho správanie sa rýchlo mení na chladné alebo kritické. Emocionálne nezrelí, viac narcistickí alebo manipulatívni ľudia sú empatickí len za ich podmienok, keď chcú niečo získať – napríklad dobrý pocit, pozornosť alebo niečo iné. Ich „empatia“ je selektívna a viazaná na okolnosti. Keď nedostanú, čo chcú, ich správanie sa rýchlo mení na chladné alebo kritické.
Nezištnosť: Skutočne empatickí ľudia pomáhajú bez očakávania protislužby. Nepodmieňujú svoju podporu tým, že im niečo vrátite. Pri falošnej empatii často cítite, že je za tým skrytá požiadavka alebo očakávanie, pričom manipulátor poskytuje podporu s cieľom získať kontrolu alebo neskoršiu výhodu.
Rešpekt k hraniciam: Empatický človek rešpektuje vaše hranice a nikdy vás netlačí do rozhodnutí, ktoré nie sú vo vašom záujme. Manipulátor sa snaží získať kontrolu a často prekračuje vaše osobné hranice, aby vás dostal tam, kam potrebuje.
Otvorenosť a transparentnosť: Skutočne empatickí ľudia sú emocionálne dostupní. Neboja sa prejaviť vlastné emócie, dokonca ani zraniteľnosť, pretože vedia, že je to súčasť budovania hlbokého a autentického spojenia. Sú schopní úprimne sa otvoriť a zdieľať aj svoje slabé miesta, čo u manipulátorov takmer nikdy neuvidíte, lebo ich cieľom je mať vždy navrch a pôsobiť neotrasiteľne.
Priznanie chýb: Ľudia s pravou empatiou dokážu priznať svoje chyby a úprimne sa ospravedlniť. Manipulátor sa naopak často vyhýba zodpovednosti, prenáša vinu na iných alebo sa stavia do role obete, aby si udržal obraz dokonalosti a kontroly.
Vzťah k ostatným: Sledujte, ako sa človek správa k rôznym ľuďom. Ak je empatický len voči niektorým a k iným chladný alebo až krutý, je pravdepodobné, že jeho empatia je účelová. V momente, keď pre neho prestanete byť užitoční, sa jeho správanie môže zmeniť aj voči vám. Niekedy je indikátorom falošnej empatie aj to, že sa cítite horšie a potrebujete podporu, no druhá osoba zrazu vôbec nereaguje. Jej pozornosť sa môže zamerať na prácu či iných ľudí, akoby ju obťažovalo a otravovalo byť empatickou v čase, keď z vás nič nemá.
Pri rozlišovaní medzi falošnou a skutočnou empatiou si všímajte nielen slová, ale najmä dlhodobé činy a vzorce správania. Falošná empatia je často len imitáciou, ktorá slúži na osobný prospech a je viazaná na konkrétnu situáciu. Skutočná empatia je hlboká, trvalá a prejavuje sa úprimným záujmom o druhých, rešpektovaním hraníc a ochotou niesť zodpovednosť za vlastné chyby. Ak máte pochybnosti, dôverujte svojim pocitom a sledujte, či sa pri danom človeku cítite bezpečne a prijímaní, alebo naopak, pod tlakom a v neistote.
Príklady falošnej empatie
Pre lepšie pochopenie uvádzam nasledujúce tri príklady takejto falošnej empatie:
1. Majster intríg na pracovisku
Milan v práci prežíva závisť voči novému kolegovi, ktorá v ňom vyvoláva nevraživosť. Rozhodne sa, že ho bude diskreditovať. Trpezlivo čaká na vhodnú príležitosť a tá príde vo chvíli, keď má nováčik konflikt s kolegyňou. Keď kolegyňa odchádza z rozhovoru rozrušená a nahnevaná, Milan vycíti svoju šancu. Začne predstierať záujem o jej pocity, hoci sa o nej v súkromí často vyjadruje veľmi negatívne a v skutočnosti ňou pohŕda. Milý je k nej iba vtedy, keď od nej niečo potrebuje, napríklad pomoc s vybavením termínu u lekára. Milan je zručný klamár a dokáže sa prispôsobiť každej situácii. Vie presne, ako ľudí manipulovať, aby dosiahol svoje ciele. Za zatvorenými dverami si kolegyňu vypočuje, zahrnie ju lichôtkami a tým si získava jej dôveru. Postupne sa cíti stále silnejší, pretože kolegyňa mu začína veriť a otvára sa mu. Keď má pocit, že ju má v moci, prevezme úlohu záchrancu. Začne jej podsúvať nepravdivé alebo skreslené informácie, ktorých cieľom je vyvolať v nej ešte negatívnejší pohľad na nového kolegu. Jeho intrigy majú viesť k tomu, aby bol nováčik v kolektíve vnímaný čoraz horšie, až by mohol skončiť izolovaný. Milan vôbec nevníma, aký dopad má jeho správanie na ostatných. Zaujíma ho len vlastný prospech. O skutočné priateľstvo s kolegyňou nemá záujem. Rozpráva sa s ňou len vtedy, keď mu to vyhovuje, a často opakuje jej vlastné slová, aby pôsobil súcitne. V skutočnosti ju však využíva iba ako nástroj na svoju pomstu a na vyplnenie voľného času. Aj keď dosiahne svoje, za jej chrbtom sa o nej stále vyjadruje posmešne a pohŕdavo. No príde deň, keď kolegyňa náhodou začuje, ako pred ostatnými hovorí, že je hlúpa a naivná. V tej chvíli Milanova pretvárka definitívne padá a pravda vychádza najavo.
2. Kráľovná "love bombingu"
Zuzana je krásna žena a presne vie, ako si mužov omotať okolo prsta. Veľmi dobre sa naučila aplikovať techniku takzvaného love bombingu. Spočiatočne sa správa ako ideálna partnerka alebo dobrá kamarátka. O mužov sa intenzívne zaujíma, je mimoriadne pozorná a zahŕňa ich komplimentami. Takto si získa ich dôveru. Akonáhle zistí, že sa muž do nej zaľúbil a má ho pod kontrolou, dramaticky zmení svoje správanie. Začne byť náročná, plná kritiky a nedostatku rešpektu. Zmenu svojho správania začne pripisovať mužovi, ktorý sa jej to následne bude pokúšať „odčiniť", napríklad finančne. Keď Zuzana zistí, že tento prístup funguje, začne vyhľadávať podobné typy ľahko ovplyvniteľných mužov. Vníma ich ako slabých, dokáže ich dokonale prečítať a zneužívať. Jej taktika funguje, pretože akonáhle začne cítiť, že muža stráca, okamžite sa začne správať ako na začiatku. Následne sa však celý toxický cyklus opakuje. Ak od nej nejaký muž konečne odíde, jednoducho si nájde nového.
3. Liečiteľ s vlastnými tieňmi
Marekovi stroskotal biznis, narobil dlhy a po dvoch rokoch strávených na Bali sa rozhodol, že bude pôsobiť ako liečiteľ. Vie prejaviť porozumenie a súcit s problémami druhých ľudí. Jeho klienti sa cítia byť videní, vypočutí a pochopení. Dokáže ich upokojiť, dať im nádej a pôsobí, že im skutočne dokáže pomôcť a uzdraviť ich. Svoje chápanie ľudských emócií však zneužíva na to, aby sa čo najviac obohatil. Marek sa naučil, že ak sa bude správať tak, že vzbudí dojem vlastnej výnimočnosti a nenahraditeľnosti, bude si môcť účtovať za sedenia aj neprimerane vysoké sumy. Úmyselne bude predlžovať liečbu a hľadať stále nové problémy a diagnózy. Niektorí klienti sa s ním podelia o osobné tajomstvá, cez ktoré Marek nájde ich slabé miesta. Na tie potom zacieli svoje manipulácie pre zvýšenie svojho príjmu. Prominentní klienti by sa pred ním mali mať zvlášť na pozore. Keď ho jeden takýto klient prekukol, Marek o peniaze neprišiel. Citlivé informácie, ktoré získal, anonymne predal jeho obchodným partnerom na možné vydieranie a neskôr ich posunul aj do bulvárneho média. Takýmto spôsobom dokáže zneužiť dôveru a citlivé údaje pre svoj vlastný zisk, bez ohľadu na dôsledky pre obete.
Na čo si dať pozor a ako sa brániť
Človek zdatný v temnej empatii je ako pavúk, ktorý utká premyslenú pavučinu lží a manipulácií, do ktorej potom láka zraniteľné a naivné obete. Takýto jedinec dokáže na určitej úrovni pochopiť druhých, no nie s cieľom porozumieť im alebo pomôcť. Robí to výhradne preto, aby získal pre seba značné výhody. Rovnako ako sú pre pavúka muchy len potravou, tak pre takého človeka sú ostatní ľudia iba prostriedkom na dosiahnutie vlastných cieľov.
Bohužiaľ, niekedy v živote platí, že ak je niekto veľmi smädný po pozornosti, môže sa napiť aj z otrávenej studne. Túžba po uhasení smädu totiž často prekryje schopnosť racionálne uvažovať a brať ohľad na možné riziká. Táto silná túžba po kontakte a interakcii môže viesť k situáciám, v ktorých sú ľudia ochotní prijať akúkoľvek formu pozornosti, aj keď je táto pozornosť negatívna alebo škodlivá.
Rozpoznať človeka s falošnou empatiou nemusí byť jednoduché, no existuje niekoľko oblastí, na ktoré si môžete dať pozor. Ak ich budete sledovať, dokážete identifikovať manipulatívne správanie.
1. Keď sa vám bude zdať, že niečo nie je v poriadku, neignorujte to
Ak je s nami niekto emočne spojený, začneme sa cítiť komfortne. Viac sa voči druhému človeku otvoríme, cítime zvýšenú dôveru a blízkosť. Ak je pri nás niekto manipulatívny alebo potenciálne nebezpečný, naše telo začne dávať určité signály, že niečo nemusí byť v poriadku. Tento dojem môžeme nadobudnúť aj prostredníctvom intuície. Je lepšie zostať otvorený týmto vnemom a voči takémuto človeku obozretný, kým neodhalíte, čo má skutočne v úmysle. Vždy berte ohľad na to, ako sa cítite. Pokiaľ sa s niekým cítite nekomfortne, či nebodaj ohrozene, neberte tieto pocity na ľahkú váhu. Dôverujte svojmu inštinktu. Malý tip: manipulatívny človek bude málokedy priamy a úprimný. Bude sa skôr snažiť zahovárať alebo vo vás vyvolávať pocity viny a neistoty, aby vás udržal v zmätku.
2. Viac si všímajte činy, nie iba slová
Pevnosť charakteru sa prejaví v tom, nakoľko je človek konzistentný vo svojich skutkoch, prejavoch a správaní. Ak sa o vás začne náhle zaujímať niekto, kto vás zvykol ignorovať alebo obchádzať, takáto zmena správania je bez bližšieho vysvetlenia podozrivá. Zostaňte ostražití, pretože je dosť možné, že takýto človek sa bude snažiť od vás len niečo získať a potom sa vráti k svojmu pôvodnému správaniu. Všímajte si, ako sa tento človek správa k druhým ľuďom, a teda či sa o ostatných zaujíma aj vtedy, keď od nich nič nechce získať. Pozorujte aj to, ako sa správa, keď mu ľudia nechcú vyhovieť, pretože rovnako sa začne správať aj voči vám, ak mu nedáte to, čo chce. Takýto človek bude opakovať, že mu na vás záleží a pôsobiť, že sa o vás zaujíma, no skutočnú pravdu odhalí to, ako sa voči vám správa v kritických momentoch.
3. Neodhaľujte svoje slabosti ľuďom, ktorých dobre nepoznáte
Svoje tajomstvá a zraniteľné stránky by sme mali zdieľať len s ľuďmi, s ktorými máme vytvorené dostatočné citové puto, dobre ich poznáme a vo vzťahu je prítomná dôvera a vzájomný rešpekt. Ľudia môžu mať rôzne úmysly a informácie, ktoré s nimi zdieľame, majú potenciál nás zraniť či ohroziť, či už v osobnej, kariérnej, alebo inej rovine. Obrovský pozor si dávajte v rôznych skupinách ľudí, najmä na pracoviskách či medzi známymi, o ktorých nemáme dostatok informácií. Ľudia majú tendencie ohovárať, šíriť nepravdy, polopravdy a intrigy, preto zostaňte ostražití. To, ako sa skutočne cítite a čo si myslíte, zdieľajte len s ľuďmi, ktorí vašu zraniteľnosť nebudú schopní zneužiť. Buďte v tomto ohľade viac pragmatickí a chráňte si svoje súkromie.
4. Posilňujte si svoje osobné hranice
Osobné hranice sú vo svojej podstate vyjadrením vašej osobnej identity, teda toho, ako vnímate seba samých. Ak máte pevné a jasne definované hranice, viete presne povedať, kým ste, čo chcete, ako sa cítite, čo je vám príjemné, kedy sa cítite nekomfortne a podobne. Ak si viete svoje hranice určiť a dostatočne vymedziť aj v interakciách s druhými ľuďmi, budete menej náchylní na manipuláciu. Budete totiž vedieť jasne a priamo komunikovať svoje limity, presvedčenia, očakávania, hodnoty a všetko to, čo je pre vás dôležité. Ak budete svoje hranice rešpektovať, prejavíte sami voči sebe integritu. Tiež budete vedieť rozpoznať, pokiaľ sa niekto bude snažiť vaše hranice prekročiť, alebo sa bude pokúšať vás ovplyvňovať pre osobný prospech. Manipulátorov ľudia so silnými hranicami odpudzujú, pretože s nimi nedokážu hrať svoje hry. Preto si vyberajú radšej ľudí slabých, zraniteľných, naivných a ľahko ovplyvniteľných, na ktorých zapôsobia svojím povrchným šarmom a charizmou. Pevné hranice sú vaša najlepšia obrana.
5. Zvýšte svoju ostražitosť
Ľudia, ktorí sú majstrovsky zdatní v prejavovaní falošnej empatie, bývajú extrovertní. Vedia sa socializovať, komunikovať, viesť rozhovory a budiť dojem záujmu. Sú to vynikajúci herci, dokážu rozprávať pútavo, nadväzovať vzťahy a svoje správanie prispôsobiť tak, aby využívali druhých vo svoj prospech. Sú všímaví a vedia obrátiť ľudí na svoju stranu. Majte sa ale na pozore, pretože ak ich manipulatívne tendencie odhalíte, môžu byť mimoriadne agresívni a pomstychtiví. Sú to zruční klamári, takže najprv sa vás budú snažiť presvedčiť, že to, čo ste si všimli, nie je pravdivé, nedeje sa to a chyba je vo vás. Ide o takzvaný gaslighting, ktorého cieľom je spochybniť váš úsudok. Pokiaľ sa to takémuto človeku nepodarí, bude sa snažiť ovplyvniť to, ako vás vnímajú ostatní, vám blízki ľudia, a prostredníctvom nich sa vás môže pokúsiť zdiskreditovať. Keď si manipuláciu uvedomíte, je lepšie si v tej chvíli okamžite vymedziť svoje hranice a mať od takého človeka zvýšený odstup. Obmedzte kontakt alebo takého človeka úplne vypustite zo svojho života. Inak sa môžete dostať do zbytočných problémov, pretože títo ľudia majú zväčša privysoké, no krehké ego, ktoré neznáša odmietnutie.
6. Vyhľadávajte vzťahy s ľuďmi, ktorí sú úprimní a autentickí
Najlepšou prevenciou voči falošnej empatii je budovanie a udržiavanie zdravých vzťahov s ľuďmi, s ktorými zažijete emočnú blízkosť, porozumenie, úprimnú a otvorenú komunikáciu, dôveru, vzájomný rešpekt a ochotu riešiť konflikty. S takými ľuďmi budete schopní byť sami sebou, vyjadrovať svoje skutočné emócie, pocity, myšlienky, potreby a túžby. Budete sa vedieť vzájomne podporiť a rásť. Takéto odlišné zážitky vám umožnia odhaliť, či je niekto na vás skutočne naladený a koná vo vašom najlepšom záujme, alebo máte pred sebou človeka, ktorý používa empatiu čisto účelovo. Čím viac takýchto skúseností zo zdravých vzťahov budete mať, tým viditeľnejší bude priepastný rozdiel medzi autentickou empatiou, pri ktorej je na nás niekto skutočne naladený (nacítený), a empatiou falošnou, ktorá je len istým prostriedkom na dosiahnutie cieľov toho, kto takto manipulatívne koná.
Záver
Prefíkaným a manipulatívnym ľuďom sa v živote úplne nevyhneme. Môžeme sa ale naučiť lepšie ich rozpoznať a tak sa chrániť pred ich premyslenými taktikami, medzi ktoré patrí aj falošná empatia. Je vhodné si pripomenúť, že na svete sú aj takí ľudia, ktorým na ostatných skutočne záleží a ich činy sú motivované úprimným záujmom o blaho druhých, nie osobnými ziskami.
Vyhľadávajme a orientujme svoju pozornosť viac na ľudí, ktorých skutočne zaujíma to, ako sa cítime a čo sa deje v našom vnútornom svete. Na ľudí, ktorí sú schopní vnímať, cítiť, počúvať a chápať. Na ľudí, ktorí sú úprimní a po ich slovách nasledujú činy. Na ľudí schopných sebareflexie a preberania zodpovednosti za svoje správanie. Pretože takí ľudia sú schopní skutočnej empatie a vzájomného porozumenia. Takéto vzťahy uspokojujú jednu z najhlbších ľudských túžob – potrebu spojenia s ostatnými. A ak budeme empatickí, tak si ako ľudia budeme bližší, nie vzdialení.
K napísaniu článku ma inšpirovali nasledovné zdroje:
Heym, N., Kibowski, F., Bloxsom, C. A., Blanchard, A., Harper, A., Wallace, L., Firth, J. L., & Sumich, A. (2021). The Dark Empath: Characterising dark traits in the presence of empathy. Personality and Individual Differences, 169: 110172.
Empathy Defined. Dostupné online na greatergood.berkeley.edu
Clarke, J. Cognitive Empathy vs. Emotional Empathy. Dostupné online na verywellmind.com
_____________________________________________________________________________
PS1: V texte naschvál uvádzam viaceré zjednodušenia, prosím neberte to ako odborný článok.
PS2: Narcisti, sociopati, psychopati a iné komplikované osobnosti nemusia nutne predstavovať nebezpečenstvo, existujú aj takí, ktorí sú si vedomí svojich manipulatívnych tendencií, pracujú na sebe a vedia žiť svoje životy, tak na ostatných nevplývali v rámci možností negatívne. Napríklad v korporátnom prostredí sú psychopati pomerne bežní, skúsenosti s nimi bývajú rozdielne.
PS3: Aj manipulatívne správanie existuje na určitej pomyslenej škále, od neškodného, až po také, ktoré predstavuje skutočný problém, pretože môže vážne ublížiť iným ľudom.
