Asertivita nie je len akési čarovné slovíčko z knižiek o osobnom rozvoji. Je to aj konkrétna schopnosť, vďaka ktorej dokážeme vyjadriť svoje pocity, myšlienky, hranice, očakávania a potreby jasne, priamo a s rešpektom voči druhým. Zároveň je to zručnosť, ktorú môžeme trénovať a zdokonaľovať.
V podstate ide o priamy opak pasivity, pri ktorej ľudia potláčajú svoje potreby, pocity, túžby a iné zložky svojho „ja“, len preto, aby vyhoveli druhým, vyhli sa konfliktu alebo inej pre nich nepríjemnej situácii. Keď sme asertívni, dokážeme sa vyjadrovať sebavedome, no zároveň primerane, pričom zohľadňujeme pocity druhých. Rozhodne nejde o sebavedomú hrubosť a bezohľadnosť, ktorú si niektorí ľudia zamieňajú za asertivitu, a ktorá ignoruje pocity a záujmy iných až do takej miery, že človeka pohltí vlastná arogancia.
Na druhom konci spektra leží agresivita, ktorá je protipólom pasivity. Ak je niekto príliš zameraný len na seba, snaží sa silou mocou presadiť za každú cenu. Často to býva na úkor druhých a neraz pri tom neváha aktívne škodiť. Takým ľuďom väčšinou chýba ohľaduplnosť, tolerancia a úcta voči ostatným, od ktorých ju pritom neraz očakávajú. Vysoko agresívni a panovační ľudia môžu byť výbušní. Sú až nemiestne úprimní, čokoľvek šplechnú do očí, nezaťažujú si hlavu výčitkami svedomia či prispôsobovaním sa. Skôr očakávajú, že sa im ostatní podvolia a splnia im každé prianie.
Asertivita čerpá z agresivity, ktorú premieňa na priamosť a otvorenosť, vďaka čomu môžeme povedať svoj názor povedať odvážne, zreteľne a bez obáv. Zároveň ju poháňa energia pasivity, ktorá nás vedie zamyslieť sa nad tým, čo povieme, a pritom vnímať, čo si myslí a prežíva druhá osoba.
Nie všetko je čiernobiele
Agresivita, rovnako ako pasivita, má svoje miesto aj svetlé stránky, ktoré sa často prehliadajú. Zjavnou kvalitou agresivity je schopnosť brániť sa v prípade útoku alebo ohrozenia. Vďaka nej sa vieme ochrániť a postaviť za seba, keď je to potrebné. Nedovolíme predsa, aby nám niekto skákal po hlave. Ak sa nám však vymkne spod kontroly a začneme byť príliš agresívne priamočiari, ľahko sa môže stať, že druhým nevedomky ublížime.
Ani na pasivitu sa nemusíme pozerať čiernobielo, ako na niečo nežiadúce. Hoci ju často spájame s lenivosťou, nedostatočným sebavedomím alebo minimálnou aktivitou, jej iné podoby nám umožňujú regenerovať sily. Dovolí nám zastaviť sa, stíšiť, viac načúvať a vnímať. Ak sme ale príliš pasívni, stratíme chuť, energiu a neraz aj seba samých. V primeranej miere nám pasivita pomôže kultivovať citlivosť, introspekciu, empatiu a otvorenosť voči sebe a iným.
Ak by sme teda zmiešali tie najprospešnejšie a najkvalitnejšie zložky pasivity a agresivity, dostali by sme ideálnu zlatú strednú cestu. Asertivita totiž v sebe tieto dve základné ľudské tendencie vyvažuje v adekvátnom pomere. Umožňuje nám komunikovať otvorene, no s rešpektom a rázne, a rovnako tak aj následne konať.
Asertivita nás tiež prirodzene inšpiruje k proaktivite. Hoci sa v článku venujem výlučne asertívnej komunikácii, je dobré spomenúť, že proaktivita je schopnosť prevziať iniciatívu namiesto toho, aby sme len reagovali na vonkajšie okolnosti alebo čakali, že sa niečo zmení samé od seba. Vo vzťahu s asertivitou idú ruka v ruke. Vďaka asertivite lepšie komunikujeme, zároveň si ujasníme svoje priority a následne konáme proaktívne, aby sme sa pohli vpred.
Keď sa vlastnosti miešajú, no asertivita chýba
Predstavme si, že sme v akomsi laboratóriu. V ňom vieme kombinovať rôzne ľudské stránky a vlastnosti, skúmajúc čo sa stane, keď jednotlivé prvky pridáme alebo odoberieme.
Poznámka: Je dôležité uviesť, že pasívna agresivita, egocentrizmus a iné vzorce správania, ktoré v texte spomínam, nie sú výsledkom zjednodušeného zmiešania vlastností. Ide len o metaforu, ktorá má za cieľ priblížiť komplexné prejavy, ktoré môžu prameniť zo strachu, neschopnosti otvorenej komunikácie, nedostatočných vzťahových zručností alebo vývojových tráum. Táto sekcia je preto zjednodušená a písaná prístupným štýlom úplne zámerne.
Poďme sa teraz chvíľu zabávať s rôznymi ingredienciami.
Pokus č. 1: Agresia, ktorá sa nechce naplno odhaliť
Pri pasívnej agresivite pridáme pasivitu v jej vyhýbavej forme a zmiešame ju s agresivitou v podobe nesúhlasu, nevraživosti alebo až nepriateľstva. Po vypití takto zmiešaného nápoja sa cítime zvláštne zablokovaní. Máme v sebe totiž plno hnevu a odporu, ale musíme ho potláčať a dávať najavo čo najmenej, aby dobre bolo. Musíme sa kontrolovať, nechceme predsa ukázať, čo si skutočne myslíme a cítime, pretože by sme si mohli pohnevať ľudí. Súčasne už máme dosť neustálej ústupčivosti, sklápania uší, nadmerného prispôsobovania sa a hovorenia „áno“, aj keď v skutočnosti chceme kričať „nie!“. Hanblivá kamarátka Pasivita vždy chytí svoju drzú a frustrovanú sestru Agresivitu. Keď sa chystá niekde nabehnúť a urobiť scénu, dá jej ruku na ústa, aby nevznikli problémy. Agresivita je ale beťárica. Nájde si iné cestičky, ako dať aspoň kus najavo, že sa jej niečo nepáči a s niečím nesúhlasí. Začne ignorovať, robiť naschvály, zdržovať a do jej slov sa prikradne čoraz väčší sarkazmus a cynizmus. Rastie v nej zlosť, ktorá potichu vrčí cez jej zaťaté zuby. Je celá nepríjemná a podráždená, ale keď na to niekto upozorní, radšej sa stiahne.
Pasívnej agresivite chýba ingrediencia otvorenosti, ktorá by vnútornú frustráciu premenila na jasný, priamy a rešpektujúci nesúhlas. Namiesto útokov zozadu by zaznel pokojný, ale rozhodný hlas, ktorý vie jasne vyjadriť nesúhlas alebo nepochopenie. Takáto otvorenosť otvára dvere ku konštruktívnej komunikácii a riešeniam, ktoré sú výhodné pre obe strany (tzv. win-win).
Pokus č. 2: Čo na srdci, to hneď na jazyku
Prechádzame na ďalší experiment. Zmixujeme otvorenosť s agresívnou drzosťou v takom pomere, že vznikne drzá úprimnosť. Po vypití tohto čarovného nápoja začneme hovoriť všetko, čo nám napadne. Hovoríme bez prestávok, bez premýšľania a bez ohľadu na pocity druhých. Zaznie len surová pravda, bez pozlátok, ostrá ako nabrúsený meč, ktorý tne priamo do živého. Takto odbrzdený človek sa cíti slobodne. Môže si predsa hovoriť, čo chce, kedy chce, komu chce a je mu jedno, aký to má dopad na ostatných. Veď čo on s tým má, ako sa cítia druhí, to sú predsa ich veci a frustrácie. Ak s ním druhí nesúhlasia, sfučí sa alebo im slovne naloží. To až dovtedy, kým niekto za tie drzé slová poriadne nenaloží jemu.
Tejto drzej úprimnosti chýba rešpekt a empatia, dve zložky, bez ktorých je nápoj poriadne ostrý a zároveň nedochutený, zanechávajúci v hrdlách ochutnávačov trpkú pachuť. Niektorí ho hneď vypľujú a radšej utekajú kade ľahšie. S novými ingredienciami je ale jemnejší, jeho názov sa zmení na radikálnu úprimnosť. Hoci nemusí každému chutiť, znalci ju vedia oceniť. Po jej vypití sa človek dokáže vyjadrovať zdvorilo, no zároveň rázne a jednoznačne, bez klamstiev a pretvárky.
Pokus č. 3: Keď sme na JA-visku
Je tu ešte jeden lektvar. Tentokrát sa varí v ošarpanom kotlíku a má zvláštnu, desivo tmavú farbu. Medzi ingredienciami bola pasivita, pol kila uzavretosti, dve hrste sebectva a veľmi tenké škrupinky ega, ktoré sa ľahko urazí. Po pár hodinách varenia sa môže servírovať esencia egocentrického nastavenia. Má ale poriadne nežiaduce účinky. Ak jej totiž niekto ochutná príliš veľa, začne byť pohltený sám sebou a všetko bude len o ňom. Začnú sa diať aj akési tajomné procesy, pretože okolo takého človeka sa nafúkne hrubánska bublina, cez ktorú poriadne nevníma druhých ľudí, vidí len ich nejasné obrysy. Z bubliny je možné počuť tlmené slová ako „ja, ja, ja, len ja“, no nejde o nemecký súhlas, ale o signál, že dotyčný je akoby odrezaný od okolitého sveta a ide mu len o to, čo chce jeho výrazne sebecké „ja“. Hľadí vlastne len na svoje potreby, pocity a záujmy.
Hanblivá kamarátka, ktorá udržala agresivitu na uzde v prvom nápoji, sa premení nauzavretého a neprístupného sebca.Ten všetko vníma len cez filter toho, ako sa cíti on sám. Jeho potreby sú tie najdôležitejšie. Má rád svoje monológy, ostatní majú len počúvať, nech sa ani neopovážia nesúhlasiť. Môže sa správať, ako chce, pretože to tak cíti, robí to pre seba, takto je to lepšie a druhí sú mu ukradnutí. V jeho prípade sa agresivita zmenila na nadradenosť a úplné odpojenie od toho, čo prežívajú iní. Ak mu niekto povie niečo, čo sa mu nepáči, zduje sa a trestá tichom. Načo by komunikoval, keď nechce, tak nemusí. Ignoruje hranice druhých, nepočúva a všetko musí byť len podľa neho, inak je zle. Uff, z tejto ochutnávky sa obracia žalúdok.
Fľaša ťaživého lektvaru egocentrizmu je taká zapečatená, že sa nedá poriadne otvoriť a dostať sa k jej obsahu. Akoby ani sama nechcela, aby sa z nej niekto napil. Možno z nej niekedy v minulosti logali plnými dúškami ľudia, ktorí obsah hneď vypľúvali alebo chuť skritizovali natoľko, že sa fľaša radšej sama zapečatila a už nedovolí nikomu, aby s ňou takto zaobchádzal. Chýba tu totiž vzájomnosť, dosť špecifická ingrediencia, ktorá sa ťažko hľadá, a keď chýba, tak odrezanie od iných sa mení na uzavretosť. Táto fľaša ale potrebuje niekoho, kto by bol trpezlivý a počkal si, kým mu dovolí sa napiť, pretože keď sa niekomu otvorila, tak to vôbec nedopadlo dobre. Musí sa odvážiť urobiť to, pred čím sa tak chráni – otvoriť sa. Až potom sa jednostranný monológ časom zmení na vzájomný a úctivý dialóg.
Ako je možné vidieť, asertivita nám umožňuje kultivovať niekedy aj protichodné tendencie a vlastnosti s cieľom nastolenia rovnováhy, ktorá bude oveľa prospešnejšia než mnohé vyhrotené prejavy, ktoré nám môžu vzťahy poriadne skomplikovať.
Čo tieto pokusy vlastne dokázali?
Na týchto troch značne zjednodušených experimentoch jasne vidíme, čo sa stane, ak sa niekto pod vplyvom pomyselného vždy inak namiešaného nápoja príliš vychýli na tienistú stránku niektorej zo svojich vlastností.
Pasívne agresívny človek je viac uzavretý a svoju nahromadenú agresiu radšej skrýva a potláča. Vďaka nápoju asertivity by sa viac otvoril a bol schopný komunikovať priamo a jasne. Svoju potlačenú agresivitu by mohol využiť napríklad na to, aby zmenil to, s čím nie je spokojný. V praxi by sa to napríklad prejavilo tak, že namiesto neustáleho sklápania uší a tolerovania rôznych neprávostí sa konečne ozve, keď ho kritizujú za niečo, za čo v skutočnosti nemôže, a odmietne ako obetný baránok preberať zodpovednosť za prešľapy iného, no u vedenia obľúbenejšieho, člena tímu.
Človeku, ktorý je drzo a nemiestne úprimný, chýba filter. Hocičo šplechne do očí a myslí si, že to, ako sa cítia ostatní, nie je jeho problém. Chýba mu asertivita v odtieni rešpektu. Vďaka nej by si zachoval úprimnosť, no empaticky by ju vedel zjemniť tak, aby sa k ostatným správal s úctou a porozumením. Taký človek by mal radšej vedome spomaliť a svoje slová vážiť. Veď namiesto vety „vyzerá to na tebe úplne príšerne“ môže manžel povedať aj niečo také ako napríklad „mne sa to až tak nepáči, ale je pre mňa dôležité, že sa v tom ty cítiš dobre“. Vidíte tu zmenu?
U egocentrika to vôbec nebude jednoduché, pretože ho chráni poriadne tvrdá škrupina. Niekedy sa zdá, že sa k nemu treba opakovane dobíjať, čo môže byť dosť únavné. Je to ako snažiť sa otvoriť mušľu, ktorá robí všetko preto, aby ostala nadobro zatvorená a sama so sebou. Sem-tam síce vykukne perla, no potom sa to zaklapne ešte oveľa pevnejšie. Ak sa však so správnymi ľuďmi naučí postupne otvárať, pocíti, že je to bezpečné. Pevná stena, ktorá chráni jeho vnútro pred ďalšími sklamaniami, sa začne pomaly zjemňovať. Egocentrický kamarát si môže vstúpiť do svedomia a namiesto vety „to sú tvoje veci, ty to máš tak, ja to mám inak, nechcem o tom počúvať“ skúsiť iný prístup, kde aj vidno viac snahy, napríklad „nerozumiem tomu, čo teraz prežívaš, ale povedz mi viac, nech si to viem lepšie predstaviť, aby som ťa mohol pochopiť“.
Asertivita môže byť aj súčasťou liečenia. Pomôže nám, keď sa dostaneme do nejakej prílišnej výchylky, pretože nám pomôže pristupovať k sebe a ostatným omnoho zdravšie a vyváženejšie. Asertivita je vo svojej podstate kombinácia rôznych ingrediencií, najmä už v úvode spomínaného rešpektu, otvorenosti, vzájomnosti a ochoty veci priamo a jasne pomenovať. Každý má iné potreby a chute. Niekomu by pomohlo viac otvorenosti, inému zas odvaha komunikovať priamo. Asertivita môže byť presne tou zložkou, ktorú potrebujeme k väčšej vnútornej rovnováhe a zdravším vzťahom.
Prečo nám teda asertivita pomôže?
Asertivita je vo svojom jadre schopnosť autentického sebavyjadrenia. Umožní nám komunikovať priamo, vecne a úctivo. Pomáha nám vyjadriť, ako sa cítime a ako vnímame situácie, a zároveň si s ostatnými vyjasniť svoje hranice, požiadavky a očakávania. Vďaka asertivite môžeme byť iniciatívnejší, komunikovať efektívnejšie, pristupovať k ostatným s úctou a budovať vzťahy založené na vzájomnom rešpekte a dôvere. Zároveň je to zručnosť, vďaka ktorej môžeme vyjednávať o svojich potrebách a záujmoch v rôznych situáciách tak, aby sme sa vedeli sebavedome postaviť za to, čo chceme a potrebujeme.
V blízkych vzťahoch pomáha asertivita komunikovať priamo, bez nutnosti hovoriť náznakmi alebo čakať, že druhí budú čítať naše myšlienky, pretože nemajú ako vedieť niečo, čo im sami nepovieme. V práci nám umožní lepšie vyjednávať a nastavovať si podmienky spolupráce, napríklad v tíme. Pomôže nám tiež žiadať o zmeny, keď sa nám niečo nepáči alebo s niečím nie sme stotožnení. Umožní nám aj lepšie obhajovať seba a svoju prácu.
Výrazne nám pomôže aj v oblasti duševného zdravia. Asertivita je totiž účinným protiliekom na naučenú bezmocnosť, čo je stav, keď sami seba (často pod vplyvom opakovaných skúseností) presvedčíme, že sa so situáciou nedá nič robiť a musíme niečo trpieť, aj keď v skutočnosti máme veľa možností, ktoré pre naše fatalistické nastavenie nevidíme. Vďaka asertivite sa zbavíme istej dávky stresu, ktorý pramení z potláčaných pocitov, ako je spomínaná bezmocnosť, nevyjadrený hnev alebo hromadiacasa frustrácia. Vďaka väčšej ochote rozprávať o tom, ako sa cítime a čo sa v nás odohráva, sa odbremeníme od tlaku, ktorý si nevedome vytvárame, keď v sebe emócie dusíme. Tak nemajú šancu sa hýbať, prúdiť, byť spracované a vyjadrené.
Vplýva tiež na to najdôležitejšie: kvalitu našich vzťahov. S pomocou asertivity sme schopní vytvárať spojenia, v ktorých sa stretávajú dve rovnocenné bytosti, ktoré sú vďaka vzájomnému rešpektu schopné brať do úvahy svoje pocity, hranice, často rozdielne názory či očakávania. A keď sme vo vzťahoch rešpektovaní, posilňuje to našu sebaistotu a sebavedomie.
Ako asertivitu rozvíjať?
Zamerajme sa teraz na každodennú prax. Asertivita sa najlepšie ukazuje v konkrétnych činoch, inak hrozí, že zostaneme paralyzovaní vo vlastnej analýze alebo prílišnom vyčkávaní. Nemusí ísť o veľké skoky, ale o postupné približovanie sa k vlastnému vnútru a väčšie naladenie na svoje myšlienky, pocity, hranice, potreby a preferencie.
Každý deň máme hneď niekoľko príležitostí, ako svoju asertivitu rozvíjať. Vo všeobecnosti platí, že čím viac ju pravidelne precvičujeme, rovnako ako akúkoľvek inú schopnosť, tým prirodzenejšou súčasťou nášho správania sa stane. Staneme sa otvorenejšími, prístupnejšími a čitateľnejšími.
Uvediem pár príkladov, aby ste mali konkrétnu predstavu, čo mám na mysli:
Namiesto tradičného tichého súhlasu a sklopenia uší skúste povedať: „S týmto nesúhlasím.“
Nemusíte vymýšľať výhovorky a ignorovať správy či telefonáty, radšej komunikujte priamo: „Prepáč, dnes nemám energiu na takéto veci, napíšme si zajtra.“
Ak vás v práci nadmerne zaťažujú, odhodlajte sa povedať: „Momentálne mám toho na sebe veľa, nedalo by sa to prerozdeliť?“
Keď chcete požiadať o zvýšenie platu, ukážte sebaistotu: „Rád by som s tebou hovoril o zvýšení platu. S ohľadom na moje výsledky a vyťaženosť si myslím, že je to namieste. Môžeme sa o tom porozprávať?“
Ak ste s niekým dohodnutí a neozýva sa, neodpisuje alebo nedvíha telefón, nemusíte zbytočne čakať. Pomôže krátka správa: „Ahoj, rád(a) by som vedel(a), ako si na tom a či teda môžem s tebou počítať. Ak sa niečo zmenilo alebo nechceš ísť, daj mi to, prosím, vedieť.“
V situácii, keď vám niekto narúša osobný priestor, dajte najavo, čo to vo vás vyvoláva: „Necítim sa komfortne, keď si takto blízko, nechaj mi, prosím, viac miesta.“
Keď potrebujete viac času na rozhodnutie, pokojne oznámte: „Potrebujem viac času na rozmyslenie, nechcem byť pod tlakom, dám ti potom vedieť.“
Ak vám niekto neustále skáče do reči a nepustí vás k slovu, zasiahnite: „Prepáč, ale zatiaľ je táto diskusia viac tvojím monológom. Ja mám skôr záujem debatovať, len je to ťažké, keď mi nenecháš žiadny priestor.“
Majte na pamäti, že každý malý krok sa počíta. Pre niekoho môže byť veľkým skokom už len to, že sa konečne, hoci nesmelo a s gučou v hrdle, začne ozývať. Tak začne viac dbať na svoje pocity a nebude vnímať iba to, čo chcú druhí.
Asertivita v medziľudských vzťahoch
Asertívna komunikácia sa dá využiť vo všetkých vzťahoch, či už romantických, pracovných, rodinných, priateľských alebo v bežných známostiach.
Pri komunikácii o citlivejších témach, kde každé neuvážené slovo môže ľahko vyvolať napätie alebo viesť ku konfliktu, je účinné používať tzv. „ja“ výroky, ako napríklad „ja si myslím“, „ja cítim“ alebo „ja vnímam to tak, že“. Tieto výroky pomáhajú predísť obviňovaniu, kritike a výčitkám, a namiesto toho otvárajú priestor pre rešpekt a spoluprácu.
Takéto výroky je vhodné formulovať ako tvrdenia o vlastnom prežívaní. Nejde pritom o egoistické „ja, ja, ja“, ktoré znamená zameranie len na seba. „Ja“ výroky slúžia najmä na otvorenie diskusie, umožnia druhému pochopiť, čo sa v nás deje, a vytvárajú priestor na reakciu, ďalšie rozhovory, vyjednávanie, nastavovanie dynamiky, zmeny a riešenia.
Znamená to hovoriť o tom, čo cítime, čo si myslíme, aký význam niečomu pripisujeme, ako si to vysvetľujeme a čo konkrétne by sme chceli, aby sa zlepšilo. Ak na druhého vyletíme s obviňovaním, kritikou či urážkami, vytvoríme ideálne podmienky na hádku, počas ktorej budeme svedkami módnej prehliadky vlastných i cudzích obranných mechanizmov.
Asertívne výroky sa naopak zameriavajú viac na pozorované správanie, ktoré pomenujeme, a na naše pocity, ako aj význam, na základe ktorého si to, čo vnímame, vysvetľujeme.
Preto je dôležité pridať ingredienciu rešpektu. V praxi to znamená niekedy sa zastaviť a premyslieť, čo a ako povieme. Naše slová totiž majú na druhých priamy vplyv, čo si však často uvedomíme až po ich vyrieknutí. V návale emócií je preto lepšie spomaliť, začať vedome dýchať a zvážiť konštruktívnejšie a ohľaduplnejšie vyjadrenie. Takto môžeme transformovať výčitky na vyjadrenie vlastných obáv a konkrétnych požiadaviek.
Príklady môžu znieť takto:
„Nepýtaš sa ma skoro žiadne otázky a mám potom dojem, že ti na mne až tak nezáleží.“
„Keď mi to dáš vedieť na poslednú chvíľu, neviem, ako sa mám zariadiť. Skús mi to nabudúce, prosím, oznámiť s väčším predstihom.“
„Cítim, že je tu niečo, čo nehovoríš a dusíš to v sebe. Môžeme sa, prosím, otvorene porozprávať?“
„Nechcem, aby si ma v tomto ovplyvňoval(a), najradšej by som sa rozhodol(a) podľa seba.“
„Teraz by som bol(a) najradšej sám(a) a len tak si čítal(a). Môžeme sa radšej stretnúť v piatok alebo iný deň?“
„Keď mi niečo nepovieš, neviem, čo si myslíš alebo čo chceš. Povedz mi to, prosím, jasne, nech viem, čo mám robiť.“
„Mám dojem, že si na mňa nevieš nájsť čas, aj keď vidím, že s inými si takmer stále. Môžeš mi, prosím, povedať, čo sa deje?“
„Občas sa pri tebe cítim len ako nejaká vedľajšia postava, nie ako tvoj(a) partner(ka). Môžeme si aspoň raz za týždeň nájsť na seba čas a zas sa viac rozprávať? Obaja toho máme teraz veľa, ale nechcem, aby sme sa jeden druhému vzďaľovali.“
Vďaka asertivite nemusia ani prípadné hádky a konflikty zbytočne eskalovať, pretože budete vedieť pomenovať, čo sa deje, čo je pre vás dôležité, a zároveň vnímať aj inú perspektívu, čo je v podstate základ akéhokoľvek bližšieho vzťahu.
Asertivita a osobné hranice
Asertivita sa dá prirodzene skombinovať aj s určovaním hraníc. Nemusia slúžiť len na to, aby sme medzi seba a niekoho druhého postavili múr alebo vyjadrili, čo rozhodne nehodláme tolerovať. Hoci ich môžeme využiť na jasné vyjadrenie nesúhlasu, pomocou nich tiež môžeme dať druhej osobe možnosť upraviť veci k lepšiemu, aby boli naše hranice rešpektované. Pre druhého môžu slúžiť ako pozvánka na zmenu prístupu alebo správania.
Tu je pár príkladov, ako to môže vyzerať v bežnom živote:
„Nepáči sa mi, že diskutuješ o tom, čo sa stalo medzi nami, so svojimi kamarátkami skôr, než sme mali možnosť porozprávať sa my dvaja. Takéto niečo naštrbuje dôveru. Môžeme sa, prosím, dohodnúť, že to už robiť nebudeš?“
„Vôbec sa mi nepáči, že ma nechávaš tak dlho čakať a držíš ma v neistote. Viac by som ocenil(a), keby si mi napísal(a) krátku správu, že nemáš čas a ozveš sa až večer, aby som vedel(a), na čom som.“
„Cítim, že väčšina vecí v tomto vzťahu je len na mne. Môžeme sa, prosím, o tom otvorene porozprávať a nastaviť si to inak?“
„Nepáči sa mi, keď sa so mnou takto rozprávaš. Tebe by sa tiež nepáčilo, keby som k tebe pristupoval(a) nadradene alebo ťa zosmiešňoval(a). Prosím, nech sa to už neopakuje, inak sa s tebou prestanem stretávať.“
„Rád(a) sa s tebou o tom porozprávam, ale teraz to potrebujem predýchať a spracovať. Môžeme sa k tomu vrátiť neskôr?“
Asertivita nám pomáha jasne, presne a zreteľne vyjadriť svoje osobné hranice, aby ich druhí mohli pochopiť a zohľadňovať. Či ich však budú rešpektovať, závisí len od nich. Ak svoje hranice nekomunikujeme, druhí ich môžu nevedome prekračovať a časom si dovoľovať viac, pretože vedia, že sa za seba nepostavíme. Včasné a otvorené komunikovanie hraníc preto pomáha nastaviť vo vzťahu zdravšiu dynamiku. Je to tiež spôsob, ako vyjadriť frustráciu a nesúhlas, ktorý pomenuje konkrétne správanie bez útočnej kritiky, s cieľom nastaviť dynamiku vzájomného fungovania tak, aby boli spokojní obaja.
Hranice neslúžia na to, aby sme druhých od seba odstrkovali alebo stavali bariéry, keď sa zachovajú nevhodne. Naopak, slúžia nám na to, aby sme im presne ukázali, za akých okolností ich pustíme bližšie k sebe.
Keď si nevieme určiť hranice, niektorí ľudia môžu začať predpokladať, že si môžu dovoliť hocičo, pretože nenarazia na dostatočný odpor. Inak povedané, ak nebudete rešpektovať vlastné hranice, nebudú vás rešpektovať ani iní. Takéto hranice sú pevné voči ľuďom, ktorí ich nerešpektujú, a priepustné voči tým, ktorí sa vedia správať citlivo a ohľaduplne.
Aby sme svoje hranice poznali a vedeli ich komunikovať, musíme ich najskôr vedome spoznať. To znamená ujasniť si, čo nám je príjemné alebo nepríjemné, aké máme hodnoty, očakávania a čo nás definuje ako jedinečné individuality. Hranice ohraničujú to, kým sme, a vďaka asertivite sa učíme stáť si za tým, čo je pre nás dôležité.
Priamo, otvorene a s rešpektom
S pomocou asertivity sa staneme priamočiarejší, úprimnejší a otvorenejší. To, samozrejme, ovplyvňuje, ako vnímame sami seba a ako nás vníma okolie. Niektorých ľudí nepoteší, ak začneme byť aktívnejší, viac rešpektovať vlastné pocity a hranice, hovoriť aj „nie“ a jasne pomenovávať, čo sa nám nepáči alebo s čím nesúhlasíme, a svoje stanoviská náležite obhájime. Väčšinou však pôjde o ľudí, ktorí priamo či nepriamo profitujú z toho, že sme ustráchanejší, menej sebavedomí, viac uzavretí a tolerujeme viac, než by sa patrilo.
Keď začnete byť asertívnejší, takíto ľudia si môžu všimnúť, že niečo je iné. Medzi sebou si môžu šepkať, že ste sa zmenili, niečo sa vám stalo, alebo dokonca zaujať postoj, že sa s vami už „nedá“. V skutočnosti sa však často deje len to, že už tak ľahko nesklopíte uši a nedovolíte, aby vás niekto manipuloval, využíval alebo sa na vás odbrzďoval. Takéto správanie je pre sebecké a kontrolujúce typy so zraniteľnými egami ťažko akceptovateľné.
Pre vás však bude mať asertivita nespočetné benefity, ktoré si ľudia nie vždy uvedomujú. S jej pomocou budete vedieť jasne definovať, čo je pre vás prijateľné a čo nie. Budete vedieť otvorene opísať, čo sa deje, hovoriť viac o svojom prežívaní, naučíte sa pomenovať problémy a vysvetliť, ako niečo vnímate. A to všetko bez obviňovania, nátlaku, trucovania či pasívnej alebo otvorenej agresivity.
Táto nová schopnosť vám tiež umožní navrhnúť, aké správanie alebo prístup od ostatných preferujete alebo požadujete. Vďaka tomu sa nebudete pasívne podieľať na dynamike vzťahu, ale budete ju aktívne spoluvytvárať. Ak sa vám niečo nepáči, môžete sa snažiť o zmenu napríklad úpravou vlastných vzorcov správania alebo určením hraníc.
Takto upravený prístup bude založený na úprimnosti, otvorenosti, vzájomnej úcte a rešpekte. Postupne začnete byť vnímaný ako niekto, kto si váži sám seba a zároveň vie, ako sa správať k ostatným. Takáto asertivita vzbudzuje dôveru, rešpekt a zároveň povzbudzuje ostatných, aby aj oni sami boli vo vzťahu k vám otvorenejší a hovorili narovinu, čo cítia a ako sa veci majú.
Asertivitou ku kvalitnejšiemu životu
Keď sa naučíme byť asertívnejší, získame všestranný nástroj, ktorý nám pomôže zlepšiť niekoľko oblastí života naraz. Vďaka tejto novej schopnosti budeme otvorenejšie vyjadrovať svoje myšlienky a pocity, čo výrazne pomáha najmä v blízkych vzťahoch. Väčšia otvorenosť a priamosť nám umožnia riešiť nezhody a konflikty včas a konštruktívne. Nebudeme sa potláčať, radšej dáme vedieť, ako to naozaj je, pretože nevypovedané slová sa môžu rýchlo premeniť na vnútorný tlak a narastajúce napätie.
V práci sa zase vďaka asertivite naučíme lepšie obhajovať svoje práva, záujmy, požiadavky a nároky. Budeme vedieť jasne povedať, čo sa nám nepáči a s čím nesúhlasíme, aby sme mohli upraviť podmienky a nastaviť spoluprácu s tímom alebo vedením tak, aby bola vzájomne výhodná a bezproblémová.
S asertivitou budeme môcť budovať oveľa hlbšie a dôveryhodnejšie vzťahy, pretože budeme viac dbať na svoj komfort a hranice. Rovnako nám umožní viac rešpektovať hranice, očakávania a potreby iných ľudí. Naučí nás, ako dávať a prijímať spätnú väzbu tak, aby to bolo efektívne a ohľaduplné. Zároveň nám pomôže vyjadriť nesúhlas, ak nás niekto kritizuje zaujatým alebo neopodstatneným spôsobom.
Asertivita nám pomáha aj so sebareflexiou. Keď sa učíme lepšie pomenovať svoje potreby, pocity a hranice, zároveň lepšie spoznávame samých seba. Pomáha nám uvedomiť si nielen naše konanie, ale aj to, ako sa k nám správajú iní, a vďaka tomu vieme meniť svoje zaužívané vzorce správania.
Aktívnejší a asertívnejší prístup zároveň odpudzuje ľudí s manipulatívnymi alebo narcistickými sklony, t. j. ľudí, s ktorými je náročné vychádzať, jednať a dospieť k dohode, pretože im zväčša ide len o vlastný prospech. Budete mať pevnejšie hranice a nebudete pre nich tak ľahko dostupní, aby si voči vám dovolili čokoľvek. A keď sa o niečo pokúsia, rýchlo ich upozorníte, nech si niečo nedovoľujú, pretože to pre nich bude mať konkrétne následky.
S asertivitou dokážeme tiež predchádzať vyhoreniu alebo opakovaným pocitom vyčerpania, lebo vieme odmietnuť nadbytočnú záťaž, prehnané nároky alebo delegovať úlohy, na ktoré sami nestačíme. Keď vieme jasne vyjadriť svoje pocity a postoje, je oveľa jednoduchšie rozhodovať sa, čo platí rovnako v práci aj v súkromí.
Namiešajte si vlastný liečivý koktejl
Neexistuje univerzálny návod, ktorý by vás automaticky urobil asertívnejšími. Pre každého totiž funguje niečo iné a každý potrebuje odlišnú kombináciu jednotlivých ingrediencií, ktorá mu bude najviac vyhovovať.
Niekomu pomôže, keď do svojho automatického „áno“, ktorým sa snaží vždy vyhovieť, pridá viac otvorenosti. Urobí to tak, že začne úprimnejšie skúmať svoje pocity a jasne dá najavo, čo sa v ňom deje. Porozmýšľa, ako to môže čo najlepšie sprostredkovať ostatným. Znamená to občas vedieť nesúhlasiť, povedať „nie“, vyjadriť vlastný názor a komunikovať priamejšie a zrozumiteľnejšie. Postupne tak získa skutočnú sebadôveru, nie pýchu maskovanú akosebaistotu. Namiesto ticha a prázdneho súhlasu nadobudne odvahu otvorene hovoriť o tom, ako sa veci skutočne majú a čo je pre neho dôležité.
Inému, uzavretejšiemu človeku, ktorého okolie považuje za neprístupného či sebeckého, môže pomôcť, keď do vzťahov pridá viac rešpektu a vzájomnosti. Namiesto čakania, že druhí budú chodiť len za ním, začne byť aktívnejší. Ozve sa sám od seba, bude sa viac pýtať, zaujímať sa o to, ako sa cítia ľudia okolo neho, a začínať viac brať na nich ohľad. Znamená to aj to, že si nebude robiť veci zakaždým tvrdohlavo po svojom, ale bude ochotný viesť dialóg, dohodnúť sa a vyjednať podmienky, ktoré vyhovujú všetkým zúčastneným. Prestane byť autoritatívnym vodcom, ktorý jednostranne oznamuje svoje rozhodnutia, odmieta diskusiu a vyžaduje rešpekt, hoci ho sám neponúka.
Vzájomnosť pomáha aj v situáciách, keď jednáme s niekým, kto je stiahnutý alebo príliš uzavretý vo svojej egocentrickej bubline. Takémuto človeku dáme najavo, že si ho vážime a chceme ho vypočuť, no zároveň očakávame, že sa otvorí a bude spolupracovať. Inak je vzťah nevyvážený a necítime sa v ňom dobre, pretože máme pocit, že len dávame a takmer nič nedostávame späť.
Okrem otvorenosti, priamočiarosti, vzájomnosti a rešpektu je dôležité pridať aj sebapoznanie a sebareflexiu. Znamená to vedieť rozoznať svoje skutočné potreby, pocity a hranice a byť schopný ich aj vyjadriť. Keď poznáme samých seba, dokážeme presnejšie pomenovať, čo chceme a potrebujeme, čo je pre nás prijateľné a čo nie. Umožní nám to reagovať primeranejšie a vyrovnanejšie, a nastaviť si vzťahy tak, aby dynamika vyhovovala obom stranám. A tým, ktorí nás opakovane znevažujú alebo nerešpektujú, môžeme jasne povedať, že vzhľadom na ich prístup sme sa rozhodli s nimi netráviť čas. Preferujeme totiž niečo zdravšie a pre nás vhodnejšie.
Pamätajte, že sa asertívnymi nestanete zo dňa na deň. Je to každodenná prax a každá zmena správania, návykov a zaužívaných vzorcov si vyžaduje čas. Každý krok, aj ten najmenší, sa však počíta.
Asertivita je metaforicky akousi alchýmiou každodennosti. Umožňuje nám pretvárať bežné interakcie do podoby, ktorá pomáha budovať sebavedomie a viesť komunikáciu tak, aby vznikali zdravšie a úprimnejšie vzťahové dynamiky. Vďaka nej budeme vystupovať istejšie, cítiť sa sebavedomejšie a prejavovať sa otvorenejšie. Zároveň nás naučí rešpektovať ostatných a dbať na to, aby naše vzťahy boli vyvážené, založené na porozumení, dôvere a zdravej spolupráci.
S asertivitou budeme cítiť, že máme väčšiu kontrolu nad svojím životom. Dáva nám odvahu lepšie sa vyjadrovať a inšpiruje nás, aby sme boli iniciatívnejší, sebaistejší a odvážnejší.
Postupne sa naučíme komunikovať a pristupovať k iným odvážnejšie, priamejšie, dospelejšie a celkovo zrelšie. To nás priblíži k oveľa zdravším vzťahom a dynamikám.
Namiešajte si preto asertivitu tak, aby ste do neho pridali presne tie zložky, ktoré vám osobne najviac pomôžu.
Aby vám život čo najviac chutil.
Text je môj vlastný, no pre lepšiu presnosť som si overil niektoré formulácie aj z iných zdrojov, napríklad tu:
https://www.psychologytoday.com/us/basics/assertiveness
https://www.mayoclinic.org/healthy-lifestyle/stress-management/in-depth/assertive/art-20044644
https://www.verywellmind.com/reduce-stress-with-increased-assertiveness-3144971
Špeciálny odkaz pre pár konkrétnych ľudí z komentárov a súkromných správ: Články si píšem sám, nepíše ich AI a neodpisujem od iných autorov, môžete si to sami overiť. Tiež som sa rozhodol nereagovať na veci, ktoré sa netýkajú danej témy, na rôzne sugestívne nadhodenia alebo mylné interpretácie toho, o čom píšem. A prosím, nepíšte mi, že sú články dlhé. Viem o tom, sú tak písané schválne, pretože rád idem viac do hĺbky a chcem sa odlíšiť od bežne dostupného obsahu.
Všetky ostatné komentáre alebo námety na zamyslenie samozrejme rád uvítam.
____________________________________________________________________________
Ak sa vám článok páčil a chceli by ste ma podporiť v ďalšej tvorbe alebo mi nejakým spôsobom poďakovať, ak vám napríklad pomohol alebo ste si čítanie užili, môžete tak urobiť na nasledovnom odkaze:
PS: Tento text predstavuje môj osobný pohľad a slúži výhradne na informatívne účely. Časti tohto textu je možné šíriť len s mojím súhlasom.
Článok neprešiel profesionálnou korektúrou. Ak by ste v ňom našli závažné chyby alebo veľké nepresnosti, neváhajte mi napísať správu. Pozriem to a opravím.
