Určite ste sa už ocitli v situácii, keď ste potrebovali pohľad zvonku a obrátili sa na niekoho, komu dôverujete. Na tom nie je nič zlé, práve naopak. Niekedy nám druhí dokážu ponúknuť cenný nadhľad, upozorniť na skryté riziká alebo nás upokojiť, keď zbytočne dramatizujeme. Vyhľadanie podpory a zdieľanie pocitov s dôveryhodnými ľuďmi mimo vzťahu je prirodzené a bežné, najmä ak je vzťah nevyvážený, jednostranný, nezdravý alebo v ňom úprimná, otvorená komunikácia z rôznych príčin nie je možná.
Problém však nastáva, akonáhle sa ľudia vyhýbajú priamej komunikácii a riešeniu nezhôd, napätia či problémov s niekým, s kým majú blízky či významný vzťah. Namiesto rozhovoru s danou osobou sa obrátia na niekoho iného. Tak vzniká nezdravý vzorec správania nazývaný triangulácia. Ide o situáciu, kedy sa konflikty neriešia priamo medzi dvomi zúčastnenými stranami, ale prostredníctvom tretej osoby. Týmto sa obchádza skutočný dialóg, čo často spôsobí, že problém sa ešte viac znejasní alebo prehlbuje. Ak sa podpora u iných vyhľadáva práve z dôvodu vyhýbania sa priamemu rozhovoru s partnerom, ide aj keď len nechtiac o trianguláciu v únikovom ponímaní, prostredníctvom vynechávania alebo obchádzania osoby, ktorá by tam mala byť priamo účastná. To platí aj v prípade konzultácií alebo hľadania podpory mimo vzťahu, ak tieto aktivity vedú k rozhodnutiam, ktoré majú zásadný vplyv na druhú osobu a vzťah, bez jej priameho zapojenia.
Ak ste sa niekedy ocitli na prijímajúcej strane takéhoto správania, určite poznáte ten pocit, keď sa o vás hovorilo bez vás. Možno vám druhá osoba len oznámila výsledky rozhovorov, o ktorých ste vôbec nevedeli, a teda ste ani nemali možnosť ovplyvniť ich výsledok. Nemali ste šancu reagovať, vyjadriť svoj pohľad, vysvetliť svoje konanie ani sa obhájiť. Tým ste prišli o príležitosť vzťah napraviť, aj keď ste o to stáli.
Možno ste sa dokonca dozvedeli, že vás niekto opisuje v negatívnom svetle, zatiaľ čo seba vykresľuje ako obeť. Alebo zdieľa s inými intímne a dôverné informácie, ktoré nikdy nemali opustiť hranice vášho vzťahu. V takom prípade nejde len o nevedomé vyhýbanie sa konfrontácii, ale o zradu dôvery, ktorá môže mať dlhodobé následky. A možno ste sa aj vy v minulosti podobne zachovali. Nie z manipulácie, ale zo zranenia, zo strachu alebo túžby po opore. Možno ste to časom oľutovali, keď ste si uvedomili, aké dôsledky mal takýto prístup.
Triangulácia sa netýka len tých, ktorí ju používajú, alebo tých, voči ktorým je namierená. Niekedy sa človek ocitne uprostred. Dvaja blízki ľudia medzi sebou súperia a vy ste vťahovaní do ich konfliktu. Môže ísť o rozchod, rozvod, rodinné napätie alebo pracovnú hádku. V takej pozícii sa často očakáva, že zaujmete stanovisko, podporíte jednu stranu alebo sprostredkujete informácie. No v konečnom dôsledku to takmer vždy len prehlbuje vzdialenosť medzi pôvodnými stranami a narúša ich dôveru.
Najzávažnejším dôsledkom triangulácie je to, že človek si namiesto skutočného rozhovoru vytvára vlastný príbeh, ktorý môže byť veľmi skreslený. Tento príbeh potom zdieľa s inými a namiesto toho, aby sa usiloval o porozumenie, vzdiali sa od možnosti skutočne niečo vyriešiť. Vzniká ilúzia, že situáciu spracoval, ale v skutočnosti sa jej len vyhol. A práve tým bráni dosiahnutiu zlepšenia tam, kde problémy vznikli.
1. Podstata triangulácie
Predstavte si trojuholník. Má tri body. V spodnej časti sú body A a B, na vrchole bod C. Pri triangulácii medzi A a B neprebieha priamy dialóg. Namiesto toho sa pod vplyvom jedného z týchto bodov, alebo niekedy oboch, do vzťahu zapájajú ďalšie osoby, ktoré zastupujú bod C.
Problém, ktorý by si vyžadoval otvorenú komunikáciu, ochotu byť zraniteľný, prevziať zodpovednosť, priznať chyby, ospravedlniť sa a snažiť sa o nápravu, sa tak prenáša mimo pôvodného vzťahu. Dialóg, ktorý by mal prebiehať medzi A a B, sa rozptýli k tretej strane. Tým sa narúša možnosť skutočného vyjasnenia a predovšetkým, oberá to ľudí o možnosť spoluvytvárať dynamiku vo vlastnom vzťahu, keďže jedna strana je vylúčená z diskusie a riešenia konfliktu. Často sa to deje v čase, keď je ešte šanca vzťah zachrániť alebo aspoň porozumieť tomu, čo sa stalo.
Triangulácia je v jadre vyhýbavý (ochranný) mechanizmus. Slúži ako únik pred diskomfortom, ktorý prináša konflikt alebo konfrontácia. Namiesto priameho kontaktu sa človek obracia na iných, ktorí mu ponúknu úľavu, podporu alebo proste len vypočujú jeho subjektívnu verziu udalostí. Často ide o spôsob, ako sa osoba vyhne priamemu, náročnému dialógu, ktorý by si vyžadoval zodpovednosť alebo vyjadrenie zraniteľnejších pocitov. Namiesto toho si hľadá u tretej strany potvrdenie svojej perspektívy a pocit, že nie je v probléme sama. Takéto správanie však môže byť krátkozraké. Síce dočasne zmierni napätie, ale z dlhodobého hľadiska situáciu zhoršuje, pretože bráni ozdravnému procesu medzi pôvodnými stranami.
Tento vzorec správania je typický aj pre ľudí, ktorí sú viac zameraní sami na seba, než na druhých. Vo vzťahoch kladú dôraz najmä na svoje vnímanie a prežívanie, zatiaľ čo pohľad druhej strany prehliadajú alebo zľahčujú. Majú ťažkosti niesť zodpovednosť za svoj podiel na probléme, často si neuvedomujú vlastné chyby a pre nízku mieru sebareflexie sa vnímajú výlučne ako obete. Namiesto toho, aby sa postavili dôsledkom svojho správania, obracajú sa na tretie osoby, ktoré im poskytnú pochopenie alebo potvrdenie ich verzie. Týmto spôsobom si často zámerne budujú „koalíciu” s treťou stranou, aby druhú osobu v pôvodnom vzťahu diskreditovali, vykreslili ako problémovú a seba postavili do role obete. To im umožňuje ospravedlniť svoje vlastné konanie a vyhnúť sa zodpovednosti za svoj podiel na nedorozumení či konfliktnej situácii. Takto si udržiavajú ilúziu, že problém nie je v nich, čím si chránia svoje ego, no zároveň si v konflikte len vylepšujú vlastnú pozíciu a bránia obojstranne prospešnému vyriešeniu alebo zlepšeniu vzťahu.
Triangulácia ako správanie sa vyskytuje aj u ľudí, ktorí nemajú dostatočne pevné alebo jasné hranice, nedokážu kvôli strachu otvorene vyjadriť, čo cítia, povedať nie alebo sa postaviť za seba prostredníctvom priamej komunikácie s druhou osobou. V takýchto prípadoch radšej zapoja tretiu stranu, pretože je to pre nich menej rizikové a emocionálne bezpečnejšie. Nemusia pritom mať zlý úmysel. Ak sa napríklad bojíme povedať partnerovi, že nám niečo vadí, alebo sa obávame jeho reakcie, vyrozprávame sa niekomu inému. Podstatou je často neschopnosť alebo strach zvládnuť priamy, zraniteľný a teda z princípu nie príliš komfortný dialóg. Zapojením tretej strany sa osoba vyhýba pocitom potenciálnej hanby, viny alebo konfrontácie s vlastnými pochybeniami, ktoré by mohli vyplynúť z otvoreného rozhovoru s pôvodnou osobou. S treťou osobou tak vytvárame dojem, že problém riešime, no v skutočnosti sa situácia s pôvodnou osobou nikam neposúva.
Daný vzorec správania sa je prítomný aj v priateľstvách. Napríklad, keď sa Katka poháda s Mišom, ale namiesto toho, aby sa s ním porozprávala, ide sa vyžalovať spoločnej známej Zuzke. Tá sa tak nevedome ocitne v úlohe hromozvodu konfliktu, čo len zvyšuje napätie medzi Katkou a Mišom.
V súčasnosti sa triangulácia objavuje aj na sociálnych sieťach. Ľudia tam nepriamo ventilujú konflikty, hľadajú súcit alebo potvrdenie, namiesto toho, aby veci riešili priamo s osobou, ktorej sa to týka.
Ak dochádza k triangulácii, je celkom zrejmé, že vzťah medzi dvomi osobami, do ktorého vstúpila tretia strana, sa ešte viac naruší, čo môže viesť až k znemožneniu vyriešenia problému a zmierenia.
2. Typy triangulácie
Každá situácia je jedinečná, no ak sa v nej objaví komunikácia o druhej osobe mimo vzťahu, pričom chýba priama a otvorená diskusia, väčšinou ide o trianguláciu. Túto možno rozdeliť na dve základné formy:
1. Priama triangulácia – keď je tretia osoba priamo vtiahnutá do konfliktu medzi osobami A a B. Môže zaujať pozíciu spojenca jednej strany, tváriť sa ako zdanlivo nestranný "sudca" alebo fungovať ako prostredník – poslíček, ktorý odovzdáva správy medzi stranami, pretože tie nie sú schopné alebo ochotné komunikovať otvorene a zrelo.
2. Nepriama triangulácia – ide o častejšiu formu, pri ktorej osoba A hovorí o osobe B s treťou osobou C bez vedomia osoby B a bez jej účasti. Takéto správanie môže mať rôzne podoby: od sťažovania sa, ventilovania emócií, šírenia jednostrannej verzie až po hľadanie potvrdenia svojho pohľadu na situáciu. Tento druh komunikácie nenapomáha riešeniu, ale skôr ho odďaľuje a skresľuje.
Triangulácia môže prebiehať na vedomej aj nevedomej úrovni. Vedomá triangulácia je zámerné zapojenie tretej osoby do riešenia konfliktu, často s cieľom získať podporu alebo manipulovať situáciu. Nevedomá triangulácia sa deje bez plného uvedomenia si jej dopadov – napríklad keď niekto nevedome vyhľadáva potvrdenie svojich pocitov mimo priamej komunikácie, čím si sám komplikuje riešenie problému. Pochopenie tejto duality pomáha lepšie rozpoznať, kedy a prečo sa triangulácia objavuje, a otvára cestu k vedomejšiemu a zrelšiemu spôsobu komunikácie.
3. Praktické príklady
Pre niektorých čitateľov môže byť teoretické vysvetlenie triangulácie ťažšie uchopiteľné, najmä ak sa s týmto pojmom stretávajú po prvý raz. Preto som sa rozhodol doplniť text o tri konkrétne situácie, ktoré vychádzajú z reálnych skúseností. Mená aj okolnosti sú pozmenené, aby bola zachovaná anonymita, no podstata príbehov zostáva verná tomu, čo sa v skutočnosti odohralo. Tieto príklady ukazujú, ako sa triangulácia môže prejaviť v rôznych vzťahoch a aký dopad môže mať na dynamiku medzi ľuďmi v práci, v partnerstvách aj medzi priateľmi.
Príbeh č. 1: Kancelárska dráma
Linda sedí v kancelárii s Terezou, s ktorou má po čase drobné nedorozumenia. Obe majú odlišné komunikačné štýly a nie vždy sa chápu, hoci používajú tie isté slová. Linda má zvyk svoje frustrácie nevyjadrovať priamo, radšej zostáva ticho, podobne sa správa aj pred manželom. Nové kolegyne Vladimíra a Lenka nemajú Terezu v láske a postupne sa rozhodnú vstúpiť do napätej dynamiky medzi kolegyňami ako tretia strana. S Lindou si začnú rozumieť, trávia spolu prestávky aj čas mimo práce a čoraz viac si všímajú napätie medzi ňou a Terezou. Časom sa postavia na Lindinu stranu, podporujú ju a vytvárajú si s ňou blízkosť, v ktorej sa Linda otvorene sťažuje na Terezu. Linda je ľahko ovplyvniteľná, preto preberá perspektívu presvedčivej a dominantnej Vladimíry, ktorej kamarátka Lenka slepo sekunduje bez vlastného názoru. V ich bubline sa Vladimíra snaží presadiť názor, že najlepšie bude Terezu nejakým spôsobom dostať z práce. V Linde prevláda vnútorný boj, no po čase sa už na Terezu pred kolegyňami sťažuje a svojím nastavením sa prispôsobí pohľadu Vladimíry. Postupne naberá sebavedomie, od novej známej preberá prvky toxického správania a v kancelárii svoju spolusediacu Terezu miestami uráža a zosmiešňuje.
Lenka a Vladimíra vidia v situácii príležitosť a zatiahnu do nej aj Miroslava, ktorý je v tíme známy ako najmenej pracovitý kolega a zároveň má s Terezou osobný spor. Miroslav žiarli na jej pracovné úspechy a ťažko znáša jej iniciatívnosť. Spoločne začnú šíriť vymyslené klebety o Terezinom súkromí, pričom využívajú informácie, ktoré im Linda nadšene donáša. Cieľom je poškvrniť Terezinu povesť a vyvolať tlak, aby sama z práce odišla. Miroslav navyše navrhne, že ak by sa Tereza o týchto rozhovoroch dozvedela, mali by ju spoločne vykresliť ako psychicky labilnú a problémovú čiernu ovcu. Na zosúladenie svojich verzií udalostí potrebujú spolupracovať a dohodnúť sa na spoločnej línii.
Manipulácie a čoraz agresívnejšia šikana pokračujú, čo výrazne zvyšuje napätie v celom tíme. Daná skupinka nachádza ale v tom, čo robí, potešenie a utrpenie Terezy sa stáva zdrojom ich zábavy. Časom je všetko tak očividné, že Tereza sa o zákulisných intrigách dozvie a cíti sa zradená. Jej dôvera voči Linde sa úplne rozpadne a pochopiteľne s ňou prestáva komunikovať. Pod vplyvom týchto udalostí sa náhlym rozhodnutím nadriadeného Linda stáva novou spolusediacou Vladimíry a Lenky, pričom ostatní kolegovia s touto skupinkou nechcú mať nič spoločné. Tento posun ešte viac prehlbuje rozkol v tíme a zhoršuje celkovú atmosféru.
Linda sa zároveň rozhodne popierať svoju úlohu v konflikte a iným kolegom, ktorí situáciu vnímajú menej jasne, rozpráva upravenú verziu, v ktorej vystupuje ako obeť. Vynecháva pritom všetky informácie o tom, ako sama spustila trianguláciu a podieľala sa na šikane šírením osobných informácií, ktoré posúvala Vladimíre, Lenke a Miroslavovi.
Situácia sa stáva neudržateľnou a po odhalení zlomyseľného správania tretích strán sa nedôvera rozšíri po celom pracovisku. Neskôr vyjde najavo, že hlavnými pôvodkyňami intríg boli Vladimíra a Lenka, ktoré podobné praktiky uplatňovali aj voči iným kolegom, zatiaľ čo Miroslav ako skúsený manipulátor využil vzniknutú situáciu vo svoj prospech. Ostatní kolegovia sa od aktérov dištancujú, pretože nejde len o trianguláciu, ale o systematickú skupinovú šikanu voči Tereze, ktorej nadriadený napriek vedomostiam nezasiahol. Tento prípad eskaluje do vážnejších rozmerov a otvára priestor pre potenciálnu právnu dohru, ak sa Tereza rozhodne konať.
Táto situácia nie je len bežným pracovným konfliktom, ale jasným príkladom toxickej tímovej dynamiky, kde sa pôvodné napätie medzi dvoma kolegyňami zvrhlo na skupinovú manipuláciu a cielenú šikanu. Dôsledky presahujú vzťah Lindy a Terezy, narušujú dôveru v celom tíme a vytvárajú atmosféru podozrievania a neistoty. Postupne sa do šikany zapája aj iný kolega a zároveň partner Vladimíry, Juraj, ako aj kamarátka Lenky, Martina, ktorú inak všetci poznajú ako slušnú a zodpovednú ženu. Obaja však využili príležitosť „kopnúť si“ do niekoho, koho ich blízki vykreslili ako problémového, cítili sa beztrestní a začali sa preto odbrzďovať, čím ešte viac prehĺbili toxickú dynamiku v tíme.
Otvorená komunikácia medzi kolegami sa postupne vytráca. Mimoriadne znepokojujúca je pasivita nadriadeného, ktorý konflikt ignoruje a tým nepriamo podporuje manipulátorov, vysielajúc signál, že takéto správanie je tolerované. Škody sa dotýkajú nielen psychickej pohody jednotlivcov, ale aj celkovej pracovnej kultúry. Ak sa podobné vzorce neadresujú včas a systematicky, môžu prerásť do dlhodobého mobbingu, odchodu hodnotných zamestnancov či právnych dôsledkov. Príbeh Lindy, Terezy a ostatných tak ukazuje, že triangulácia nie je len osobný problém, ale jej dôsledky môžu ovplyvniť celé kolektívy a zanechať hlboké stopy.
V tejto situácii by bolo kľúčové riešiť problémy priamo a otvorene, a to nielen medzi kolegami, ale aj so zapojením nadriadeného, ktorý by mal intervenovať a nastaviť jasné pravidlá správania v tíme. Dôležitým krokom by bolo podporiť kultúru komunikácie, ktorá by umožnila každému vyjadriť svoje názory a pocity bez strachu z manipulácie alebo šikany. Prípad tiež ukazuje, aké nebezpečné je, keď sa konflikty riešia prostredníctvom nepriamej komunikácie, klebiet alebo manipulácie tretími stranami, ktoré môžu situáciu iba zhoršiť.
Príbeh č. 2: Kamošky ako vzťahové poradkyne
Jana je niekoľko mesiacov vo vzťahu s Romanom, ktorý sa spočiatku vyvíjal sľubne. Ako to však býva, aj medzi nimi sa postupne začali objavovať prvé nezhody a nedorozumenia. Tieto problémy nedokázali dostatočne vykomunikovať, hoci Roman sa opakovane snažil otvoriť diskusiu zameranú na ujasnenie vzájomných očakávaní a potrieb. Jana však, pod vplyvom napätia a neistoty, začala opäť prežívať staré pochybnosti, ktoré si niesla z minulých vzťahov. Cítila sa zraniteľne a obávala sa byť pred Romanom naplno otvorená, pretože bola zvyknutá, že keď v minulosti vyjadrila svoje pocity, často to viedlo k hádke alebo dokonca k rozchodu.
V emočne zdravšom vzťahu sa cítila menej bezpečne než v toxických vzťahoch, ktoré zažila predtým. Nerozumela tomu. Aby sa opäť cítila stabilnejšie, začala vzťah nepriamo sabotovať: testovala partnera, uprednostňovala prácu a iné aktivity a príliš sa zameriavala na Romanove negatíva. Namiesto otvoreného rozhovoru o strachoch a problémoch s Romanom sa jej vyhýbavé správanie stupňovalo, až sa napokon radila len so svojimi kamarátkami, ktoré ju v jej rozhodnutiach vždy potvrdzovali. Tento spôsob jej dával pocit kontroly nad situáciou, no zároveň nevedome oslabovala vlastný vzťah a prehliadala svoju zodpovednosť za vzniknuté problémy. Namiesto otvoreného rozhovoru Jana často volila únik a sama rada spomína, že keď sa jej s niekým nechce komunikovať, jednoducho človeka „vyghostuje“ – prestane sa ozývať bez vysvetlenia alebo rozlúčky, čím sa vyhýba nepríjemným konfrontáciám a bolestivým rozhovorom.
Aj keď Roman pôsobil inak než jej predchádzajúci partneri a prejavoval úprimnú snahu o porozumenie a spoluprácu, Janine vnútorné obavy sa naďalej prehlbovali. Kľúčovú úlohu zohrali jej kamarátky, ktoré ju vypočuli, poskytli jej podporu a utvrdili ju v presvedčení, že rozchod je najlepším riešením. Podľa nich má pred sebou množstvo lepších možností, nie je čas strácať čas a Roman je pravdepodobne len ďalší z tých, ktorí ju sklamú alebo využijú. Jana nadobudla dojem, že ak sa rozhodne rýchlo a rázne, vyhne sa opakovaniu starých chýb. Kamarátky jej pomohli vytvoriť vnútorný príbeh s jasným záverom, že to fungovať nebude, má byť sebecká a najrozumnejšie bude dať Romanovi košom.
Samotné vyhľadanie podpory u kamarátok nebolo problémom. Je úplne prirodzené zdieľať svoje pocity, hľadať porozumenie či spätnú väzbu, vrátane tej vzťahovej. Skutočný problém vznikol v tom, že o samotnom vzťahu hovorila najmä s nimi, pričom Roman bol z tejto diskusie úplne vylúčený. Celý proces rozhodovania o rozchode prebehol bez jeho vedomia a účasti. Kým s kamarátkami už rozoberala finálne rozhodnutie, Roman sa o všetkom dozvedel až v momente, keď mu ho oznámila, bez možnosti dialógu, vzájomného objasnenia alebo spoločného spracovania toho, čo sa medzi nimi dialo. Partner, ktorého sa to najviac týkalo, nemal príležitosť byť súčasťou úvah a rozhodovania. Po celý čas totiž žil v tom, čo mu Jana hovorila – že je unavená, má veľa práce, je v zlej nálade a že si nemá robiť starosti. Práve skutočnosť, že realita bola celkom iná, v ňom zanechala hlboký pocit vylúčenia a neférového zaobchádzania.
Jana mu napokon oznámila rozchod neosobne, prostredníctvom SMS správy, a presvedčila samú seba, že konala zrelo a s úctou. V skutočnosti však Romana úplne vylúčila z rozhodnutia, ktoré sa ho bytostne týkalo. Predložila mu ho ako akési manažérske uznesenie, chladné, zbabelé, no rýchle ukončenie vzťahu, na ktoré nemal žiaden vplyv. V správe mu napísala, že posledný mesiac všetko zvažovala, rozoberala ich vzťah aj s kamarátkami a že pre ňu je všetko uzavreté. Podľa nej si dali, čo si mali dať, a ďalší rozhovor považuje za zbytočný. Roman mal pocit, že sa mu sníva. Zostal v šoku, pretože nedostal žiadnu príležitosť porozumieť tomu, čo sa v nej celé tie týždne odohrávalo. Bol odrezaný od možnosti čokoľvek ovplyvniť. V ďalšej správe mu aspoň stroho vysvetlila, že sa veci zmenili a že teraz chce byť prioritou sama sebe. Cítil sa zradený, odstrčený a bezmocný, akoby bol len vedľajšou postavou vo vlastnom vzťahu. Stal sa len kulisou v príbehu, ktorý bol od začiatku celý o Jane, nie o skutočnom partnerstve.
Jana sa kamarátkam pochválila, že cíti úľavu, keď „nemusí riešiť“ žiadneho chlapa. Nevedomky sa tak stali súčasťou dynamiky triangulácie, ktorá nielenže prispela k rozpadu vzťahu, ale napokon aj k Romanovej traume, ktorú musel ešte dlho spracovávať. Ak by medzi nimi došlo k priamej a úprimnej konfrontácii, výsledok mohol vyzerať celkom inak, či už ako spoločná snaha o porozumenie a obnovu dôvery, alebo aspoň dôstojné ukončenie vzťahu, ktoré by rešpektovalo hĺbku ich predchádzajúceho spojenia. Takýto spôsob ukončenia však ničí dôveru a zanecháva hlboké emocionálne jazvy. Tie môžu výrazne ovplyvniť budúce vzťahy, najmä očakávania týkajúce sa komunikácie, úprimnosti a toho, ako partner rieši konflikty. Vzniká pocit neistoty, že aj ďalší vzťah môže byť bez varovania jednostranne ukončený, bez možnosti obhajoby, porozumenia či rozlúčenia.
Po rozchode bola Jana vysmiata, uvoľnená, naoko plná energie. Všetkým okolo seba opakovala, že „to proste necítila“ a „už to nešlo“. Navonok pôsobila silne a sebavedomo, ako žena, ktorá vie, čo chce. V skutočnosti však len ušla pred zodpovednosťou aj pred zraniteľnosťou. Zachovala si vnútorný komfort, ale za cenu toho, že opäť potvrdila scenár, ktorý ju sprevádzal aj v minulosti – keď sa niečo stane naozaj blízke, zľakne sa a radšej zničí perspektívny vzťah, než by sa mohla cítiť odmietnutá. Nie Roman, ale jej vlastný strach z blízkosti a citovej investície ju dohnal k najhoršiemu možnému ukončeniu vzťahu -zbabelému úniku.
Príbeh č. 3: Párová terapia, ktorá nemá páru
Milan začal nový vzťah s Ivetou po dlhoročnom manželstve, no čoskoro začal pociťovať neistotu, nespokojnosť a iné protichodné pocity, ktoré nedokázal presne pomenovať. Na individuálnej terapii so svojím dlhoročným terapeutom Igorom otvorene hovoril o svojich pocitoch a obavách. Igor v začiatku rozpoznal, že Milan by mal tieto témy riešiť priamo s partnerkou a že jeho úlohou je pomôcť mu otvoriť dialóg alebo zmeniť prístup vo vzťahu. Namiesto toho sa však počas sedenia začal správať, akoby viedol jednostrannú párovú terapiu. Prehliadol Milanovu aktívnu účasť v dynamike vzťahu a do súčasnej situácie premietol minulé skúsenosti zo spoločných sedení, čo ovplyvnilo jeho pohľad na aktuálny problém.
Tento Igorov prístup prekročil jeho terapeutické kompetencie, pretože nebral do úvahy pohľad druhej strany ani Milanovu zodpovednosť za vzniknuté ťažkosti. Namiesto podpory otvorenej a zrelej komunikácie s Ivetou navrhol Milanovi ukončiť vzťah s odôvodnením, že jeho súčasná životná etapa si podľa neho vyžaduje individuálne smerovanie a že by sa mal primárne sústrediť na seba, nie na budovanie partnerských vzťahov. Takýto prístup však nepriamo podporil vyhýbavé správanie a individualistickú orientáciu, hoci cieľom terapie malo byť podporiť liečenie, zdravšie vzťahy a rozvoj zrelej komunikácie. Tým vznikla dynamika triangulácie, ktorá Milanovi zabránila v osobnostnom raste a vo vytváraní schopnosti riešiť konflikty priamo. Tento príklad ukazuje, ako nevhodné zapojenie tretej osoby do partnerských problémov bez priameho dialógu narúša dôveru a blokuje ozdravný proces vo vzťahu.
Igor svojím prístupom znemožnil, aby sa Milan spolu s Ivetou mohli lepšie dozvedieť o svojich potrebách, vyjasniť si vzájomné očakávania a zistiť, či sú schopní postaviť vzťah na pevnejších základoch s väčšou vzájomnosťou a naplnením pre oboch. Namiesto podpory otvorenej komunikácie a spoločného hľadania riešení presadzoval individuálny smer, čím nepriamo podporil izoláciu a nezodpovedný prístup k vzťahu. Tento jednostranný zásah zabránil rozvoju vzájomného porozumenia a zablokoval proces budovania zdravšieho a stabilnejšieho partnerského spojenia.
Igorov zásah (intervencia) bol nielen neprofesionálny, ale aj neetický. Namiesto podpory autonómneho rozhodovania zasahoval do dynamiky vzťahu a stal sa súčasťou triangulácie. Preniesol napätie z pôvodného vzťahu medzi Milanom a Ivetou do trojuholníka, čím zabránil priamej komunikácii medzi partnermi a stal sa súčasťou problému, ktorý mal pomôcť riešiť. Igor sa síce chváli, že vie rozpoznať narcistov a často označuje Milanove partnerky za narcistické, no zabúda, že jeho vlastné prístupy sú rovnako jednostranné a môžu byť vysoko manipulatívne.
Skutočne efektívne riešenie by si vyžadovalo, aby Milan otvorene komunikoval o svojich pocitoch a potrebách priamo s Ivetou, ideálne v bezpečnom prostredí párovej terapie, kde by obaja dostali priestor vyjadriť svoje pohľady. Namiesto toho Milan nasledoval Igorovu radu a rozhodol sa pre rozchod bez toho, aby dal Ivete šancu aktívne sa zapojiť do riešenia. Pre Ivetu bolo toto rozhodnutie náhle a zanechalo v nej zmätok a pocit zrady. Milan síce pocítil dočasnú úľavu, no časom pochopil, že problém len preniesol do ďalších vzťahov.
Igorov prístup nielenže nepomohol, ale ešte viac oslabil Milanovu schopnosť riešiť konflikty priamo a zrelo. Ak terapeut nevedie klienta k otvorenému dialógu s partnerom, môže ho nepriamo udržiavať v začarovanom kruhu závislosti na externých radách a nefunkčných vzorcoch správania. Takéto nastavenie bráni osobnému rastu a rozvoju v medziľudských vzťahoch. Igor, aj keď mal dobré úmysly, sa dopustil viacerých terapeutických chýb, ktoré mali vážny dopad na Milana a jeho vzťah s Ivetou. Ignoroval totiž
základný princíp párovej terapie, a to, že obaja partneri by mali mať priestor na otvorenú komunikáciu. Tento druh zásahu môže byť veľmi nebezpečný, keď terapeut zaujme pozíciu, ktorá neberie do úvahy skutočné potreby klienta a ich partnera, ale namiesto toho udržiava vyhýbavý postoj k riešeniu problémov.
Tento príklad jasne ukazuje, že aj dobre mienená rada od odborníka môže, ak nie je citlivá na komplexnosť vzťahovej dynamiky, prehĺbiť odcudzenie a zabrániť skutočne zdravej komunikácii. Je dôležitou lekciou o tom, ako terapeutická pomoc môže byť efektívna iba vtedy, ak sa zameriava na otvorený dialóg a podporu aktívnej zodpovednosti oboch partnerov vo vzťahu. Dôležité je zabezpečiť, aby sa pri práci na vzťahoch rešpektovala autonómia každého jednotlivca a neuzatváral sa priestor pre skutočnú vzájomnú komunikáciu.
Zhrnutie príbehov č.1 až 3
Tieto tri príbehy jasne ukazujú, ako triangulácia pôsobí v rôznych kontextoch – na pracovisku, vo vzťahoch alebo medzi priateľmi. Spoločným menovateľom je vyhýbanie sa priamej komunikácii a zapájanie tretích strán do riešenia konfliktov, čo vedie k narušeniu dôvery, nepochopeniu a často aj k eskalácii problémov. Každý z týchto príkladov zároveň zdôrazňuje, že bez otvoreného dialógu a zodpovednosti všetkých zúčastnených zostávajú problémy nevyriešené a vzťahy poškodené. Tento súbor situácií slúži ako výzva k tomu, aby sme sa naučili rozpoznávať tieto nezdravé vzorce a mali odvahu riešiť konflikty priamo a úprimne.
Ako trianguláciu úspešne zvrátiť
Protipólom k trom negatívnym príbehom je pozitívny príklad, v ktorom bola triangulácia zvrátená, konflikt vyriešený a tímová spolupráca obnovená.
Príbeh č. 4: Trhliny zaliate zlatom
V prosperujúcej firme, kde sú vysoké nároky na spoluprácu a profesionálnu prezentáciu pred klientmi, vzniklo medzi kolegyňami Evou a Soňou napätie, ktoré postupne ovplyvnilo pracovnú atmosféru a efektivitu tímu. Konflikt sa, ako často býva, prejavoval nevyjadrenými frustráciami a nedorozumeniami, ktoré neboli riešené priamo. Na poradách bolo cítiť dusno a komunikačné bariéry, hoci sa obe snažili vyzerať, že je všetko v poriadku. Postupne sa do situácie zapojili ďalší kolegovia, ktorých zaujímalo, čo sa deje, čím vzniklo riziko triangulácie a zhoršenia vzťahov. Eva a Soňa zdieľali svoje jednostranné pohľady s vybranými kolegami, čo viedlo k tomu, že sa ostatní zaoberali problémom, ktorý sa ich priamo netýkal, a nevedome si vyberali strany. Dôvera v tíme sa narušila a komunikácia sa stala náročnejšou.
Eva si uvedomila, že ignorovanie problému by mohlo viesť k ďalšiemu zhoršeniu vzťahov a negatívne ovplyvniť výkon aj atmosféru v tíme. Svoju prácu mala rada a k Soni mala prevažne pozitívny vzťah, vážila si ju ako človeka aj kolegyňu. Rozhodla sa preto situáciu riešiť otvorene a zodpovedne. Iniciatívne oslovila manažéra Petra s návrhom zorganizovať spoločné stretnutie všetkých zúčastnených, kde by mohli bezpečne a úprimne vyjadriť svoje pocity, obavy a názory bez obviňovania a s cieľom porozumenia.
Manažér Peter tento prístup podporil a spoločné posedenie situáciu vyriešilo. Z rozpočtu zabezpečil sériu školení zameraných na rozvoj mäkkých zručností, ako sú asertívna komunikácia, riešenie konfliktov, aktívne počúvanie a budovanie dôvery. Školenia pomohli tímu lepšie pochopiť vlastné potreby a hranice, naučili ich vyjadrovať sa konštruktívne a prijímať spätnú väzbu bez obranných reakcií. Získané zručnosti zlepšili aj vzťahy v osobnom živote, pretože konflikty prestali vnímať ako deštruktívne, ale ako príležitosť na očistenie vzduchu a rast. Vďaka tomu sa postupne zlepšila komunikácia a schopnosť riešiť problémy priamo, bez zapájania tretích strán.
Podarilo sa tak obnoviť dôveru medzi Evou a Soňou, ktoré si navzájom priznali svoj podiel na konflikte, ktorý neriešením presiakol aj k ostatným členom tímu. Vzájomne si veci vyjasnili, ospravedlnili sa a dohodli sa, ako budú v budúcnosti postupovať pri nedorozumeniach či krízach. Tím sa vďaka tomuto zdravému prístupu stal súdržnejším a efektívnejším, čo sa pozitívne prejavilo nielen vo vzťahoch, ale aj v kvalite práce a prezentácií navonok. Atmosféra na pracovisku sa výrazne zlepšila, čo podporilo motiváciu a spokojnosť všetkých členov.
Tento príbeh ukazuje, že trianguláciu a toxické vzťahové vzorce možno prekonať otvorenou komunikáciou, zodpovedným prístupom a systematickým rozvojom mäkkých zručností, ktoré sú kľúčové pre úspešnú spoluprácu a udržateľný tímový výkon v dynamickom pracovnom prostredí. Trhliny, ktoré dočasne narušia jednotu kolektívu, môžu byť príležitosťou na hlbšie posilnenie vzťahov a zlepšenie spolupráce.
Rozhodnutie Evy riešiť situáciu otvorene a zodpovedne predstavuje zdravý prístup. Obnovená dôvera medzi ňou a Soňou dokazuje, že aj po kríze sa vzťahy môžu posilniť, ak sa konflikt rieši s otvorenosťou a ochotou prevziať zodpovednosť za vlastný podiel. Príbeh ilustruje, aké dôležité je riešiť medziľudské napätie skôr, než prerastie do dlhodobých problémov, ktoré môžu negatívne ovplyvniť jednotlivcov, kolektív a celkové pracovné prostredie.
Zlepšenie tímovej dynamiky je možné dosiahnuť zameraním sa na rozvoj emočnej inteligencie, zodpovednosť za vlastné správanie a schopnosť viesť otvorené a úprimné rozhovory. Takáto otvorenosť pomáha predchádzať zametaniu problémov pod koberec, čo by mohlo viesť k vyhroteniu situácie a zhoršeniu vzťahov.
4. Rozdelenie rolí
Ako sme videli v predchádzajúcich príkladoch, pri triangulácii sa ľudia často nevedome ocitajú v pevných rolách, ktoré bránia správnemu riešeniu konfliktu. Tento jav úzko súvisí s tzv. Dramatickým trojuholníkom, ktorý zahŕňa tri základné dynamiky: obeť, prenasledovateľa (alebo vinníka) a záchrancu.
V typickom prípade triangulácie jedna osoba (často v pozícii obete, napríklad osoba A) rozpráva o svojom spore s druhou stranou (ktorá je vnímaná ako prenasledovateľ, napríklad osoba B) tretej osobe (ktorá preberá úlohu záchrancu, napríklad osoba C). Namiesto priamej výmeny názorov medzi obeťou a prenasledovateľom sa problém presúva na záchrancu, ktorý sa snaží pomôcť „obeti“ alebo vyriešiť situáciu za ňu.
Triangulácia je škodlivá, pretože blokuje priamu a zdravú komunikáciu a udržiava ľudí v nezdravých pozíciách. Konflikt sa nerieši, ale napätie sa presúva medzi záchrancom a prenasledovateľom, zatiaľ čo obeť zostáva pasívna a často manipulatívna.
Osoba označená za „problém“ alebo „príčinu“ (často pôvodný prenasledovateľ) sa na základe skresleného príbehu môže cítiť zahnaná do kúta, nepochopená a emocionálne vyčerpaná. Môže začať pochybovať o sebe, presvedčená, že je skutočne zdrojom ťažkostí, čo negatívne ovplyvňuje jej psychický stav, sebahodnotu a dôveru vo vzťahy. Opakované zapojenie do triangulácie môže viesť k úzkostiam, nízkemu sebavedomiu a vyhýbaniu sa priamemu riešeniu konfliktov, čím sa cyklus ešte viac uzatvára.
Záchranca sa spočiatku môže cítiť dôležitý, užitočný alebo empatický, no často sa rýchlo ocitne v pasci lojality, emocionálne vyčerpaný a uväznený v konflikte, ktorý nie je jeho vlastný. Stáva sa nástrojom na uvoľnenie napätia alebo sprostredkovateľom správ, čo môže poškodiť aj jeho vzťahy s oboma stranami, ak sa dynamika trojuholníka prehĺbi.
Ten, kto trianguláciu iniciuje (často v roli obete, hľadajúci podporu alebo potvrdenie), sa sústreďuje na svoju verziu udalostí a hľadá jej potvrdenie u tretej strany. Má tendenciu deliť ľudí na „priateľov“ (ktorí ju podporujú) a „nepriateľov“ (ktorí sú proti nej). Tento spôsob správania, vyplývajúci zo strachu, zraniteľnosti alebo naučených vzorcov, často bráni otvorenej a úprimnej komunikácii, čo znemožňuje dospelé a efektívne riešenie sporov.
Takto sa udržiavajú staré vzorce vo vzťahoch, zabraňuje sa ich skutočnému vyriešeniu a brzdí sa osobný rast všetkých zúčastnených.
5. Čo sa deje pod povrchom?
Pravdepodobne už máte aspoň približnú predstavu o tom, ako triangulácia prebieha, a možno sa vám vybavili aj situácie, ktoré ste zažili vy osobne. Pravda je, že mnohí z nás sa k tomuto správaniu mohli dostať nevedomky. Dôležité je uvedomiť si, že triangulácia je vysoko manipulatívny spôsob komunikácie, ktorý môže v konečnom dôsledku narobiť viac škody než úžitku. Ničí dôveru a ak sa niekto uchýli k triangulácii, ako keby naznačoval, že protistranu absolútne nerešpektuje, nesnaží sa ju pochopiť a nehľadá pravdu, ktorá môže vzniknúť len v úprimnej diskusii, ale radšej sa snaží potvrdiť svoju verziu prostredníctvom iných ľudí.
Ľudia sa uchyľujú k triangulácii z nasledovných dôvodov:
· Strach z konfliktu: Je ľahšie hovoriť o niekom, než sa pokúsiť o otvorenú a priamu komunikáciu. Ľudia sa obávajú, že druhá strana zareaguje hnevom. Niekedy si neuvedomujú, že konflikty môžu vzťah spevniť, ak je druhá strana ochotná na riešení pracovať. Všetko sa dá vydiskutovať, ak existuje snaha o porozumenie.
· Únik pred zraniteľnosťou: Úprimná komunikácia vyžaduje otvorenosť a vyjadrenie svojich potrieb, očakávaní, požiadaviek a pocitov. Pre niektorých to môže byť desivé, a preto sa tomu vyhýbajú.
· Podvedomá túžba získať spojenca: Triangulácia vytvára dynamiku, kde je jeden "obeťou" a druhý "zlý", pričom obeť hľadá spojenca alebo záchrancu, aj keď často sama eskaluje situáciu. Tento scenár neplatí, ak sú vzájomné interakcie skutočne nezdravé a nebezpečné.
· Potreba udržať si pozitívny sebaobraz: Triangulujúca osoba sa často snaží vykresliť seba ako "dobrú", ktorá sa snaží alebo je obeťou konfliktu, pričom vynecháva dôležité informácie o svojom vlastnom podiele na probléme.
· Pocit bezmocnosti: Niektorí ľudia sa cítia bezmocní, pretože majú dojem, že v každom vzťahu sa stane to isté, čo už zažili, a teda ich partner alebo blízka osoba nebude schopná viesť dialóg, vypočuť ich alebo pracovať na spoločnej náprave. Triangulácia im poskytuje ilúziu kontroly v situáciách, ktoré by sa dali vyriešiť lepšou komunikáciou.
· Vyventilovanie sa: Mnoho ľudí nevie spracovať svoje emócie v sebe a nachádzajú uvoľnenie tým, že sa sťažujú pred známymi. Takto sa zbavia negatívnych emócií a neusporiadaných myšlienok, no podstatu problému tým vôbec neriešia.
· Manipulácia: V ojedinelých prípadoch môže triangulácia slúžiť na rozštiepenie vzťahu medzi dvoma osobami zo sebeckých dôvodov.
Dôležité je uvedomiť si, že triangulácia nemusí byť vedomá snaha obchádzať inú osobu. Môže to byť únikové správanie, ktoré sa stalo automatickým vzorcom. Preto si niektorí ľudia ani neuvedomujú, že ide o trianguláciu, a považujú ju za bežné alebo normálne, pretože im chýba uvedomenie si jej škodlivosti v medziľudských vzťahoch.
Tento vzorec správania si ľudia osvojujú z prostredia, v ktorom vyrastali. Často pochádza z rodín, kde sa konflikty nekomunikovali priamo, obchádzali sa alebo sa do nich zapájali iní členovia rodiny, ako deti či starí rodičia. Bežným prípadom je, keď dieťa stáva prostredníkom medzi dvoma rodičmi, ktorí nevedia riešiť napätie vo vzťahu a komunikovať.
Ako som už naznačil vyššie, trianguláciu môže spustiť aj tretia osoba (bod C v trojuholníku), ktorá využíva slabé miesta alebo zraniteľnosti niekoho, kto má konflikt s inou osobou (napríklad ako Vladimíra v príbehu č.2 vyššie). Táto osoba sa postaví do role „záchrancu“, zameriava sa na potrebu osoby (A) byť vypočutá a pochopená a ponúka ilúziu blízkosti cez spoločného nepriateľa (osoba B). Takto využije osobu A na poškodenie osoby B.
Triangulácia je typ správania, ktorý môže vážne poškodiť vzťahy. Namiesto otvorenej a priamej komunikácie spôsobuje nedorozumenia a znižuje dôveru. Je dôležité si uvedomiť, že každý z nás sa môže stať súčasťou triangulácie, najmä ak máme tendenciu obchádzať konflikty, pretože ich vnímame negatívne alebo necítime sa v nich bezpečne. Konflikty však môžu byť príležitosťou na vyjasnenie vecí a posilnenie vzťahu, ak sa riešia úprimne a s rešpektom.
6. Prečo je triangulácia tak škodlivá?
Z pohľadu osoby, ktorá sa vyhýba konfliktom alebo má tendenciu ich obchádzať, sa triangulácia môže javiť ako bezpečnejšie riešenie. Namiesto toho, aby sa otvorene rozprávala s "problémovým" človekom, rozhodne sa porozprávať s priateľmi, známymi alebo kolegami. Avšak týmto spôsobom problém nie je vyriešený tam, kde vznikol. Ľudia hľadajú odpovede mimo osoby, ktorá im ich môže reálne poskytnúť, pretože pravda sa nachádza v dialógu. Je to, ako keby ste o zle opravenom aute diskutovali nie s mechanikom, ale s pekárkou, ktorá má obchod vedľa neho. Mechanik nemá šancu získať potrebné informácie, aby problém vyriešil.
Pri triangulácii sa problém len presúva. Je to ako neliečené zranenie, ktoré sa môže zapáliť a zhoršiť, pretože sa nevenuje pozornosť jeho skutočnej náprave. Zapájanie ďalších osôb situáciu len komplikuje a zamotáva, namiesto toho, aby sa problém riešil priamo tam, kde vznikol. Triangulácia je obchádzka, ktorá bráni skutočnému vyriešeniu problému a budovaniu zdravej dôvery. Je to cesta z Bratislavy do Pezinku cez Košice. Narušuje dôveru, podkopáva sebavedomie tých, ktorí sú na prijímajúcej strane, a zapája ľudí, ktorí by sa mali starať o svoje vlastné vzťahy, nie o problémy iných.
Triangulácia má vážne dôsledky pre všetky zúčastnené strany a medziľudské vzťahy, pretože:
· Nerieši skutočné problémy: Napätie sa len presmeruje, človek sa vyventiluje pred inými, ale koreň problému zostáva.
· Narúša dôveru a lojálnosť: Osoba, o ktorej sa diskutuje poza jej chrbát, sa cíti zradená a manipulovaná. Cíti sa obchádzaná, ostatní len vynesú rozsudok bez toho, aby mohli vyjadriť svoj pohľad.
· Eskaluje konflikty: Oheň sa neuhasí, ale ešte viac rozdúchava. Vytvárajú sa spojenectvá a koalície, čo znižuje šance na dialóg medzi pôvodnými účastníkmi problému.
· Podporuje vytváranie falošných príbehov: Ľudia zvonku počujú len jednostranné tvrdenia vychádzajúce zo subjektívnych interpretácií, čo môže viesť k nesprávnym záverom. Mnohé informácie môžu byť vynechané, čo by situáciu ukázalo v úplne inom svetle.
· Izolácia a nepochopenie: Ľudia, ktorí sa zapájajú do triangulácie, si utvrdzujú svoje predstavy o situácii bez hľadania spoločného pohľadu, čo by im pomohlo zlepšiť vzťah a vyriešiť frustrácie.
Opakovaná triangulácia môže spôsobiť úzkosti, nízke sebavedomie, problémy s dôverou a pocit, že je človek prehliadaný alebo neviditeľný. Tieto pocity môžu viesť k tomu, že sa človek vyhýba priamej komunikácii a začne sa správať pasívne. Ak bol niekto v minulosti vystavený triangulácii, napríklad v rodine, v škole alebo v iných vzťahoch, môže sa to stať vzorom aj v dospelosti. Tieto osoby sa potom vyhýbajú priamemu riešeniu problémov, často kvôli strachu z odmietnutia, zneužitia alebo nedostatku rešpektu v minulosti.
Nie všetci ľudia majú ochotu riešiť svoje problémy otvorene a pracovať na náprave konfliktov. Niekedy si jednoducho chcú uľahčiť situáciu, očierniť niekoho, utvrdiť sa vo vlastnom príbehu, žiť ako obeť alebo sa cítiť nad vecou. Pod povrchom týchto postojov môže byť túžba po istote, dôležitosti alebo nadradenosti. Tieto potreby by boli ohrozené, keby sa museli otvoriť a komunikovať priamo so zúčastnenými osobami bez zapojenia tretích strán. Ak človek konflikt nerieši alebo riešiť nechce, stále to odráža určitú bariéru, ktorú drží – pretože priznanie chyby, priznanie nesprávneho príbehu alebo ospravedlnenie by narušilo jeho ego.
A to je ťarcha, ktorú nie každý dokáže uniesť. Je jednoduchšie sa vyhýbať, uniknúť, než čeliť veciam priamo.
7. Čo robiť, ak sa nechcete na triangulácii podieľať?
Aby sme sa vyhli zapojeniu do nezdravých vzorcov správania, ako je triangulácia, a udržali otvorený a zdravý dialóg, je dôležité venovať pozornosť niekoľkým kľúčovým aspektom:
1. Identifikujte vzorec správania sa: Tento článok vám vysvetlí mechanizmus triangulácie. Vašou úlohou je všimnúť si, akým spôsobom sa zapájate do tohto správania, a udržiavať si jasnosť, že sa do podobných situácií nechcete nechať vtiahnuť. Jasne pomenujte, čo sa deje a nekŕmte manipulatívnu alebo vyhýbavú dynamiku z vašej strany. Stanovte si jasné hranice voči tretím stranám alebo iniciátorovi triangulácie.
2. Komunikujte: Ak máte očakávania, potreby alebo frustrácie, snažte sa ich vyjadriť priamo osobe, ktorej sa týkajú. Konflikty je lepšie vyriešiť čo najskôr, pretože čím dlhšie čakáte, tým náročnejšie môže byť pochopenie a dosiahnutie obojstranne výhodného riešenia. Hovorte priamo, jasne, vecne a bez obchádzok, ale zároveň s rešpektom a ohľaduplnosťou.
3. Majte odvahu byť zraniteľní: Buďte otvorení, asertívni a ukážte svoje skutočné pocity. Podeľte sa o to, ako vnímate situáciu, čo vás zranilo a čo vám prekáža. Ak chcete niečo vyriešiť, urobte to priamo s osobou, ktorá vám môže poskytnúť odpoveď. Nezabúdajte, že riešenie problémov by malo byť vedené priamo, nie cez iných.
4. Reakcia druhej osoby je odpoveďou: Ak komunikujete priamo, ale druhá osoba nereaguje ochotne alebo sa vyhýba riešeniu, prijmite to ako odpoveď. Neznamená to, že problém treba riešiť s inými ľuďmi. Ak sa druhá osoba vyhýba dialógu a komunikuje radšej s inými, to odráža jej postoj, ktorý nemusí nutne súvisieť s vami.
5. Riešte problémy len s ľuďmi, s ktorými ich máte: S inými osobami sa porozprávajte len vtedy, ak sa komunikácia už uskutočnila a druhá osoba stále nechce spolupracovať, alebo ak hľadáte nezaujatý pohľad. Použite tretie osoby (ako terapeuta, kouča a podobne) len na lepšie pochopenie vlastných pocitov a spôsobov komunikácie, ktoré vám môžu pomôcť pri dialógu. Pri náročnejších konfliktoch môže pomôcť sprostredkovateľ (mediátor), ktorého cieľom je podporiť priamu komunikáciu medzi stranami.
6. Pýtajte sa otázky: Ak sa ocitnete v situácii, ktorá vyzerá ako triangulácia, pýtajte sa osoby, ktorá vás chce zapojiť: „Diskutoval/a si už s tou osobou? Ako reagovala?“ Môžete sa tiež spýtať: „Prečo je dôležité, aby som sa zapojil/a?“ Tento prístup vám pomôže pochopiť motiváciu druhej osoby a v prípade potreby sa zdržať zapojenia do konfliktnej dynamiky.
7. Všímajte si dynamiku moci: V medziľudských vzťahoch sa môžu vyskytnúť situácie, kedy osoba, ktorá sa vyhýba komunikácii alebo riešeniu problémov (napríklad sa odmlčí, presadzuje len svoj pohľad, hnevá sa alebo uteká), môže získať väčšiu moc. Táto osoba môže byť zároveň prezentovaná ako obeť, čo môže spôsobiť zmätok v situácii. Ak niekto vytvára trianguláciu, môže dôjsť k vynechaniu informácií, ktoré by inak zmenili pohľad na celkový príbeh. Buďte opatrní, pretože niekedy môže byť táto osoba naozaj problémová, ale niekedy ide len o skreslený naratív.
8. Pestujte empatiu: Skúste sa na situáciu pozrieť z perspektívy druhej osoby. Ako by ste sa cítili na jej mieste? Snažte sa otvorene prijať iné pohľady a vnímanie, pretože skutočný dialóg môže vzniknúť len vtedy, keď opustíme svoje predpoklady a skutočne sa pokúsime pochopiť druhú stranu. Porozumenie konfliktu je možné len vtedy, ak sa aktívne zapojíme do hľadania riešenia. Vždy máte na výber, ako sa rozhodnete reagovať, ale s rozhodnutiami, ktoré urobíte, budete musieť žiť.
9. Naučte sa rozoznať zdravé hľadanie podpory a trianguláciu: Pri zdravom hľadaní podpory ide predovšetkým o spracovanie vlastných myšlienok a pocitov spojených s konkrétnou situáciou. Cieľom je získať nadhľad, pozrieť sa na vec z rôznych uhlov pohľadu a pripraviť sa na zmysluplné riešenie. Takýto proces pomáha človeku nájsť vlastnú cestu k priamej konfrontácii problému a vytvoriť priestor pre zodpovednú, otvorenú komunikáciu. Zdravá podpora neznamená ohováranie, budovanie aliancií proti druhej osobe, manipuláciu ani vyhýbanie sa rozhovoru. Ide skôr o hľadanie spôsobu, ako lepšie pochopiť situáciu a posilniť schopnosť komunikovať priamo s človekom, ktorého sa konflikt týka. Pretože len v rozhovore s ním môže dôjsť k skutočnej zmene a porozumeniu.
10. Odolajte nutkaniu zapojiť sa cez tretiu osobu: Ak sa k vám dostane informácia, že o vás niekto hovorí s inými (teda ste terčom triangulácie), odolajte nutkaniu použiť túto tretiu osobu ("poslíčka") na posielanie správ späť, obhajobu svojej pozície alebo získavanie ďalších detailov. Tým, že by ste komunikovali o pôvodnej osobe cez túto tretiu stranu, by ste sa sami stali súčasťou triangulačnej dynamiky a nechtiac ju posilnili.
11. Stanovte si jasné hranice pre priamu komunikáciu, ktorá sa vás týka: Dajte najavo (pokiaľ je to bezpečné a vhodné), že dôležité záležitosti týkajúce sa vás budete riešiť priamo s relevantnými osobami, nie prostredníctvom tretích strán. Môžete povedať niečo ako: "Ak sa ma niečo týka, preferujem, aby sme sa o tom porozprávali priamo medzi sebou." Ak sa o niečom, čo sa vás týka, dozviete od niekoho iného, rozhodnite sa, či a ako budete situáciu riešiť priamo s pôvodnou osobou, nie prostredníctvom "poslíčka" alebo jeho/jej prostredníka.
12. Asertívne zasiahnite (pokiaľ je to možné a bezpečné): Ak spozorujete, že voči vám alebo vo vašom okolí prebieha triangulácia a rozhodnete sa s tým niečo urobiť, môžete zvoliť priamu a asertívnu komunikáciu s osobou, ktorá trianguláciu iniciuje. Jasne a pokojne popíšte konkrétne správanie, ktoré ste si všimli (napr. "Všimol/všimla som si, že o (situácia) hovoríš s niekým iným, namiesto toho, aby si to riešil/a so mnou"), vysvetlite, ako sa pri tom cítite a prečo preferujete priamu komunikáciu. Asertívny prístup znamená vyjadriť svoje potreby, pocity a hranice s rešpektom voči sebe aj druhému, bez obviňovania alebo agresivity. Buďte pripravení na popieranie, obranu alebo vyhýbanie sa, ktoré môžu nastať. Ich reakcia vám poskytne informáciu o ich ochote a schopnosti riešiť veci zdravo.
Nevstupujte do role obete, ale prevezmite kontrolu nad tým, čo vy môžete urobiť (stanovenie hraníc, priama komunikácia, vyhľadanie podpory), namiesto čakania, kým sa zmenia iní. Pripomínajte si, že správanie iných odzrkadľuje ich vlastné problémy (strach, manipulácia, nízka sebareflexia), nie vašu nedostatočnosť.
13. Rozpoznajte, kedy sa stiahnuť alebo úplne dištancovať: Nie všetci ľudia sú ochotní alebo schopní zmeniť svoje vzorce správania. Napriek vašim snahám o priamu komunikáciu či stanovenie hraníc môžu v triangulácii pokračovať. V takýchto prípadoch, najmä ak situácia stáva toxickou alebo vyčerpávajúcou, je dôležitou súčasťou "nepodieľania sa" schopnosť strategicky sa stiahnuť z danej dynamiky, obmedziť kontakt alebo v krajných prípadoch (napríklad pri pretrvávajúcej šikane) zvážiť úplné dištancovanie sa od danej osoby či situácie. Rozpoznať, kedy vaša snaha o zdravú komunikáciu naráža na neprekonateľnú bariéru a kedy je čas uprednostniť ochranu vlastného duševného zdravia, je kľúčové.
Pamätajte, že vaše rozhodnutia ovplyvňujú nielen vás, ale aj ľudí okolo. Preto je dôležité konať v súlade so svojimi hodnotami a vedome si vyberať, do akých vzorcov správania sa zapájate. Nie každý konflikt si žiada publikum ani spojencov. Triangulácia môže na prvý pohľad pôsobiť ako úľava alebo podpora, no často vedie k nedorozumeniam, zbytočnému napätiu a poškodeniu vzťahov, ktoré by sa inak dali uzdraviť priamym rozhovorom.
8. Dá sa to aj inak
Nasledujúci príklad ukáže, že ak je to možné, k konfliktom môžeme pristúpiť priamo a zodpovedne, bez zapojenia tretích osôb. Takto môžeme komunikovať otvorenejšie a zdravšie, čo vedie k lepšiemu porozumeniu a riešeniu problému.
Príbeh č. 5: Sme tím, tak sa správajme ako tím
Marek a Zlatica sú kolegovia, ktorí spolupracujú na projekte. Ich spolupráca sa začína zhoršovať, keď Marek nadobudne pocit, že Zlatica prehliada jeho návrhy, a Zlatica zas vníma, že Marek neberie do úvahy jej názory. Komunikácia medzi nimi sa zúžila na pasívno-agresívne a uštipačné e-maily, pričom obaja sa vyhýbajú osobným stretnutiam, čo vedie k narastajúcemu napätiu. Marek uvažuje o tom, že by sa porozprával s kolegom Petrom, aby získal podporu, no nakoniec sa rozhodne pre úprimnú diskusiu so Zlaticou, pretože chce vyriešiť nezhody bez zapájania tretích osôb, čo by mohlo na pracovisku vyvolať ďalšie komplikácie.
S odvahou a takpovediac aj malou dušičkou osloví Zlaticu a navrhne krátke stretnutie, na ktorom by si mohli otvorene pohovoriť o svojej spolupráci. Na jeho prekvapenie Zlatica súhlasí. Marek jej úprimne vysvetlí, že má pocit, že jeho návrhy nie sú brané vážne a že medzi nimi chýba otvorenosť. Zlatica pozorne počúva a priznáva, že aj ona mala podobné pocity – vnímala Mareka ako niekoho, kto sa snaží dominovať a nepočúva jej pohľad. Vysvetľuje, že sa kvôli tomu cítila pod tlakom a stiahla sa do pasívnej komunikácie, čo nebolo jej úmyslom.
Vďaka tejto otvorenej výmene názorov si obaja uvedomili, že ich napätie pramenilo z nepochopení a predpokladov, nie z neochoty spolupracovať. Dohodli sa, že v budúcnosti budú svoje obavy a návrhy riešiť priamo a nebudú sa spoliehať na písomnú komunikáciu pri dôležitých záležitostiach. Zároveň si stanovili pravidelné krátke stretnutia na synchronizáciu a otvorenú diskusiu o postupe projektu a svojich pocitoch. Ich pracovný vzťah sa výrazne zlepšil, napätie ustúpilo a projekt dokončili úspešne vďaka efektívnejšej a úprimnejšej spolupráci, bez potreby zapájať ďalších kolegov.
Príbeh Mareka a Zlatice ukazuje, že úprimná a otvorená komunikácia je základom zdravých pracovných vzťahov. Namiesto vyhýbania sa alebo zapájania tretích strán si zvolili odvahu a zodpovednosť riešiť nezhody priamo medzi sebou. Aktívne počúvanie, úprimné vyjadrenie svojich pocitov a spoločné hľadanie riešení pomohli obnoviť dôveru a posilniť tímového ducha. Tento prístup nielen vyriešil aktuálny konflikt, ale aj posilnil schopnosť tímu zvládať budúce nezhody konštruktívne a s rešpektom. Takéto riešenie vedie k spokojnosti všetkých zúčastnených a úspešnému dosiahnutiu spoločných cieľov.
Namiesto pasívno-agresívnej komunikácie a domnienok, ktoré môžu viesť k ďalším problémom, Marek a Zlatica ukázali, že skutočný pokrok prichádza len vtedy, keď sa ľudia odvážia hovoriť priamo a úprimne. Diskusia, ktorá sa uskutočnila medzi nimi, nielenže objasnila príčinu konfliktu, ale tiež pomohla zlepšiť ich vzťah tým, že obaja získali lepšie porozumenie pre vzájomné perspektívy.
To, čo sa odohralo medzi Marekom a Zlaticou, poukazuje na dôležitosť aktívneho počúvania, ktoré v praxi znamená nielen reagovanie na slová druhého, ale aj snahu pochopiť jeho pocity, uvažovanie a perspektívu. Zlatica si uvedomila, že jej stiahnutie sa do viac odmeranej pozície bolo reakciou na pocit tlaku, ktorý nezodpovedal skutočnej situácii. Toto uvedomenie jej umožnilo zmeniť prístup a opäť sa aktívne zapojiť do konštruktívnej diskusie. Konflikt tak môže byť pri zodpovednom prístupe príležitosťou na posilnenie vzťahov, zlepšenie vzájomnej dôvery a vytvorenie pevnejšieho tímového ducha.
9. Prevencia triangulácie: Ako ju rozpoznať v začiatkoch a ako jej predchádzať
Osobne som presvedčený, že toxické vzorce správania, akým triangulácia nepochybne je, je najlepšie zastaviť už v zárodku. Keď sa rozvinie naplno, jej dôsledky môžu byť bolestivé a často nezvratné. Preto je kľúčové vedieť ju včas rozpoznať a vedome jej predchádzať. V tejto časti článku ponúkam niekoľko praktických tipov, ako trianguláciu spozorovať a, ak to bude možné, aj zastaviť.
Ako spozorovať trianguláciu v jej začiatkoch?
Triangulácia často začína nenápadne a môže sa prejavovať rôznymi spôsobmi, ktoré by sme nemali ignorovať. Tu je niekoľko signálov, na ktoré by ste si mali dať pozor:
Nepriama komunikácia o problémoch alebo konfliktoch
Ak sa o probléme dozvedáte sprostredkovane cez tretiu osobu namiesto priamej konfrontácie, je to varovný signál. Napríklad kolega vám nehovorí o svojom probléme priamo, ale „posiela“ informácie cez niekoho iného, aby vám niečo naznačil. Takýto spôsob komunikácie často slúži na vyhýbanie sa otvorenému dialógu.Pocit, že ste „vťahovaní“ do cudzieho konfliktu
Ak vás niekto využíva ako sprostredkovateľa správ alebo „posla“ medzi dvoma stranami, alebo ste nečakane zapletení do sporu, ktorý sa vás priamo netýka, je to typický prejav triangulácie. Takáto situácia vás môže stavať do náročnej pozície, kde sa cítite zodpovední za riešenie konfliktu, ktorý nie je váš, čo vedie k pocitu bezmocnosti a emocionálnej záťaži. Zapojenie sa do takejto dynamiky môže situáciu zhoršiť a brániť otvorenej komunikácii.Formovanie „strán“ a skupiniek
Keď sa vytvárajú aliancie, kde jedna osoba rozpráva o druhej za jej chrbtom a snaží sa vás presvedčiť, aby ste sa postavili na jej stranu, triangulácia naberá na sile. Veľkým varovaním je aj naznačenie, že máte niekoho obchádzať alebo s danou osobou nekomunikovať, čo vedie k naštrbeniu vzťahov a narušeniu dôvery.Intuitívny vnem, že niečo nie je v poriadku
Triangulácia vyvoláva neistotu, pretože informácie sú neúplné alebo skreslené. Ak máte pocit, že vám niečo „uniká“ alebo dostávate len časť príbehu, je to signál, že sa deje niečo za vaším chrbtom. Tento vnútorný nepokoj je často prvým varovným signálom, že komunikácia nie je transparentná a môže byť manipulovaná.Nepriame správanie a vyhýbanie sa
Ľudia môžu byť odmeraní, vyhýbaví, neudržiavať očný kontakt, odpovedať vyhýbavo alebo klamať. Môže sa objaviť aj gaslighting – presviedčanie, že sa nič nedeje, hoci fakty hovoria opak. Takéto správanie vytvára atmosféru nedôvery a zvyšuje napätie.Reč tela a neverbálne signály
Uzavretá reč tela, prekrížené ruky, sklopený pohľad, previnilý výraz či únikové správanie môžu naznačovať, že sa deje niečo za vaším chrbtom a ľudia cítia vinu alebo hanbu za svoju účasť. Tieto prejavy často dopĺňajú neúplné alebo vyhýbavé odpovede a signalizujú, že komunikácia nie je otvorená.Manipulatívne správanie a zveličovanie
Ľudia môžu používať manipulatívne taktiky, ako je preháňanie problémov, zovšeobecňovanie alebo vyvolávanie pocitu viny a nedostatočnosti. Napríklad hovoria: „všetci si myslia, že...“ alebo „ty si jediný, kto...“, čím sa snažia zastrašiť alebo izolovať. Cieľom je oslabiť vašu pozíciu a vytvoriť rozdelenie medzi zúčastnenými.
Dávajte si extra pozor na tých, ktorí sa vás nepýtajú priamo, ale si domýšľajú, majú predsudky alebo zisťujú informácie inde, aj keď máte bližší vzťah. V takých situáciách sa zvyšuje riziko nedorozumení a drobných konfliktov, ktoré sa môžu nakopiť a prerásť do vážnejších problémov.
Tiež je dobré si pamätať, že častým znakom triangulácie je, keď niekto namiesto otvorenej komunikácie, teda keď sa vás priamo nepýta, vyhľadáva odpovede cez tretie osoby. Takéto správanie často znamená, že sa bojí alebo nechce čeliť vám priamo, prípadne sa snaží manipulovať situáciu. Buďte ostražití, ak sa o vás niekto zaujíma len sprostredkovane a nepýta sa vás priamo žiadne konkrétne otázky, pretože to môže viesť k nepravdivým záverom, nedorozumeniam a prehlbovaniu nedôvery. V takýchto situáciách je dôležité zachovať si vlastnú integritu a usilovať sa o priamu a úprimnú komunikáciu (ak je to v danej situácii možné a vhodné), aby ste predišli zbytočným konfliktom a nedorozumeniam. Ak s vami niekto nechce komunikovať priamo, vnímajte riziko situácie a postupujte ostražito.
Čo robiť, keď trianguláciu spozorujete?
Podporujte priamu komunikáciu
Vytvorte priestor, kde si všetky zúčastnené strany môžu otvorene povedať svoje pocity a názory. Priama komunikácia je kľúčom k rozplietaniu toxických dynamík.Nebuďte sprostredkovateľom konfliktu
Ak vás niekto „vťahuje“ do sporu, buďte opatrní a snažte sa nasmerovať komunikáciu späť k priamemu dialógu medzi zúčastnenými.Buďte pozorní k vlastným pocitom
Ak sa cítite zmätene, pod tlakom alebo máte pocit, že situácia nie je transparentná, je to varovný signál, že triangulácia môže byť prítomná.
Ako predchádzať triangulácii?
Prevencia začína u nás samých. Priame riešenie konfliktov je vždy lepšie než vyhýbanie sa alebo komunikácia cez tretie osoby. Nebojte sa iniciovať úprimný rozhovor a vytvárajte prostredie dôvery a rešpektu, kde každý môže slobodne vyjadriť svoje pocity bez strachu z odsúdenia.
Ako reagovať, keď vás niekto „vťahuje“ do triangulácie?
Nastavte si jasné hranice. Namiesto toho, aby ste sa stali „poslom správ“, navrhnite, aby si zúčastnené strany vyriešili problém priamo medzi sebou. Napríklad: „Verím, že by bolo najlepšie, keby ste si to vyriešili priamo spolu, rád/rada vám v tom pomôžem, ak budete chcieť.“ Takto podporíte zodpovednosť a zároveň sa vyhnete zbytočnému stresu, ktorý nie je a ani nemá prečo byť váš.
Praktické techniky na podporu priamej komunikácie
Aktívne počúvanie
Snažte sa naozaj porozumieť tomu, čo druhá osoba hovorí, a potvrďte jej pocity slovami ako: „Chápem, že ťa to trápi.“ Neprerušujte a vypočujte si jej perspektívu s cieľom pochopiť.Používanie „ja-výrokov“
Vyjadrujte svoje pocity bez obviňovania, napríklad: „Cítim sa zmätený/á, keď sa o mne dozvedám veci od niekoho iného.“ Tento prístup pomáha znižovať obranné reakcie a podporuje konštruktívny dialóg.Reč tela
Udržujte očný kontakt, uvoľnite svaly na tvári, majte otvorenú reč tela – ruky voľne položené alebo pri tele. Nech vaše telo odzrkadľuje záujem komunikovať a počúvať.
Prevencia triangulácie spočíva v vedomom nastavení hraníc a podpore otvorenosti, pretože iba tak môžeme vytvárať vzťahy založené na dôvere, úcte a úprimnej komunikácii.
Záver
Všetci sa občas potrebujeme vyventilovať, zdieľať frustrácie a hľadať podporu u tých, ktorí nás vypočujú. Je to prirodzené, normálne a ľudské. No mali by sme si uvedomiť, že partnerské, rodinné, priateľské či pracovné vzťahy sa budujú na otvorenom dialógu a vzájomnej dôvere. Ak táto komunikácia zlyhá, vznikajú nedorozumenia, eskalujú konflikty a spojenia postupne ochladnú.
Vzťahy sú o budovaní mostov medzi ľuďmi. Takéto prepojenia vznikajú vtedy, keď sme ochotní zdieľať svoje pohľady na život a zároveň prijímať, že ten druhý ich môže vidieť inak. Práve otvorenosť voči rozdielom a úprimný dialóg vedú k hlbšiemu porozumeniu a posilňujú naše vzájomné spojenia.
Triangulácia je síce ľudsky pochopiteľná skratka, no v skutočnosti len zvyšuje napätie a nevedie k skutočnému riešeniu. Vedie k strate dôvery, eskalácii problémov a vytváraniu skreslených príbehov, pretože každý zostáva uzavretý vo svojej verzii reality.
Namiesto toho, aby sme hľadali úľavu u tretích strán, je oveľa hodnotnejšie naučiť sa hovoriť o svojich pocitoch, dojmoch a frustráciách priamo s tými, ktorých sa to týka. Aj keď je to často nepríjemné a vyžaduje si to odvahu, len otvorený dialóg dokáže obnoviť dôveru a posunúť vzťah vpred. Ak sa pristihnete, že riešite konflikty cez iných alebo sa nechávate vtiahnuť do cudzích sporov, skúste sa na chvíľu zastaviť a zamyslieť, čo vás k tomu vedie. Práve v takom momente vzniká príležitosť prelomiť starý vzorec a priniesť do vzťahov viac úprimnosti, odvahy a porozumenia.
Silné a zdravé vzťahy stoja na ochote riešiť problémy spoločne. V takomto priestore nemá triangulácia miesto, pretože partneri vedia, že najväčšia sila vzťahu spočíva v otvorenom a priamom dialógu. Konflikty je dôležité riešiť tam, kde vznikli – medzi tými, ktorých sa priamo týkajú. Pravdu totiž nenájdeme v jednostranných či skreslených verziách, ale len v úprimnej výmene názorov, ktorá umožňuje porozumieť a rásť.
Niekedy je najťažšie priznať si, že keď sa ocitneme v trojuholníku, nie sme len obeťami okolností alebo manipulácie iných. Aj v nás často driemu slabé miesta, ktoré nám bránia postaviť sa za seba priamo a autenticky. Triangulácia často odhaľuje nejasné hranice. Tie sa môžu prejavovať ako vyhýbanie sa konfrontácii, potreba prispôsobovať sa alebo strach z odmietnutia. V takých chvíľach sa ľahko ocitneme v role sprostredkovateľov cudzích konfliktov, alebo naopak, začneme hľadať oporu v iných, keď sa necítime dosť silní čeliť situácii sami.
Práve v takýchto momentoch vzniká priestor na úprimné sebapoznanie. Môžeme si položiť otázky: Čo vo mne spôsobuje, že sa vyhýbam priamemu rozhovoru? Kde potrebujem posilniť dôveru vo vlastný hlas a schopnosť postaviť sa za seba? Triangulácia sa vtedy mení na príležitosť. Môže byť tichým signálom, že nastal čas upevniť si vlastné hranice a prehodnotiť spôsob, akým vo vzťahoch komunikujeme. Aj keď sa do tejto dynamiky dostaneme ako obeť alebo nechcený sprostredkovateľ, vždy máme možnosť rozhodnúť sa pre iný prístup – taký, ktorý vychádza z úprimnosti, zrelosti a rešpektu voči sebe aj druhým.
Každá skúsenosť s trianguláciou nás tak môže posunúť bližšie k sebe a zároveň aj k ostatným. Ukazuje nám, kde sú naše hranice nejasné, kde sa ešte bojíme prejaviť alebo kde máme tendenciu skrývať sa za iných. Keď tieto vzorce správania rozpoznáme, získavame možnosť vedome si zvoliť, či budeme vzťahy oslabovať, alebo ich naopak posilníme zrelšou a otvorenejšou komunikáciou. Práve takýto krok môže byť kľúčom k uzdraveniu po konfliktoch a nedorozumeniach. Vytvára priestor, v ktorom môže dôvera opäť rásť a vzťahy sa môžu rozvíjať do väčšej hĺbky a autenticity.
Rada na záver: Ak sa v podobných vzorcoch správania sa nachádzate opakovane, alebo máte pocit, že situáciu neviete zvládnuť sami, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc. Terapeut či kouč vám môže pomôcť rozpoznať nezdravé vzorce, posilniť komunikačné zručnosti a podporiť vás na ceste k zdravším a otvorenejším vzťahom.
Článok je môj vlastný, pri písaní ma inšpirovali nasledovné zdroje:
https://www.simplypsychology.org/what-is-triangulation-in-psychology.html
https://www.psychologytoday.com/us/blog/of-prisons-and-pathos/202110/understanding-triangulation
https://psychcentral.com/blog/psychology-self/2019/10/triangulation-and-narcissism#1
https://bayareacbtcenter.com/triangulation/
https://behappyfamily.com/in-family-therapy-what-does-triangulation-mean.html#google_vignette
https://www.ebsco.com/research-starters/psychology/triangulation-psychology
Bowen, M. (1978). Family Therapy in Clinical Practice. New York: Jason Aronson.
____________________________________________________________________________
Blogy píšem vo svojom voľnom čase a pri písaní pijem veľa kávy. Ak sa vám môj článok páčil a chcete ma podporiť, môžete mi ju cez tento odkaz kúpiť:
PS: Text je môj vlastný a rozhodne ho nevnímajte ako odborný článok. Je to len blog.
