Určite ste sa už ocitli v situácii, keď ste potrebovali pohľad zvonku a obrátili sa na niekoho, komu dôverujete. Na tom nie je nič zlé, práve naopak. Niekedy nám druhí dokážu ponúknuť cenný nadhľad, upozorniť na skryté riziká alebo nás upokojiť, keď zbytočne dramatizujeme.
Problém nastáva, keď sa ľudia dostanú do konfliktu s niekým, s kým majú blízky či významný vzťah, a namiesto priameho rozhovoru s touto osobou sa obrátia na niekoho iného. Tak vzniká nezdravý vzorec správania, ktorý sa nazýva triangulácia. Ide o situáciu, kedy sa napätie alebo nezhody neriešia priamo medzi dvomi zúčastnenými, ale prostredníctvom tretej osoby. Tým sa vyhýba skutočnému dialógu, čo často spôsobí, že problém sa ešte viac znejasní alebo prehlbuje.
Ak ste sa niekedy ocitli na prijímajúcej strane takéhoto správania, určite poznáte ten pocit, keď sa o vás hovorilo bez vás. Možno vám druhá osoba len oznámila výsledky rozhovorov, o ktorých ste vôbec nevedeli, a teda ani nemali možnosť ovplyvniť ich výsledok. Nemali ste šancu reagovať, vyjadriť svoj pohľad, vysvetliť svoje konanie ani sa obhájiť. Tým ste prišli o príležitosť vzťah napraviť, aj keď ste o to stáli.
Možno ste sa dokonca dozvedeli, že vás niekto opisuje v negatívnom svetle, zatiaľ čo seba vykresľuje ako obeť. Alebo zdieľa s inými intímne a dôverné informácie, ktoré nikdy nemali opustiť hranice vášho vzťahu. V takom prípade nejde len o nevedomé vyhýbanie sa konfrontácii, ale o zradu dôvery, ktorá môže mať dlhodobé následky. A možno ste sa aj vy v minulosti podobne zachovali. Nie z manipulácie, ale zo zranenia, zo strachu alebo túžby po opore. Možno ste to časom oľutovali, keď ste si uvedomili, aké dôsledky mal takýto prístup.
Triangulácia sa netýka len tých, ktorí ju používajú, alebo tých, voči ktorým je namierená. Niekedy sa človek ocitne uprostred. Dvaja blízki ľudia medzi sebou súperia a vy ste vťahovaní do ich konfliktu. Môže ísť o rozchod, rozvod, rodinné napätie alebo pracovnú hádku. V takej pozícii sa často očakáva, že zaujmete stanovisko, podporíte jednu stranu alebo sprostredkujete informácie. No v konečnom dôsledku to takmer vždy len prehlbuje vzdialenosť medzi pôvodnými stranami a narúša ich dôveru.
Najzávažnejším dôsledkom triangulácie je to, že človek si namiesto skutočného rozhovoru vytvára vlastný príbeh, ktorý môže byť veľmi skreslený. Tento príbeh potom zdieľa s inými a namiesto toho, aby sa usiloval o porozumenie, vzdiali sa od možnosti skutočne niečo vyriešiť. Vzniká ilúzia, že situáciu spracoval, ale v skutočnosti sa jej len vyhol. A práve tým bráni dosiahnutiu zlepšenia tam, kde problémy vznikli.
Podstata triangulácie
Predstavte si trojuholník. Má tri body. V spodnej časti sú body A a B, na vrchole bod C. Pri triangulácii medzi A a B neprebieha priamy dialóg. Namiesto toho sa pod vplyvom jedného z týchto bodov, alebo niekedy oboch, do vzťahu zapájajú ďalšie osoby, ktoré zastupujú bod C.
Problém, ktorý by si vyžadoval otvorenú komunikáciu, ochotu byť zraniteľný, prevziať zodpovednosť, priznať chyby, ospravedlniť sa a snažiť sa o nápravu, sa tak prenáša mimo pôvodného vzťahu. Dialóg, ktorý by mal prebiehať medzi A a B, sa rozptýli k tretej strane. Tým sa narúša možnosť skutočného vyjasnenia, často v čase, keď je ešte šanca vzťah zachrániť alebo aspoň porozumieť tomu, čo sa stalo.
Triangulácia je v jadre vyhýbavý (ochranný) mechanizmus. Slúži ako únik pred diskomfortom, ktorý prináša konflikt alebo konfrontácia. Namiesto priameho kontaktu sa človek obracia na iných, ktorí mu ponúknu úľavu, podporu alebo proste len vypočujú jeho verziu udalostí. Takéto správanie však môže byť krátkozraké. Síce dočasne zmierni napätie, ale z dlhodobého hľadiska situáciu zhoršuje, pretože bráni ozdravnému procesu medzi pôvodnými stranami.
Tento vzorec správania je typický aj pre ľudí s narcistickými črtami. Vo vzťahoch kladú dôraz najmä na seba, zatiaľ čo pohľad druhej strany prehliadajú alebo zľahčujú. Majú ťažkosti niesť zodpovednosť za svoj podiel na probléme, často si neuvedomujú vlastné chyby a pre nízku mieru sebareflexie sa vnímajú výlučne ako obete. Namiesto toho, aby sa postavili dôsledkom svojho správania, obracajú sa na tretie osoby, ktoré im poskytnú pochopenie alebo potvrdenie ich verzie. Takto si udržiavajú ilúziu, že problém nie je v nich, čím si chránia svoje ego, no zároveň si v konflikte len vylepšujú vlastnú pozíciu a bránia obojstranne prospešnému vyriešeniu alebo zlepšeniu vzťahu.
Triangulácia ako správanie sa vyskytuje aj u ľudí, ktorí nemajú dostatočne pevné alebo jasné hranice, nedokážu kvôli strachu otvorene vyjadriť, čo cítia, povedať nie alebo sa postaviť za seba prostredníctvom priamej komunikácie s druhou osobou. V takýchto prípadoch radšej zapoja tretiu stranu, pretože je to pre nich menej rizikové a emocionálne bezpečnejšie. Nemusia pritom mať zlý úmysel. Ak sa napríklad bojíme povedať partnerovi, že nám niečo vadí, alebo sa obávame jeho reakcie, vyrozprávame sa niekomu inému. S treťou osobou tak vytvárame dojem, že problém riešime, no v skutočnosti sa situácia s pôvodnou osobou nikam neposúva.
Daný vzorec správania sa je prítomný aj v priateľstvách. Napríklad, keď sa Katka poháda s Mišom, ale namiesto toho, aby sa s ním porozprávala, ide sa vyžalovať spoločnej známej Zuzke. Tá sa tak nevedome ocitne v úlohe hromozvodu konfliktu, čo len zvyšuje napätie medzi Katkou a Mišom.
V súčasnosti sa triangulácia objavuje aj na sociálnych sieťach. Ľudia tam nepriamo ventilujú konflikty, hľadajú súcit alebo potvrdenie, namiesto toho, aby veci riešili priamo s osobou, ktorej sa to týka.
Ak dochádza k triangulácii, je celkom zrejmé, že vzťah medzi dvomi osobami, do ktorého vstúpila tretia strana, sa ešte viac naruší, čo môže viesť až k znemožneniu vyriešenia problému a zmierenia.
Typy triangulácie
Každá situácia je jedinečná, no ak sa v nej objaví komunikácia o druhej osobe mimo vzťahu, pričom chýba priama a otvorená diskusia, väčšinou ide o trianguláciu. Túto možno rozdeliť na dve základné formy:
1. Priama triangulácia – keď je tretia osoba priamo vtiahnutá do konfliktu medzi osobami A a B. Môže zaujať pozíciu spojenca jednej strany, tváriť sa ako zdanlivo nestranný "sudca" alebo fungovať ako prostredník – poslíček, ktorý odovzdáva správy medzi stranami, pretože tie nie sú schopné alebo ochotné komunikovať otvorene a zrelo.
2. Nepriama triangulácia – ide o častejšiu formu, pri ktorej osoba A hovorí o osobe B s treťou osobou C bez vedomia osoby B a bez jej účasti. Takéto správanie môže mať rôzne podoby: od sťažovania sa, ventilovania emócií, šírenia jednostrannej verzie až po hľadanie potvrdenia svojho pohľadu na situáciu. Tento druh komunikácie nenapomáha riešeniu, ale skôr ho odďaľuje a skresľuje.
Praktické príklady
Pre niektorých môže byť predchádzajúce vysvetlenie menej prehľadné, preto ho objasním pomocou praktických príkladov. Vybral som tri konkrétne situácie, ktoré sa skutočne stali, pričom mená a kontext sú samozrejme upravené.
Príbeh č. 1: Kancelárska dráma
Linda sedí v kancelárii s Terezou, s ktorou má po čase drobné nedorozumenia. Obe majú odlišné komunikačné štýly a nie vždy sa chápu, hoci používajú tie isté slová. Nové kolegyne Vladimíra a Lenka nemajú Terezu príliš v láske a postupne sa rozhodnú vstúpiť do napätej dynamiky medzi kolegyňami ako tretia strana. S Lindou si začnú rozumieť, trávia spolu prestávky aj čas mimo práce a čoraz viac si všímajú napätie medzi ňou a Terezou. Časom sa postavia na Lindinu stranu, podporujú ju a vytvárajú si s ňou blízkosť, v ktorej sa Linda začne na Terezu sťažovať čoraz otvorenejšie. Linda je veľmi ľahko ovplyvniteľná, preto preberá perspektívu toxickej a nenávistnej Vladimíry, ktorej kamarátka Lenka sekunduje ako cvičený psík bez vlastného názoru.
Tereza sa snaží situáciu vyriešiť, no všíma si, že Linda sa k nej čoraz viac správa vyhýbavo a zbližuje sa s ostatnými. Dokonca jej klame do očí, keď tvrdí, že ju za chrbtom nepreberá. Lenka a Vladimíra vnímajú situáciu ako príležitosť a zatiahnu do nej aj staršieho kolegu Miroslava, ktorý má s Terezou osobný problém. Ťažko znáša jej iniciatívnosť a žiarli na jej pracovné úspechy. Spoločne začnú šíriť vymyslené tvrdenia o Terezinom súkromí, aby ju v očiach Lindy poškodili a vyvolali otvorený konflikt. Miroslav navyše navrhne, že ak by sa Tereza o týchto rozhovoroch dozvedela, mali by ju spoločne vykresliť ako psychicky labilnú a problémovú čiernu ovcu. Na to však potrebujú zosúladiť svoje verzie udalostí.
Napätie v tíme narastá. Tereza sa o zákulisných rozhovoroch napokon dozvie a cíti sa zradená. Jej dôvera voči Linde sa naruší a prestáva s ňou komunikovať. Situácia sa postupne stáva neudržateľnou a po odhalení zlomyseľného konania tretích strán sa nedôvera rozšíri po celom pracovisku. Neskôr vyjde najavo, že hlavnými pôvodkyňami intríg boli Vladimíra a Lenka, zatiaľ čo Miroslav ako skúsený manipulátor len využil vzniknutú situáciu vo svoj prospech. Ostatní kolegovia sa od aktérov začnú dištancovať, pretože nešlo len o trianguláciu, ale aj o skupinovú šikanu voči Tereze, ktorej sa nadriadený len prizeral a vôbec nezasiahol. Tento prípad eskaloval do niečoho oveľa závažnejšieho a otvoril dokonca priestor pre potenciálnu právnu dohru, ak sa Tereza rozhodne konať.
Príbeh č. 2: Kamošky ako vzťahové poradkyne
Jana je niekoľko mesiacov vo vzťahu s Romanom, ktorý sa spočiatku vyvíjal sľubne. Ako to však býva, aj medzi nimi sa postupne začali objavovať prvé nezhody a nedorozumenia. Tieto problémy nedokázali dostatočne vykomunikovať, hoci Roman sa opakovane snažil otvoriť diskusiu zameranú na ujasnenie vzájomných očakávaní a potrieb. Jana však, pod vplyvom napätia a neistoty, začala opäť prežívať staré pochybnosti, ktoré si niesla z minulých vzťahov. Cítila sa zraniteľne a obávala sa byť pred Romanom naplno otvorená, pretože bola zvyknutá, že keď v minulosti vyjadrila svoje pocity, často to viedlo k hádke alebo dokonca k rozchodu.
V novom vzťahu sa začala cítiť, akoby strácala kontrolu, čo ju znervózňovalo, pretože to bolo niečo nové a nepoznané. V emočne zdravšom vzťahu sa cítila menej bezpečne než v toxických vzťahoch, ktoré zažila predtým. Aby sa opäť cítila stabilnejšie, začala vzťah nepriamo sabotovať: testovala partnera, uprednostňovala prácu a iné aktivity, a príliš sa zameriavala na Romanove negatíva. Namiesto otvoreného rozhovoru o strachoch a problémoch s Romanom sa jej vyhýbavé správanie stupňovalo, až sa napokon radila len so svojimi kamarátkami, ktoré samozrejme podporovali výlučne jej pohľad na situáciu. Tým si udržiavala odstup od vlastných obáv a prostredníctvom (nevedomého) ničenia vzťahu opätovne získavala pocit kontroly.
Aj keď Roman pôsobil inak než jej predchádzajúci partneri a prejavoval úprimnú snahu o porozumenie a spoluprácu, Janine vnútorné obavy sa naďalej prehlbovali. V tomto citlivom období zohrali jej kamarátky kľúčovú úlohu. Vypočuli ju, poskytli jej podporu a utvrdili ju v presvedčení, že rozchod je najlepším riešením. Podľa nich má pred sebou množstvo lepších možností, nie je čas strácať čas, a Roman je pravdepodobne len ďalší z tých, ktorí ju sklamú alebo využijú. Jana nadobudla dojem, že ak sa rozhodne rýchlo a rázne, vyhne sa opakovaniu starých chýb. Kamarátky jej pomohli vytvoriť vnútorný príbeh s jasným záverom: má byť sebecká a najrozumnejšie bude dať Romanovi košom.
Samotné vyhľadanie podpory u kamarátok nebolo problémom. Je úplne prirodzené zdieľať svoje pocity, hľadať porozumenie či spätnú väzbu, vrátane tej vzťahovej. Skutočný problém však vznikol v tom, že o samotnom vzťahu hovorila najmä s nimi, pričom Roman bol z tejto diskusie úplne vylúčený. Celý proces rozhodovania o rozchode prebehol bez jeho vedomia a účasti. Kým s kamarátkami už rozoberala finálne rozhodnutie, Roman sa o všetkom dozvedel až v momente, keď mu ho oznámila, bez možnosti dialógu, vzájomného objasnenia alebo spoločného spracovania toho, čo sa medzi nimi dialo. Partner, ktorého sa to najviac týkalo, nemal príležitosť byť súčasťou úvah a rozhodovania. Po celý čas totiž žil v tom, čo mu Jana hovorila, že je unavená, má veľa práce, je v zlej nálade a že si nemá robiť starosti. Práve skutočnosť, že realita bola celkom iná, v ňom zanechala hlboký pocit vylúčenia a neférového zaobchádzania.
Jana mu napokon rozchod oznámila cez SMS správu a presvedčila sa, že to urobila zrelo a úctivo. V skutočnosti však Romana úplne vynechala z niečoho, čo sa ho bytostne týkalo. Jej správanie bolo únikové, nezrelé a sebecké. Roman zostal v šoku, pretože nedostal príležitosť porozumieť tomu, čo sa v nej celé tie týždne odohrávalo.
Cítil sa právom podvedený, odstrčený a bezmocný. Akoby bol len vedľajšou postavou vo vlastnom vzťahu. Kamarátky sa tým, možno nevedome, stali súčasťou dynamiky triangulácie, ktorá prispela k rozpadu vzťahu a nakoniec aj k Romanovej traume, ktorú musel ešte dlho spracovávať. Ak by medzi Janou a Romanom došlo k priamej a úprimnej konfrontácii, výsledok mohol byť celkom iný – či už v podobe spoločnej práce na vzťahu, alebo aspoň dôstojného ukončenia, ktoré by zodpovedalo tomu, ako sa za spoločné mesiace spolu zblížili.
Príbeh č. 3: Párová terapia, ktorá nemá páru
Milan, ktorý začal nový vzťah s Ivetou po dlhoročnom manželstve, začal pociťovať bližšie nešpecifikovanú nespokojnosť. Na individuálnej terapii u svojho dlhoročného terapeuta Igora sa vyrozprával a preskúmal svoje pocity. Igor správne identifikoval, že Milanove obavy pravdepodobne odrážajú nenaplnené potreby vo vzťahu s Ivetou a naznačil, že riešenie by si vyžadovalo otvorenú komunikáciu medzi partnermi, ideálne v rámci párovej terapie.
Namiesto toho, aby Igor podporil Milana v priamej a zodpovednej komunikácii s partnerkou, prekročí svoje terapeutické kompetencie. Po vypočutí výlučne Milanovej perspektívy, a bez akéhokoľvek poznania Ivety alebo snahy zistiť jej pohľad na situáciu, Igor navrhne Milanovi ukončiť vzťah. Toto rozhodnutie zakladá na analýze Milanových minulých vzťahových vzorcov, predpokladajúc opakovanie problémov z predchádzajúceho manželstva, kde sa Milan prispôsoboval partnerke bez záujmu o zmenu.
Tento jednostranný prístup absolútne obchádza skutočný problém, ktorým je nedostatočná komunikácia a nevyjasnené potreby v súčasnom vzťahu medzi Milanom a Ivetou. Namiesto facilitácie Milanovho pochopenia vlastnej role v dynamike tohto vzťahu a podpory jeho priameho angažovania sa v riešení s Ivetou, Igor zaujme direktívnu pozíciu, čím ignoruje potrebu partnerského riešenia. Týmto spôsobom Igor neodstránil príčinu Milanových obáv, ktorá spočíva v dynamike jeho interakcie s Ivetou.
Igorov prístup nie je len nekompetentný, ale aj hlboko neetický. Namiesto toho, aby zostal neutrálne naladený a podporil Milana v autonómnom rozhodovaní o jeho vzťahových problémoch, aktívne zasahuje do dynamiky medzi Milanom a Ivetou, čím sa stáva súčasťou triangulácie. Zasahovaním do rozhodovania o vzťahu výlučne na základe informácií od jedného partnera, bez zapojenia druhého, prenáša napätie zo vzťahu (Milan - Iveta) do trojuholníka (Milan - Iveta - Igor). Tento prístup zabraňuje priamej komunikácii medzi partnermi a terapeut sa tak stáva súčasťou problému, ktorý mal pomôcť vyriešiť.
Skutočné a efektívne riešenie vzťahových problémov si vyžaduje systémové zapojenie oboch partnerov do vzájomnej komunikácie, kde môžu otvorene vyjadriť svoje pocity, potreby a obavy a spoločne hľadať riešenia. Igorovo jednostranné zasahovanie neprinieslo žiadne riešenie a dokonca mohlo situáciu zhoršiť. Úlohou terapeuta je v takomto prípade facilitovať bezpečnú a konštruktívnu komunikáciu medzi partnermi (ideálne v rámci párovej terapie), alebo podporiť jednotlivca v zodpovednom prístupe k riešeniu vzťahových problémov bez preberania rozhodnutí za klienta alebo zaujatosti voči jednej strane.
A čo je na tom ešte horšie, Igor Milanovi v skutočnosti bráni pokročiť a naučiť sa riešiť svoje vzťahy. Namiesto toho, aby ho povzbudil k tomu, aby si danú situáciu vyjasnil priamo s partnerkou, Igor mu hneď povie, čo má podľa neho urobiť, akoby mal vždy najlepšiu predstavu. Tým pádom Milanovi hrozí, že sa stane závislý na Igorových rozhodnutiach a nenaučí sa, ako si viac veriť v riešení vzťahových problémov. Tento prístup ho v skutočnosti udržiava v starých, nefunkčných vzorcoch, čím sa mu bráni v osobnom raste a rozvoji v oblasti medziľudských vzťahov.
Rozdelenie rolí
Ako sme videli v predchádzajúcich príkladoch, pri triangulácii sa ľudia často nevedome dostávajú do fixných rolí, ktoré prispievajú k tomu, že konflikt nie je správne riešený. Tento jav sa úzko spája s tzv. Dramatickým trojuholníkom, ktorý popisuje tri hlavné dynamiky: obeť, prenasledovateľ (alebo vinník) a záchranca.
V typickej triangulácii jeden človek (často v roli obete, napr. osoba A) hovorí o svojom konflikte s druhým človekom (ktorý je vykreslený ako prenasledovateľ/vinník, napr. osoba B) tretej osobe (ktorá sa dostáva do role záchrancu, napr. osoba C). Namiesto priamej komunikácie medzi obeťou a prenasledovateľom sa problém presunie na záchrancu, ktorý sa snaží pomôcť „obeti“ alebo vyriešiť situáciu za ňu.
Triangulácia je dysfunkčná, pretože bráni zdravej a priamej komunikácii a udržiava ľudí v nezdravých rolách. Konflikt sa nerieši, ale napätie sa presúva medzi záchrancu a prenasledovateľa, pričom obeť zostáva v pasívnej (a často manipulativnej) pozícii.
Osoba, ktorá je v rámci tohto trojuholníka vykreslená ako „problém“ alebo „príčina“ (často pôvodná osoba B), sa na základe skresleného príbehu môže cítiť zahnaná do kúta, nepochopená, manipulovaná a emocionálne vyčerpaná. Môže sa začať obviňovať, presvedčená, že je skutočne problémom, čo vedie k bolestivým následkom pre jej emocionálny stav, sebaúctu a dôveru vo vzťahy. Opakovaná triangulácia môže spôsobiť úzkosti, nízke sebavedomie a tendenciu vyhýbať sa priamej komunikácii, čím sa tento cyklus ešte viac uzatvára.
Tretia osoba (záchranca) sa síce na začiatku môže cítiť dôležitá, užitočná alebo empatická, no často sa rýchlo ocitne v pasci lojality, emocionálne vyčerpaná a uväznená v konflikte, ktorý nie je jej vlastný. Nechá sa využiť na ventilovanie napätia, prenášanie správ alebo ako spojenec, čo môže poškodiť aj jej vzťahy s oboma pôvodnými stranami, ak sa dynamika trojuholníka prehĺbi.
Osoba, ktorá iniciuje trianguláciu (často v roli obete, hľadajúca záchranu alebo potvrdenie), sa sústreďuje na svoju verziu pravdy a hľadá jej potvrdenie u tretej strany. Má tendenciu deliť ľudí na „dobrých“ (tých, ktorí ju podporujú) a „zlých“ (tých, ktorí s ňou majú konflikt alebo ju nepodporujú). Tento spôsob správania, ktorý pramení z hlbších dôvodov ako strach, zraniteľnosť alebo naučené vzorce, často súvisí s ťažkosťami v priamej a zraniteľnej komunikácii, čo bráni efektívnemu a dospelému riešeniu konfliktov.
Týmto spôsobom je udržovanie starých vzorcov vo vzťahoch podporované, pričom sa zabraňuje ich skutočnému riešeniu a rastu všetkých zúčastnených.
Čo sa deje pod povrchom?
Pravdepodobne už máte aspoň približnú predstavu o tom, ako triangulácia prebieha, a možno sa vám vybavili aj situácie, ktoré ste zažili vy osobne. Pravda je, že mnohí z nás sa k tomuto správaniu mohli dostať nevedomky. Dôležité je uvedomiť si, že triangulácia je vysoko manipulatívny spôsob komunikácie, ktorý môže v konečnom dôsledku narobiť viac škody než úžitku. Ničí dôveru a ak sa niekto uchýli k triangulácii, ako keby naznačoval, že protistranu absolútne nerešpektuje, nesnaží sa ju pochopiť a nehľadá pravdu, ktorá môže vzniknúť len v úprimnej diskusii, ale radšej sa snaží potvrdiť svoju verziu prostredníctvom iných ľudí.
Ľudia sa uchyľujú k triangulácii z nasledovných dôvodov:
· Strach z konfliktu: Je ľahšie hovoriť o niekom, než sa pokúsiť o otvorenú a priamu komunikáciu. Ľudia sa obávajú, že druhá strana zareaguje hnevom. Niekedy si neuvedomujú, že konflikty môžu vzťah spevniť, ak je druhá strana ochotná na riešení pracovať. Všetko sa dá vydiskutovať, ak existuje snaha o porozumenie.
· Únik pred zraniteľnosťou: Úprimná komunikácia vyžaduje otvorenosť a vyjadrenie svojich potrieb, očakávaní, požiadaviek a pocitov. Pre niektorých to môže byť desivé, a preto sa tomu vyhýbajú.
· Podvedomá túžba získať spojenca: Triangulácia vytvára dynamiku, kde je jeden "obeťou" a druhý "zlý", pričom obeť hľadá spojenca alebo záchrancu, aj keď často sama eskaluje situáciu. Tento scenár neplatí, ak sú vzájomné interakcie skutočne nezdravé a nebezpečné.
· Potreba udržať si pozitívny sebaobraz: Triangulujúca osoba sa často snaží vykresliť seba ako "dobrú", ktorá sa snaží alebo je obeťou konfliktu, pričom vynecháva dôležité informácie o svojom vlastnom podiele na probléme.
· Pocit bezmocnosti: Niektorí ľudia sa cítia bezmocní, pretože majú dojem, že v každom vzťahu sa stane to isté, čo už zažili, a teda ich partner alebo blízka osoba nebude schopná viesť dialóg, vypočuť ich alebo pracovať na spoločnej náprave. Triangulácia im poskytuje ilúziu kontroly v situáciách, ktoré by sa dali vyriešiť lepšou komunikáciou.
· Vyventilovanie sa: Mnoho ľudí nevie spracovať svoje emócie v sebe a nachádzajú uvoľnenie tým, že sa sťažujú pred známymi. Takto sa zbavia negatívnych emócií a neusporiadaných myšlienok, no podstatu problému tým vôbec neriešia.
· Manipulácia: V ojedinelých prípadoch môže triangulácia slúžiť na rozštiepenie vzťahu medzi dvoma osobami zo sebeckých dôvodov.
Dôležité je uvedomiť si, že triangulácia nemusí byť vedomá snaha obchádzať inú osobu. Môže to byť únikové správanie, ktoré sa stalo automatickým vzorcom. Preto si niektorí ľudia ani neuvedomujú, že ide o trianguláciu, a považujú ju za bežné alebo normálne, pretože im chýba uvedomenie si jej škodlivosti v medziľudských vzťahoch.
Tento vzorec správania si ľudia osvojujú z prostredia, v ktorom vyrastali. Často pochádza z rodín, kde sa konflikty nekomunikovali priamo, obchádzali sa alebo sa do nich zapájali iní členovia rodiny, ako deti či starí rodičia. Bežným prípadom je, keď dieťa stáva prostredníkom medzi dvoma rodičmi, ktorí nevedia riešiť napätie vo vzťahu a komunikovať.
Ako som už naznačil vyššie, trianguláciu môže spustiť aj tretia osoba (bod C v trojuholníku), ktorá využíva slabé miesta alebo zraniteľnosti niekoho, kto má konflikt s inou osobou. Táto osoba sa postaví do role „záchrancu“, zameriava sa na potrebu osoby (A) byť vypočutá a pochopená a ponúka ilúziu blízkosti cez spoločného nepriateľa (osoba B). Takto využije osobu A na poškodenie osoby B.
Triangulácia je typ správania, ktorý môže vážne poškodiť vzťahy. Namiesto otvorenej a priamej komunikácie spôsobuje nedorozumenia a znižuje dôveru. Je dôležité si uvedomiť, že každý z nás sa môže stať súčasťou triangulácie, najmä ak máme tendenciu obchádzať konflikty, pretože ich vnímame negatívne alebo necítime sa v nich bezpečne. Konflikty však môžu byť príležitosťou na vyjasnenie vecí a posilnenie vzťahu, ak sa riešia úprimne a s rešpektom.
Prečo je triangulácia tak škodlivá?
Z pohľadu osoby, ktorá sa vyhýba konfliktom alebo má tendenciu ich obchádzať, sa triangulácia môže javiť ako bezpečnejšie riešenie. Namiesto toho, aby sa otvorene rozprávala s "problémovým" človekom, rozhodne sa porozprávať s priateľmi, známymi alebo kolegami. Avšak týmto spôsobom problém nie je vyriešený tam, kde vznikol. Ľudia hľadajú odpovede mimo osoby, ktorá im ich môže reálne poskytnúť, pretože pravda sa nachádza v dialógu. Je to, ako keby ste o zle opravenom aute diskutovali nie s mechanikom, ale s pekárkou, ktorá má obchod vedľa neho. Mechanik nemá šancu získať potrebné informácie, aby problém vyriešil.
Pri triangulácii sa problém len presúva. Je to ako neliečené zranenie, ktoré sa môže zapáliť a zhoršiť, pretože sa nevenuje pozornosť jeho skutočnej náprave. Zapájanie ďalších osôb situáciu len komplikuje a zamotáva, namiesto toho, aby sa problém riešil priamo tam, kde vznikol. Triangulácia je obchádzka, ktorá bráni skutočnému vyriešeniu problému a budovaniu zdravej dôvery. Je to cesta z Bratislavy do Pezinku cez Košice. Narušuje dôveru, podkopáva sebavedomie tých, ktorí sú na prijímajúcej strane, a zapája ľudí, ktorí by sa mali starať o svoje vlastné vzťahy, nie o problémy iných.
Triangulácia má vážne dôsledky pre všetky zúčastnené strany a medziľudské vzťahy, pretože:
· Nerieši skutočné problémy: Napätie sa len presmeruje, človek sa vyventiluje pred inými, ale koreň problému zostáva.
· Narúša dôveru a lojálnosť: Osoba, o ktorej sa diskutuje poza jej chrbát, sa cíti zradená a manipulovaná. Cíti sa obchádzaná, ostatní len vynesú rozsudok bez toho, aby mohli vyjadriť svoj pohľad.
· Eskaluje konflikty: Oheň sa neuhasí, ale ešte viac rozdúchava. Vytvárajú sa spojenectvá a koalície, čo znižuje šance na dialóg medzi pôvodnými účastníkmi problému.
· Podporuje vytváranie falošných príbehov: Ľudia zvonku počujú len jednostranné tvrdenia vychádzajúce zo subjektívnych interpretácií, čo môže viesť k nesprávnym záverom. Mnohé informácie môžu byť vynechané, čo by situáciu ukázalo v úplne inom svetle.
· Izolácia a nepochopenie: Ľudia, ktorí sa zapájajú do triangulácie, si utvrdzujú svoje predstavy o situácii bez hľadania spoločného pohľadu, čo by im pomohlo zlepšiť vzťah a vyriešiť frustrácie.
Opakovaná triangulácia môže spôsobiť úzkosti, nízke sebavedomie, problémy s dôverou a pocit, že je človek prehliadaný alebo neviditeľný. Tieto pocity môžu viesť k tomu, že sa človek vyhýba priamej komunikácii a začne sa správať pasívne. Ak bol niekto v minulosti vystavený triangulácii, napríklad v rodine, v škole alebo v iných vzťahoch, môže sa to stať vzorom aj v dospelosti. Tieto osoby sa potom vyhýbajú priamemu riešeniu problémov, často kvôli strachu z odmietnutia, zneužitia alebo nedostatku rešpektu v minulosti.
Nie všetci ľudia majú ochotu riešiť svoje problémy otvorene a pracovať na náprave konfliktov. Niekedy si jednoducho chcú uľahčiť situáciu, očierniť niekoho, utvrdiť sa vo vlastnom príbehu, žiť ako obeť alebo sa cítiť nad vecou. Pod povrchom týchto postojov môže byť túžba po istote, dôležitosti alebo nadradenosti. Tieto potreby by boli ohrozené, keby sa museli otvoriť a komunikovať priamo so zúčastnenými osobami bez zapojenia tretích strán. Ak človek konflikt nerieši alebo riešiť nechce, stále to odráža určitú bariéru, ktorú drží – pretože priznanie chyby, priznanie nesprávneho príbehu alebo ospravedlnenie by narušilo jeho ego.
A to je ťarcha, ktorú nie každý dokáže uniesť. Je jednoduchšie sa vyhýbať, uniknúť, než čeliť veciam priamo.
Čo robiť, ak sa nechcete na triangulácii podieľať?
Aby sme sa vyhli zapojeniu do nezdravých vzorcov správania, ako je triangulácia, a udržali otvorený a zdravý dialóg, je dôležité venovať pozornosť niekoľkým kľúčovým aspektom:
1. Identifikujte vzorec správania sa: Tento článok vám vysvetlí mechanizmus triangulácie. Vašou úlohou je všimnúť si, akým spôsobom sa zapájate do tohto správania, a udržiavať si jasnosť, že sa do podobných situácií nechcete nechať vtiahnuť. Jasne pomenujte, čo sa deje.
2. Komunikujte: Ak máte očakávania, potreby alebo frustrácie, snažte sa ich vyjadriť priamo osobe, ktorej sa týkajú. Konflikty je lepšie vyriešiť čo najskôr, pretože čím dlhšie čakáte, tým náročnejšie môže byť pochopenie a dosiahnutie obojstranne výhodného riešenia. Hovorte priamo, jasne, vecne a bez obchádzok, ale zároveň s rešpektom a ohľaduplnosťou.
3. Majte odvahu byť zraniteľní: Buďte otvorení, asertívni a ukážte svoje skutočné pocity. Podeľte sa o to, ako vnímate situáciu, čo vás zranilo a čo vám prekáža. Ak chcete niečo vyriešiť, urobte to priamo s osobou, ktorá vám môže poskytnúť odpoveď. Nezabúdajte, že riešenie problémov by malo byť vedené priamo, nie cez iných.
4. Reakcia druhej osoby je odpoveďou: Ak komunikujete priamo, ale druhá osoba nereaguje ochotne alebo sa vyhýba riešeniu, prijmite to ako odpoveď. Neznamená to, že problém treba riešiť s inými ľuďmi. Ak sa druhá osoba vyhýba dialógu a komunikuje radšej s inými, to odráža jej postoj, ktorý nemusí nutne súvisieť s vami.
5. Riešte problémy s ľuďmi, s ktorými ich máte: S inými osobami sa porozprávajte len vtedy, ak sa komunikácia už uskutočnila a druhá osoba stále nechce spolupracovať, alebo ak hľadáte nezaujatý pohľad. Použite tretie osoby (ako terapeuta, kouča a podobne) len na lepšie pochopenie vlastných pocitov a spôsobov komunikácie, ktoré vám môžu pomôcť pri dialógu. Pri náročnejších konfliktoch môže pomôcť sprostredkovateľ (mediátor), ktorého cieľom je podporiť priamu komunikáciu medzi stranami.
6. Pýtajte sa otázky: Ak sa ocitnete v situácii, ktorá vyzerá ako triangulácia, pýtajte sa osoby, ktorá vás chce zapojiť: „Diskutoval/a si už s tou osobou? Ako reagovala?“ Môžete sa tiež spýtať: „Prečo je dôležité, aby som sa zapojil/a?“ Tento prístup vám pomôže pochopiť motiváciu druhej osoby a v prípade potreby sa zdržať zapojenia do konfliktnej dynamiky.
7. Všímajte si dynamiku moci: V medziľudských vzťahoch sa môžu vyskytnúť situácie, kedy osoba, ktorá sa vyhýba komunikácii alebo riešeniu problémov (napríklad sa odmlčí, presadzuje len svoj pohľad, hnevá sa alebo uteká), môže získať väčšiu moc. Táto osoba môže byť zároveň prezentovaná ako obeť, čo môže spôsobiť zmätok v situácii. Ak niekto vytvára trianguláciu, môže dôjsť k vynechaniu informácií, ktoré by inak zmenili pohľad na celkový príbeh. Buďte opatrní, pretože niekedy môže byť táto osoba naozaj problémová, ale niekedy ide len o skreslený naratív.
8. Pestujte empatiu: Skúste sa na situáciu pozrieť z perspektívy druhej osoby. Ako by ste sa cítili na jej mieste? Snažte sa otvorene prijať iné pohľady a vnímanie, pretože skutočný dialóg môže vzniknúť len vtedy, keď opustíme svoje predpoklady a skutočne sa pokúsime pochopiť druhú stranu. Porozumenie konfliktu je možné len vtedy, ak sa aktívne zapojíme do hľadania riešenia. Vždy máte na výber, ako sa rozhodnete reagovať, ale s rozhodnutiami, ktoré urobíte, budete musieť žiť.
9. Naučte sa rozoznať zdravé hľadanie podpory a trianguláciu: Pri zdravom hľadaní podpory ide predovšetkým o spracovanie vlastných myšlienok a pocitov spojených s konkrétnou situáciou. Cieľom je získať nadhľad, pozrieť sa na vec z rôznych uhlov pohľadu a pripraviť sa na zmysluplné riešenie. Takýto proces pomáha človeku nájsť vlastnú cestu k priamej konfrontácii problému a vytvoriť priestor pre zodpovednú, otvorenú komunikáciu. Zdravá podpora neznamená ohováranie, budovanie aliancií proti druhej osobe, manipuláciu ani vyhýbanie sa rozhovoru. Ide skôr o hľadanie spôsobu, ako lepšie pochopiť situáciu a posilniť schopnosť komunikovať priamo s človekom, ktorého sa konflikt týka. Pretože len v rozhovore s ním môže dôjsť k skutočnej zmene a porozumeniu.
Pamätajte, že vaše rozhodnutia ovplyvňujú nielen vás, ale aj ľudí okolo. Preto je dôležité konať v súlade so svojimi hodnotami a vedome si vyberať, do akých vzorcov správania sa zapájate. Nie každý konflikt si žiada publikum ani spojencov. Triangulácia môže na prvý pohľad pôsobiť ako úľava alebo podpora, no často vedie k nedorozumeniam, zbytočnému napätiu a poškodeniu vzťahov, ktoré by sa inak dali uzdraviť priamym rozhovorom.
Dá sa to aj inak
Nasledujúci príklad ukáže, že ak je to možné, k konfliktom môžeme pristúpiť priamo a zodpovedne, bez zapojenia tretích osôb. Takto môžeme komunikovať otvorenejšie a zdravšie, čo vedie k lepšiemu porozumeniu a riešeniu problému.
Príbeh č. 4: Sme jeden tím, tak sa tak aj správajme
Marek a Zlatica sú kolegovia, ktorí pracujú na spoločnom projekte. Ich spolupráca sa začína zhoršovať, keď Marek pocíti, že Zlatica ignoruje jeho nápady, a Zlatica zase, že Marek neberie jej názory do úvahy. Ich komunikácia sa obmedzí na pasívno-agresívne a uštipačné e-maily, pričom obaja sa vyhýbajú osobným rozhovorom, čo vedie k eskalácii napätia. Marek uvažuje o tom, že sa porozpráva s kolegom Petrom, aby získal podporu, no nakoniec sa rozhodne pre priamy rozhovor so Zlaticou, pretože chce vyriešiť problém bez zasahovania tretích osôb, čo by sa mu mohlo na pracovisku vypomstiť.
Marek sa hlboko nadýchol a oslovil Zlaticu s návrhom na krátky rozhovor o ich spolupráci. Na jeho prekvapenie Zlatica súhlasila. Povedal jej úprimne o svojich pocitoch, že má dojem, že jeho nápady nie sú brané vážne a že sa z ich komunikácie vytratila otvorenosť. Zlatica pozorne počúvala a potom priznala, že aj ona mala podobné pocity – vnímala Mareka ako niekoho, kto sa snaží v projekte dominovať a nepočúva jej pohľad. Vysvetlila, že sa kvôli tomu cítila pod tlakom a stiahla sa do pasívnej komunikácie, čo nebolo jej zámerom.
Vďaka tomuto otvorenému a priamemu rozhovoru si obaja uvedomili, že ich napätie pramenilo zo vzájomných nepochopení a predpokladov, nie z reálnej neochoty spolupracovať. Dohodli sa, že si nabudúce svoje obavy a nápady povedia priamo a nebudú sa spoliehať na písomnú komunikáciu pri riešení dôležitých vecí. Tiež si stanovili krátke pravidelné stretnutia na synchronizáciu a otvorenú diskusiu o postupe projektu a svojich pocitoch z neho. Ich vzťah na pracovisku sa výrazne zlepšil, napätie zmizlo a projekt dokončili úspešne vďaka efektívnejšej a úprimnejšej spolupráci, bez potreby zapájať akúkoľvek tretiu stranu.
Záver
Všetci sa občas potrebujeme vyventilovať, zdieľať frustrácie a hľadať podporu u tých, ktorí nás vypočujú. Je to prirodzené, normálne a ľudské.
Mali by sme si však uvedomiť, že partnerské, rodinné, priateľské či pracovné interakcie sa budujú na otvorenom dialógu a vzájomnej komunikácii. Ak táto komunikácia zlyhá, dôvera sa narúša, vznikajú nedorozumenia, eskalujú konflikty a tieto spojenia postupne ochladnú.
Vo svojej podstate sú vzťahy o vytváraní medziľudských spojení, ktoré často zahŕňajú zdieľanie rôznych perspektív na danú situáciu alebo život ako taký. Tieto rozdielne pohľady môžu viesť k odlišným realitám toho, čo je podstatou problému, čo spôsobuje konflikt a prečo vznikajú nedorozumenia. Naša ochota viesť dialóg a otvoriť sa týmto rozdielom je mostom, ktorý umožní prehlbovanie vzťahov a zlepšovanie vzájomného porozumenia.
Triangulácia je vlastne len skratka, ktorá často zvyšuje napätie a nevedie k skutočnému riešeniu. Hoci to môže byť ľahšia cesta, v konečnom dôsledku nič nevyrieši. Vedie k strate dôvery, eskalácii problémov a vytváraniu nepravdivých alebo skreslených príbehov, pretože niektorí ľudia sú uzavretí vo svojich pohľadoch a nie sú ochotní vystúpiť zo svojej komfortnej zóny.
Naopak, silné a zdravé vzťahy sa zakladajú na spolupráci, porozumení, zraniteľnosti, otvorenej komunikácii a ochote riešiť problémy spoločne. V takých vzťahoch triangulácia nemá miesto.
Preto riešme konflikty tam, kde vznikli. Pretože pravda sa nájde v dialógu, nie v jednostranných verziách udalostí.
Ak sa rozhodnete komunikovať jasne, priamo, zrelo a dospelo, triangulácia vo vašom živote nebude mať miesto.
Článok je môj vlastný, pri písaní ma inšpirovali nasledovné zdroje:
https://www.simplypsychology.org/what-is-triangulation-in-psychology.html
https://www.psychologytoday.com/us/blog/of-prisons-and-pathos/202110/understanding-triangulation
https://psychcentral.com/blog/psychology-self/2019/10/triangulation-and-narcissism#1
https://bayareacbtcenter.com/triangulation/
____________________________________________________________________________
Blogy píšem vo svojom voľnom čase a pri písaní pijem veľa kávy. Ak sa vám môj článok páčil a chcete ma podporiť, môžete mi ju cez tento odkaz kúpiť:
PS: Text je môj vlastný a rozhodne ho nevnímajte ako odborný článok. Je to len blog.
