Vzťahy, v ktorých prúdi život
Text o tom, prečo je lepšie vyhľadávať ľudí, ktorí nás rešpektujú a s ktorými vieme vzájomne napĺňať svoje potreby.
Mám jednu dobrú známu. Nie sme už v takom pravidelnom kontakte ako kedysi, ale každý náš rozhovor stojí za to. Naše pohľady na niektoré veci sú ako odlišné kúsky skladačky, ktoré pochádzajú z iných stavebníc, tieto dieliky sa ale vedia nečakaným spôsobom prepojiť. Sú to priame a nekompromisné debaty, ktoré má inšpirujú, nakopnú, prípadne ma poriadne prefackajú. Teraz nastali všetky tri prípady súčasne.
Rozprávali sme sa o moderných vzťahoch. O tom, že vzťahy prestávajú mať pevné základy. O tom, prečo ľudia vedia jeden druhého tak rýchlo vymeniť. A predovšetkým o tom, ako si tie vzťahy možno výrazne uľahčiť tým, že sa budeme viac zameriavať na to, čo chceme a čo vieme ponúknuť.
Opísal som jej dve posledné situácie, ktoré sa mi stali a chcel som vedieť, čo na ne povie.
„Čudujem sa, že práve ty si nechceš pripustiť, ako veľa vecí sa zmenilo. Pozri, ja veľa cestujem, ale všade počúvam to isté. Od ľudí z biznisu, na konferenciách, od priateľov. Po pandémii sú niektorí ľudia oveľa viac narcistickí. Myslia si, že sú influenceri, dlhodobé plány a ciele pre nich skoro vôbec neexistujú. Lietajú ako lístie vo vetre. Idú za tým, čo ich zaujíma, čo chcú alebo potrebujú v danej chvíli. Uprednostňujú hlavne seba, aj na úkor ostatných. Všetko podriadia len tomu, ako sa cítia a nechajú sa unášať“, povedala a súhlasne som prikývol.
Rozhovor pokračoval. V téme vzťahov sme išli ešte viac do hĺbky. Diskutovali sme o praktickej rovine akýchkoľvek vzťahov. O potrebe silných, ale prispôsobivých hraníc. O tom, čo vlastne spôsobuje, že niektoré vzťahy nás napĺňajú a iné nie. O kompatibilite ako takej. Rozprávali sme sa o tom, čo vlastne ovplyvňuje to, či nejaký vzťah bude krátkodobý alebo má potenciál vydržať dlhodobo.
„Vieš, ty všetko berieš niekedy príliš osobne. Tiež som taká bola. Keď sa na to pozrieš z odstupu, tak sa na ľudské správanie úplne inak. O kus viac pragmaticky. A aby ti všetko docvaklo, tak musíš pochopiť TOTO“. Presne viem, čo mám robiť, keď zvýši hlas a začne mi uprene pozerať do očí. Mám byť ticho a počúvať. Pretože vie niečo, čo ja nie.
Nerozprávala dlho, povedala iba pár viet. Na jej tvári sa objavil šibalský úsmev. Vie, že pri mne môže byť úprimná a nefiltrovať to, čo hovorí. Presne taká aj bola. A náš rozhovor bol inšpiráciou pre nasledovný text, v ktorom sa zameriam na to, čo môže ovplyvňovať našu spokojnosť vo vzťahoch. A možno Vám niektoré riadky poriadne zamotajú hlavu.
Pekne od začiatku
Všetci máme svoju minulosť, zážitky a skúsenosti, ktoré ovplyvňujú naše hodnoty, potreby, očakávania, presvedčenia, štandardy a pohľady na svet. Tieto a iné veci spolu vytvárajú unikátnu osobnú identitu. Pri akýchkoľvek vzťahoch je dôležité, či je možné dosiahnuť prienik dvoch odlišných osobných kultúr, a teda toho, či a do akej miery sú schopní spolu fungovať dvaja rôzni ľudia, aby to bolo vzájomne prospešné a napĺňajúce.
Keď sa dvaja ľudia stretnú a prebieha medzi nimi nejaká interakcia, tak dochádza k výmene energie. Niečo dávame, niečo dostávame. Potom sa buď cítime dobre, alebo nie. Ideálne je, ak je takáto výmena energie prospešná a vzájomná. Pre oboch ľudí obohacujúca. V prítomnosti takých ľudí sa cítime byť šťastní a naplnení.
Určite máte nejaké záľuby, ktoré vám dodávajú energiu. A nejaké aktivity vás urobia viac vyčerpanými. Vo vzťahoch to je kus podobné.
Nebojte, nejdem písať o žiadnych čakrách, aurách, a ani o podobných veciach.
No a teraz už konkrétnejšie.
Čo chceme a potrebujeme
Základným stavebným kameňom vzťahov s druhými ľuďmi sú naše osobné vzťahové potreby. Tie môžu byť odlišné v závislosti od typu vzťahu, t.j. či sa jedná o vzťah romantický, kamarátsky alebo napríklad pracovný. Každý človek má iné potreby. Sú vyjadrením toho, čo musí nastať, aby sme cítili spokojnosť. To, či sú naše potreby naplnené, alebo nenaplnené, následne ovplyvňuje naše myslenie, cítenie a správanie. Môže ísť napríklad o potrebu rešpektu, uznania, bezpečia, vzájomnosti, podpory, pocitu dôležitosti a iné. Jednoducho povedané, ide v podstate o to, čo potrebujeme, aby sme sa vo vzťahu cítili dobre.
Vzťahové potreby sú ovplyvnené našimi minulými skúsenosťami vo vzťahoch s inými ľuďmi. S tým nutne súvisí aj to, akú máme vzťahovú väzbu, a teda či sa cítime vo vzťahoch prevažne bezpečne, alebo neisto (úzkostlivo, vyhýbavo alebo chaoticky). Niekedy svoje potreby odhalíme až priamo vo vzťahu, pretože počas vzájomných interakcií spoznávame druhého človeka, a zároveň sa učíme viac o sebe samých. A o tom, čo musí nastať, aby nám to s druhým človekom „fungovalo“.
To, čo vo vzťahoch chceme a potrebujeme, môžu byť dve úplne odlišné množiny. Napríklad spoznáme niekoho, s ktorým budeme zažívať bezstarostnosť, vzrušenie, pocit dobrodružstva, ale neskôr si uvedomíme, že je pre nás vhodnejšie, ak sme s niekým, kto je konzistentný, chápavý a schopný záväzku. Ak tieto (pre nás dôležité potreby) naplnené nebudú, tak ak v takomto vzťahu zostaneme, budeme sa cítiť čoraz viac nespokojnejšie.
Niekedy si môžeme byť s druhým človekom dosť podobní, napríklad v oblasti názorov alebo záujmov, ale naše vzťahové potreby môžu byť úplne rozdielne.
Mali by sme vedieť svoje potreby pomenovať a následne ich komunikovať. Pretože iba tak uvidíme, či je druhý človek ochotný a schopný ich naplniť. Platí to samozrejme aj smerom k nám. Nevyjadrené potreby a očakávania môžu do vzťahu priniesť pocity odporu, ktoré ešte viac sťažia vzájomnú komunikáciu a to, ako s niekým vychádzame. Odpor môže vygradovať do hádok a konfliktov.
To, ako a či vôbec nás vzájomný vzťah bude napĺňať, preto závisí aj od toho, do akej miery nastáva (prostredníctvom konkrétnych činov) prienik medzi tým, čo chceme a potrebujeme. Potreby sa môžu časom meniť, táto skutočnosť ovplyvňuje prevažne dlhodobé vzťahy.
Osobné hodnoty a ich vplyv na naše vnímanie
Potreby formujú naše vzťahové hodnoty a preferencie. Ak má niekto silnú potrebu cítiť sa emočne v bezpečí, viac ocení ľudí, ktorí sú konzistentní, vedia komunikovať a majú snahu riešiť konflikty. Keď má žena silnú potrebu nezávislosti, viac ocení ľudí, ku ktorým nebude musieť mať žiadne záväzky. Keď má chlap potrebu stability a osobného komfortu, tak bude preferovať tráviť čas s ľuďmi, ktorí sú chladní a racionálni, pretože emócie vníma ako niečo chaotické a nepotrebné.
Na týchto príkladoch vidno, že uprednostníme takých ľudí, u ktorých vnímame, že majú niečo, čo je pre nás hodnotné, resp. niečo, čo preferujeme. Znamená to, že tí ľudia, ktorých dáme do popredia a teda budú pre nás prioritou, sú lepší ako tí ostatní? Absolútne nie. Takáto preferencia odzrkadľuje len osobné hodnoty konkrétneho človeka.
Niekto, koho kvality sa najlepšie prejavia v dlhodobých vzťahoch, bude absolútne bezcenný z pohľadu ľudí, ktorí preferujú vzťahy na jednu noc. Ak sme chápaví, citliví a úprimní, budeme z pohľadu klamára, ktorému ide len o vlastný prospech a moc, vnímaní ako úplne nepotrební, či nebodaj zbytoční. Ľudia sa voči nám budú správať tak, ako nás (a našu osobnú hodnotu a užitočnosť) vnímajú.
Budeme preferovať tých, u ktorých budeme vnímať, že naše potreby naplnia lepšie.
Uvediem príklad. Mladá žena má troch potenciálnych záujemcov. S každým je jej dobre, každý z nich má ale svoje pre a proti. Medzi jej hlavné potreby (na základe jej citovej väzby a vzťahovej minulosti) patrí fyzická blízkosť. Po dlhšom premýšľaní sa rozhodne, že dá šancu mužovi, ktorý je z jej mesta, aby spolu mohli tráviť čo najviac času. Subjektívne vníma, že najväčšiu hodnotu (vzhľadom na jej výraznú potrebu) bude mať ten, ktorý je k nej najbližšie. To v jej prípade preváži nad všetkým ostatným. Ostatní dvaja záujemci sa môžu cítiť, že nie sú dosť dobrí, začnú o sebe pochybovať. Na celú situáciu by sa pozreli inak, keby si uvedomili, že jej rozhodnutie bolo ovplyvnené tým, že jednoducho vnímala, že jej momentálne potreby budú lepšie naplnené vtedy, keď bude čo najviac vzájomných interakcií prebiehať osobne. Toto samozrejme nič nevypovedá o tom, či bude potenciálny partner pre ňu aj ten najvhodnejší.
Podobným spôsobom to funguje aj vtedy, ak sa cítime, že niekto z našich priateľov uprednostní trávenie času s niekým iným.
Aby som to ešte viac zjednodušil, celé sa dá najlepšie pochopiť na tom, ako si podniky vyberajú svojich zamestnancov. Predstavte si, že na pracovné miesto šéfa tímu programátorov sa prihlási výborný programátor a úspešný riaditeľ malej softvérovej firmy. Jeho protikandidátom je riaditeľ športovej základnej školy. Obaja na výberovom konaní predvedú obdivuhodný výkon, spoločnosť si ale logicky vyberie programátora, pretože v ňom vidí vyššiu hodnotu a užitočnosť vzhľadom na to, že lepšie dokáže naplniť jej potreby. Neúspešný kandidát skúsi šťastie na inom, pre neho vhodnejšom mieste, kde ho dokážu lepšie oceniť vzhľadom na jeho osobné a pracovné kvality.
Vnímanie ľudí ovplyvňujú ich momentálne potreby a z nich vyplývajúce hodnoty. Vo vzťahoch uprednostnia tých, u ktorých sú presvedčení, že ich potreby naplnia lepšie. Takých ľudí budú vnímať ako hodnotnejších, pretože ich potreby dokážu uspokojiť najrýchlejšie a najlepšie.
„Ľudia si vždy vyberú to, čo im v danom momente prinesie viac výhod, než nevýhod“ – Dr. John Demartini
Čo dávame a čo dostávame
Pokiaľ chceme mať s niekým pevný a trvalý vzťah, mali by sme vedieť, aké máme potreby a akými spôsobmi, alebo či je vôbec možné ich vzájomne napĺňať tak, aby boli obaja ľudia spokojní (tzv. win-win).
Výmena energie, ktorú som spomenul už vyššie, teda v praktickej rovine znamená, že vyvinieme záujem a konkrétnu snahu, aby sme svoje potreby navzájom napĺňali.
Najprv začnime u seba tým, že si uvedomíme, čo vlastne chceme. Čo radi od druhých ľudí dostávame. Akými spôsobmi sme schopní to prijímať. Čo potrebujeme, aby sme sa cítili komfortne. Čo nám energiu vo vzťahoch dodáva. Čo chceme, aby druhí ľudia pre nás robili.
Teraz sa zamyslime nad tým, aké sú naše zdroje voči ostatným ľudom. To znamená, aké potreby vieme a chceme napĺňať. Čo môžeme ľudom ponúknuť. Čo pre nich vieme a chceme robiť. A akí ľudia budú vnímať to, čo máme, ako niečo hodnotné a užitočné (pre akého človeka by sme boli úplne ideálni).
Ak je pre mňa jednoduché a úplne prirodzené emočne a inak podporovať druhých ľudí, dávať najavo, že mi na nich záleží, tak sa predsa nebudem snažiť mať hlbší vzťah s niekým, kto je z rôznych dôvodov emočne nedostupný. Taký človek tieto kvality nebude schopný ani poriadne vnímať. Podobný prípad nastane vtedy, keď niekto vyložene vyhľadáva vzrušenie, dopamín a nezáväznosť. Taký človek neocení pokoj, stabilitu a záväzok. V oboch prípadoch budú ľudia spokojnejší, keď si nájdu niekoho pre nich vhodnejšieho. A to je úplne v poriadku!
Svoje potreby by sme mali vedieť aj komunikovať, aby si ľudia nemuseli domýšľať, alebo hádať, čo vlastne od nich vlastne chceme. Potom je už len na nich, či sú ochotní a schopní nám to aj dať, resp. dávať. A či sme v oblasti potrieb s týmto človekom vôbec kompatibilní tak, aby ani jeden z nás nemusel potreby potláčať, či dokonca obchádzať.
Akýkoľvek vzťah dvoch ľudí je jedinečný. Ľudia môžu do vzťahu prinášať buď podobné, alebo úplne odlišné veci. Jeden z ľudí môže byť viac kreatívny a emocionálny, druhý zas racionálny človek s analytickým myslením. Jeden z partnerov môže byť úplne skvelý v otázke financií, ten druhý sa zas vie postarať o výchovu detí. Alebo si obaja môžu vzájomne poskytovať emočnú podporu a povzbudzovať sa v plnení kariérnych cieľov.
Na kvalitu vzťahu vplýva aj to, či nás napĺňa to, čo dostávame. A či druhého človeka napĺňa to, čo mu dávame.
Aj v zdravých vzťahoch môžu nastať okolnosti, keď budeme musieť robiť kompromisy, či dať potreby toho druhého na prvé miesto. To je úplne normálne. Podstatné je, či také niečo bude obom vyhovovať, ak nepôjde len o dočasnú zmenu.
Dlhodobé a funkčné vzťahy sa vyznačujú tým, že sú v nich potreby oboch ľudí napĺňané, pretože vedia, čo a ako majú jeden pre druhého robiť. Takéto vzťahy ľudí obohacujú, pretože si jeden druhého hlboko vážia. A súčasne to posilňuje vzťah samotný.
Prečo sa to celé niekedy rozsype
Vzťahy sa oslabia alebo skončia, keď to čo z nich vkladáme výrazne preváži to, čo z nich dostávame. Platí to samozrejme aj opačne. Naruší sa vzájomná dynamika, jeden alebo obaja ľudia vo vzťahu sa začnú cítiť nespokojne a nenaplnene. Ich správanie odhalí, aké dôležité potreby majú nenaplnené.
A nenaplnené potreby začnú vyhľadávať inde.
Žena sa cíti byť svojim partnerom prehliadaná, pretože dotyčný trávi veľa času v práci, a domov chodí unavený. Začne preto vyhľadávať pozornosť inde, nadviaže vzťah s jej kolegom. Pri ňom sa zas cíti byť atraktívna a chcená. Zvýši sa jej sebavedomie.
Muž má veľkú potrebu fyzickej blízkosti druhého človeka, momentálne má ale vzťah na diaľku, s partnerkou sa vidí raz za dva týždne. V bare stretne dievča, s ktorým si dobre rozumie, spolu strávia noc. Jeho partnerka sa o tom dozvie a vzťah ukončí. Muž tým príde o partnerku, ktorá mu bola verná a plánovala sa za ním odsťahovať.
Iný prípad nastáva, keď je vzťah jednostranný alebo sa jednostranným časom stane.
Vtedy môže dôjsť k tomu, že sa snažíme napĺňať potreby človeka, ktorý pre nás nič nechce alebo nemôže robiť. Pracujme s možnosťou, že ten človek je zdravý a úplne schopný, len z rozličných a jemu vlastných dôvodov nechce do vzťahu investovať. Ak by sme ostali v takomto vzťahu, tak súhlasíme s tým, že naše potreby naplnené nebudú, čo negatívne ovplyvní našu vnímanú sebahodnotu.
Vzťahová dynamika sa môže narušiť aj tým, keď je u nás prítomný vzorec správania, pri ktorom sa viac sústredíme na druhých ľudí. V takom prípade vlastné potreby zatlačíme do úzadia, čím sa v tej chvíli sami sebe vzdialime, pretože sa snažíme vyhovieť viac ostatným, než sebe. Skončíme vyčerpaní a časom vyhorení.
Alebo môže nastať situácia, že sú naše vzťahové potreby dlhšiu dobu nenaplnené, a pri prvom náznaku záujmu a pozornosti dáme niekomu množstvo benefitov, ako napr. náš čas, lojalitu alebo pozornosť, ktoré sú úplne neadekvátne v porovnaní s minimálnou alebo žiadnou snahou druhého človeka. Potom sa nečudujme, ak si nebudú vážiť to, čo dostávajú skoro zadarmo, na zlatom podnose, bez akýchkoľvek povinností a záväzkov. O nás to bude vypovedať, že si nevážime samých seba.
Láska krátkodobá, láska dlhodobá
V romantických vzťahoch sa to celé ešte viac zamotáva. Nejdem sa ani pokúšať napísať, čo je to láska. Pre každého z nás totiž znamená niečo iné. Veď skúste sa opýtať ľudí zo svojho okolia, aká je ich osobná definícia toho, čo to podľa nich je. Niektorí ľudia majú problém rozoznať, či sa jedná o lásku, poblúznenie, alebo limeranciu.
Všetci ale približne vieme, ako sa cítime, keď sme zaľúbení. A tu nastáva jeden podstatný rozdiel, ktorý je medzi krátkodobými a dlhodobými vzťahmi.
Tie krátkodobé nemusia prežiť fázu tzv. medových týždňov. Je to tá krásna časť vzťahu, kedy si jeden druhého idealizujeme, snívame o tom, aký úžasný život nás s partnerom čaká. Vzájomne sa sústredíme jeden na druhého, sme najlepšími verziami seba samých. Cítime motýle v bruchu, zaplavujú nás hormóny šťastia, všetko sa zdá byť bezchybné. S druhým človekom máme bezchybnú chémiu. A potom zrazu bum. Prvotná intenzívna zaľúbenosť opadne, tempo sa zvoľní a začíname skutočne spoznávať človeka, s ktorým sme. Naše idealizácie a projekcie sa začnú postupne rozplývať ako ranná hmla. Čím väčšia prvotná zaľúbenosť, tým tvrdší dopad z oblakov.
V tom lepšom prípade to bude potom podobný alebo rovnaký človek, akého už chvíľu poznáme. Viac si budeme všímať nedokonalosti, zlozvyky, veľa vecí nám začne prekážať. Začneme sa trochu menej snažiť a spohodlnieme. Od toho momentu dostáva láska svoju viac praktickú podobu, kedy sa dvaja ľudia, ktorí sa majú radi, snažia spolu fungovať tak, aby boli spokojní a naplnení.
V tom horšom prípade môže nastať nemilé prekvapenie. Zrazu má náš partner iné potreby a priority. Ukazuje odlišné stránky osobnosti. Nás už má ako istotu a môže dať viac najavo, aký skutočne je. Ak budeme chcieť s tým človekom zostať, budeme ho spoznávať skoro od začiatku, pretože to, čo sme videli počas medových týždňov, bola do istej miery len pretvárka, ktorej cieľom bolo „získať“ toho druhého. Pretvárka nie nutne úmyselná.
Ešte desivejšie to môže byť vtedy, ak sme počas fázy medových týždňov boli so zručným a zároveň charizmatickým manipulátorom alebo narcistom. Tí presne vedia zacieliť na nenaplnené potreby, prejavia obrovský záujem (tzv. lovebombing), dokonca vedia krátkodobo pôsobiť, že sú empatickí a chápaví. Rýchlo rozprávajú o spoločnej budúcnosti. Po čase sa ale ukáže, že to všetko robili len pre vlastný prospech. Z takýchto vzťahov môže byť veľmi ťažké odísť, pretože takíto partneri napĺňajú potreby druhého človeka sporadicky a nepredvídateľne, podobný vzorec má aj ich správanie. Také niečo môže vyvolať podobné (nie len) emočné reakcie ako tie pri závislostiach.
Aby som to zhrnul, skutočne človeka spoznáme až po istom čase, t.j. pár mesiacoch, niekedy až rokoch, pokiaľ nejde o pravidelný osobný kontakt. Dovolím si tvrdiť, že to platí vo všetkých typoch vzťahov. Láska a vzájomná kompatibilita môžu, ale aj nemusia byť dve úplne odlišné veci. Ale na to, aby sme vedeli spoznať, či sme hlavne v romantických vzťahoch vhodní jeden pre druhého, je lepšie sa pozerať na lásku a vzájomné potreby ako na dva samostatné javy.
Pár slov na záver
„Spojenie medzi dvomi ľuďmi definujem ako energiu, ktorá medzi nimi existuje, keď sa cítia byť videní, počutí a dôležití; dokážu dávať a prijímať bez toho, aby súdili; vzťah ich vzájomne napĺňa a robí silnejšími.“ - Brené Brown
Ak sa budeme pozerať na vzťahy s druhými ľuďmi viac ako na istý druh výmeny toho, čo máme my a čo majú oni, bude pre nás oveľa jednoduchšie identifikovať ľudí, s ktorými je možné mať vzťahy harmonické a vzájomne prospešné. Také, v ktorých budeme dávať, ale aj dostávať. Budeme mať pocit, že sme rešpektovaní, vzťah je férový (nie napr. jednostranný), a to čo prinášame je druhým človekom cenené. To vytvorí silné základy pre to, aby vzťah mohol byť dlhodobý.
Pokiaľ spoznáme svoje jedinečné potreby a z nich vyplývajúce hodnoty, tak budeme vedieť, čo presne chceme vo vzťahoch dostávať, a akým spôsobom. Uvedomíme si, čo je pre nás dôležité. Vyhneme sa množstvu zbytočných konfliktov, pri ktorých niekedy ani nevieme, kde vlastne je koreň problému.
Nebudeme musieť napĺňať svoje potreby podvedome, alebo okľukou. Tým, že presne povieme, čo chceme a čo vieme dať, pridáme do vzájomných interakcií vedomú zložku. Zároveň tým budeme ďaleko viac autentickí a otvorení.
A je dobré komunikovať. Veľa komunikovať. Presne povedať, čo chceme a čo je pre nás dôležité. Zaujímať sa o potreby druhých a o to, či a ako ich môžeme napĺňať. A ukázať, že to myslíme vážne. Iba tak zistíme, či môže byť vzťah vzájomne obohacujúci.
To neznamená, že vzťahy občas nebudú poriadna drina. Tento prístup nám ale umožní lepšie spoznať, do akých vzťahoch sa oplatí investovať čas, snahu a energiu, a s ktorými je lepšie sa rozlúčiť, alebo zmeniť ich formu (napr. z romantického vzťahu na kamarátstvo a pod.). Pretože inak by sme sa necítili byť dosť dobrí, pochybovali o sebe, necítili sa byť naplnení.
Možno sme niekedy prehliadaní alebo sa cítime byť menejcenní, keď sa snažíme budovať vzťahy s ľuďmi, ktorí pre nás nie sú tí najvhodnejší.
Kvalita nášho života závisí od kvality našich vzťahov. A kvalita vzťahov je ovplyvnená tým, s kým sme, a čo konkrétne robíme. Preto je dôležité, aby sme sa sústredili na tých, ktorí sú schopní vnímať našu hodnotu. A ktorých si zas vážime my a záleží nám na nich. Všetci máme iné silné stránky a prednosti, a to, čo môžeme do vzťahov priniesť. A preto by asi bolo dobré, aby sme vyhľadávali a budovali také vzťahy, ktoré naše životy obohatia.
Také vzťahy, ktoré robia naše životy lepšími.
