Mám blízku známu. Hoci už nie sme v takom pravidelnom kontakte ako kedysi, každý náš rozhovor je nesmierne obohacujúci. Naše pohľady na svet pripomínajú kúsky skladačky z rôznych stavebníc, ktoré sa však dokážu nečakane prepojiť. Vedieme priame a nekompromisné debaty, ktoré ma inšpirujú, motivujú alebo aj poriadne prefackajú. Nedávno nastali všetky tri prípady súčasne.
Rozprávali sme sa o moderných vzťahoch, o tom, ako strácajú svoje pevné základy a prečo dokážu ľudia jeden druhého tak rýchlo nahradiť. Predovšetkým sme sa venovali tomu, ako si vzťahy výrazne uľahčiť, ak sa budeme viac sústrediť na to, čo od nich chceme a čo do nich vieme priniesť. Opísal som jej dve nedávne situácie a čakal som na jej názor.
„Čudujem sa, že práve ty si nechceš pripustiť, koľko vecí sa zmenilo. Pozri, veľa cestujem a všade počúvam to isté. Od ľudí z biznisu, na konferenciách, od priateľov. Po pandémii sú niektorí ľudia oveľa viac narcistickí. Myslia si, že sú influenceri, dlhodobé plány a ciele pre nich takmer neexistujú. Lietajú ako lístie vo vetre. Idú za tým, čo ich zaujíma, čo chcú alebo potrebujú v danej chvíli. Uprednostňujú hlavne seba, aj na úkor ostatných. Všetko podriadia len tomu, ako sa cítia, a nechajú sa unášať,“ povedala, na čo som súhlasne prikývol.
Rozhovor pokračoval a v téme vzťahov sme sa ponorili ešte hlbšie. Diskutovali sme o praktickej rovine akýchkoľvek prepojení medzi ľuďmi, o potrebe silných, no zároveň prispôsobivých hraníc. Rozoberali sme, čo vlastne spôsobuje, že niektoré vzťahy nás napĺňajú a iné nie, a zamerali sme sa aj na kompatibilitu ako takú. Hovorili sme o tom, čo ovplyvňuje, či bude nejaký vzťah krátkodobý, alebo má potenciál vydržať dlhodobo.
„Vieš, niekedy všetko berieš príliš osobne. Tiež som taká bola. Keď sa na to pozrieš s odstupom, úplne inak vnímaš ľudské správanie. O kus viac pragmaticky. A aby ti všetko docvaklo, musíš pochopiť TOTO.“ Presne viem, čo mám robiť, keď zvýši hlas a začne mi uprene pozerať do očí. Musím byť ticho a počúvať. Vie niečo, čo ja nie.
Nehovorila dlho, povedala len pár viet. Na jej tvári sa objavil šibalský úsmev. Vie, že pri mne môže byť úprimná a nefiltrovať to, čo hovorí. Presne taká aj bola. A náš rozhovor bol inšpiráciou pre nasledujúci text, v ktorom sa zameriam na to, čo môže ovplyvňovať našu spokojnosť vo vzťahoch. Možno vám niektoré riadky poriadne zamotajú hlavu. Možno vás prinútia zamyslieť sa nad dynamikou vašich vlastných interakcií a nad tým, ako do nich vnášate a z nich čerpáte.
Pekne od začiatku
Každý z nás si so sebou nesie jedinečnú minulosť, plnú zážitkov a skúseností. Tie formujú naše hodnoty, potreby, očakávania, presvedčenia, štandardy a pohľady na svet. Všetky tieto prvky spoločne vytvárajú našu unikátnu osobnú identitu. V akýchkoľvek vzťahoch je kľúčové, či dokážu dve odlišné osobné kultúry nájsť spoločný prienik. Inými slovami, je dôležité, do akej miery sú dvaja rôzni ľudia schopní fungovať spolu tak, aby to bolo vzájomne prospešné a naplňujúce.
Keď sa dvaja ľudia stretnú a prebieha medzi nimi interakcia, dochádza k výmeny energie. Niečo dávame, niečo dostávame. V závislosti od toho sa potom buď cítime dobre, alebo nie. Ideálne je, ak je takáto výmena energie obojstranne prospešná a obohacujúca. V prítomnosti takýchto ľudí sa cítime šťastní a naplnení.
Určite máte záľuby, ktoré vám dodávajú energiu. A naopak, niektoré aktivity vás dokážu vyčerpať. Vo vzťahoch to funguje podobne. Netreba sa obávať, nebudem písať o čakrách, aurách ani o podobných témach. Teraz prejdime ku konkrétnejším veciam.
Čo chceme a potrebujeme
Základným stavebným kameňom našich vzťahov sú osobné vzťahové potreby. Tie sa líšia v závislosti od typu vzťahu, či už ide o romantické puto, priateľstvo, alebo pracovné partnerstvo. Každý človek má iné potreby, ktoré vyjadrujú, čo sa musí stať, aby sme cítili spokojnosť. Naplnenie alebo nenaplnenie týchto potrieb následne ovplyvňuje naše myslenie, cítenie a správanie. Príkladom môže byť potreba rešpektu, uznania, bezpečia, vzájomnosti, podpory či pocitu dôležitosti. Jednoducho povedané, ide o to, čo potrebujeme, aby sme sa vo vzťahu cítili dobre a spokojne.
Vzťahové potreby sú úzko spojené s našimi minulými skúsenosťami s inými ľuďmi a s typom vzťahovej väzby, ktorú sme si vytvorili. Tá určuje, či sa vo vzťahoch cítime prevažne bezpečne, alebo naopak neisto (úzkostlivo, vyhýbavo, alebo chaoticky). Niekedy svoje potreby odhalíme až priamo vo vzťahu, pretože počas vzájomných interakcií spoznávame nielen druhého človeka, ale aj samých seba. Učíme sa, čo je nevyhnutné, aby nám to s druhým človekom „fungovalo“.
To, čo vo vzťahoch chceme, a to, čo potrebujeme, môžu byť dve úplne odlišné veci. Predstavte si, že spoznáte niekoho, s kým zažívate bezstarostnosť, vzrušenie a pocit dobrodružstva. Neskôr si však uvedomíte, že pre dlhodobú spokojnosť je pre vás vhodnejšie, ak ste s niekým konzistentným, chápavým a schopným záväzku. Ak tieto pre vás dôležité potreby nebudú naplnené, zostanete vo vzťahu, v ktorom sa budete cítiť čoraz nespokojnejšie. Niekedy sme si s druhým človekom dosť podobní v názoroch alebo záujmoch, no naše vzťahové potreby môžu byť pritom úplne rozdielne.
Je dobré vedieť svoje potreby pomenovať a následne ich komunikovať. Iba tak zistíme, či je druhý človek ochotný a schopný ich naplniť. Samozrejme, toto platí aj naopak. Nevyjadrené potreby a očakávania môžu do vzťahu vniesť pocity odporu, ktoré ešte viac sťažia vzájomnú komunikáciu a celkové spolužitie. Odpor môže vygradovať do hádok a otvorených konfliktov.
To, či a ako nás vzájomný vzťah bude napĺňať, závisí preto aj od toho, do akej miery dochádza (prostredníctvom konkrétnych činov) k prieniku medzi tým, čo chceme, a tým, čo potrebujeme. Dôležité je tiež uvedomiť si, že potreby sa môžu časom meniť, čo ovplyvňuje najmä dlhodobé vzťahy.
Osobné hodnoty a ich vplyv na naše vnímanie
Potreby formujú naše vzťahové hodnoty a preferencie. Ak má niekto silnú potrebu cítiť sa emočne v bezpečí, bude si viac ceniť ľudí, ktorí sú konzistentní, vedia efektívne komunikovať a majú snahu riešiť konflikty. Ak žena silne túži po nezávislosti, ocení predovšetkým ľudí, ku ktorým nebude musieť mať žiadne záväzky. Keď má muž potrebu stability a osobného komfortu, bude preferovať tráviť čas s ľuďmi, ktorí sú chladní a racionálni, pretože emócie vníma ako niečo chaotické a nepotrebné.
Z uvedených príkladov jasne vyplýva, že uprednostňujeme takých ľudí, u ktorých vnímame niečo pre nás hodnotné alebo preferované. Znamená to, že tí, ktorých si vyberieme ako prioritu, sú lepší než ostatní? Rozhodne nie. Takáto preferencia odzrkadľuje len osobné hodnoty konkrétneho človeka.
Niekto, koho kvality sa najlepšie prejavia v dlhodobých vzťahoch, môže byť pre ľudí preferujúcich vzťahy na jednu noc absolútne bezcenný. Ak sme chápaví, citliví a úprimní, z pohľadu klamára, ktorému ide len o vlastný prospech a moc, budeme vnímaní ako úplne nepotrební, ba až zbytoční. Je dôležité si uvedomiť, že ľudia sa k nám budú správať tak, ako vnímajú našu osobnú hodnotu a užitočnosť. Vždy budeme preferovať tých, u ktorých cítime, že naše potreby naplnia lepšie.
Uvediem príklad. Mladá žena má troch potenciálnych záujemcov. S každým sa cíti dobre, no každý z nich má svoje pre a proti. Medzi jej hlavné potreby (ovplyvnené jej citovou väzbou a vzťahovou minulosťou) patrí fyzická blízkosť. Po dlhšom premýšľaní sa rozhodne dať šancu mužovi, ktorý je z jej mesta, aby spolu mohli tráviť čo najviac času. Subjektívne vníma, že najväčšiu hodnotu (vzhľadom na jej výraznú potrebu) bude mať ten, ktorý je k nej najbližšie. Táto skutočnosť v jej prípade preváži nad všetkým ostatným. Ostatní dvaja záujemcovia sa môžu cítiť nedostatoční a začať o sebe pochybovať. Na celú situáciu by sa pozreli inak, keby si uvedomili, že jej rozhodnutie bolo ovplyvnené jednoduchým vnímaním, že jej momentálne potreby budú lepšie naplnené vtedy, keď bude čo najviac vzájomných interakcií prebiehať osobne. Toto samozrejme nič nevypovedá o tom, či bude potenciálny partner pre ňu aj ten najvhodnejší z dlhodobého hľadiska.
Podobným spôsobom to funguje aj vtedy, ak cítime, že niekto z našich priateľov uprednostní trávenie času s niekým iným.
Aby som to ešte viac zjednodušil, celá dynamika sa dá najlepšie pochopiť na príklade, ako si podniky vyberajú svojich zamestnancov. Predstavte si, že na pracovné miesto šéfa tímu programátorov sa prihlási výborný programátor a úspešný riaditeľ malej softvérovej firmy. Jeho protikandidátom je riaditeľ športovej základnej školy. Obaja na výberovom konaní predvedú obdivuhodný výkon, no spoločnosť si logicky vyberie programátora, pretože v ňom vidí vyššiu hodnotu a užitočnosť vzhľadom na to, že lepšie dokáže naplniť jej potreby. Neúspešný kandidát skúsi šťastie na inom, pre neho vhodnejšom mieste, kde ho dokážu lepšie oceniť vzhľadom na jeho osobné a pracovné kvality.
Vnímanie ľudí ovplyvňujú ich momentálne potreby a z nich vyplývajúce hodnoty. Vo vzťahoch uprednostnia tých, u ktorých sú presvedčení, že ich potreby naplnia lepšie. Takýchto ľudí budú vnímať ako hodnotnejších, pretože dokážu uspokojiť ich potreby najrýchlejšie a najefektívnejšie.
„Ľudia si vždy vyberú to, čo im v danom momente prinesie viac výhod než nevýhod,“ hovorí Dr. John Demartini.
Čo dávame a čo dostávame
Ak túžime po pevnom a trvalom vzťahu, mali by sme poznať svoje potreby a rovnako aj to, či a akými spôsobmi je možné ich vzájomne napĺňať tak, aby boli obe strany spokojné, teda dosiahnuť win-win situáciu.
Výmena energie, ktorú som už spomínal, v praktickej rovine znamená, že prejavíme záujem a vyvinieme konkrétnu snahu, aby sme svoje potreby vzájomne napĺňali.
Začnime u seba tým, že si uvedomíme, čo vlastne chceme. Čo radi od druhých ľudí dostávame, akými spôsobmi sme schopní to prijímať a čo potrebujeme, aby sme sa cítili komfortne. Zamyslime sa nad tým, čo nám vo vzťahoch dodáva energiu a čo chceme, aby pre nás druhí ľudia robili.
Následne sa zamyslime nad našimi zdrojmi voči ostatným ľuďom. To znamená, aké potreby vieme a chceme napĺňať. Čo môžeme druhým ľuďom ponúknuť, čo pre nich vieme a chceme robiť. A rovnako dôležité je zvážiť, akí ľudia budú vnímať to, čo máme, ako niečo hodnotné a užitočné. Pre koho by sme boli úplne ideálni?
Ak je pre mňa jednoduché a úplne prirodzené emočne a inak podporovať druhých ľudí, dávať najavo, že mi na nich záleží, predsa sa nebudem snažiť mať hlbší vzťah s niekým, kto je z rôznych dôvodov emočne nedostupný. Taký človek tieto kvality nebude schopný ani poriadne vnímať. Podobný prípad nastane vtedy, keď niekto vyhľadáva vzrušenie, dopamín a nezáväznosť. Taký človek neocení pokoj, stabilitu a záväzok. V oboch prípadoch budú ľudia spokojnejší, keď si nájdu niekoho pre nich vhodnejšieho. A to je úplne v poriadku! Ide o zdravé rozpoznanie nekompatibility, nie o osobný neúspech.
Svoje potreby by sme mali vedieť aj komunikovať, aby si ľudia nemuseli domýšľať alebo hádať, čo od nich vlastne chceme. Potom je už len na nich, či sú ochotní a schopní nám to aj dať, respektíve dlhodobo poskytovať. A či sme v oblasti potrieb s týmto človekom vôbec kompatibilní tak, aby ani jeden z nás nemusel svoje potreby potláčať či dokonca obchádzať.
Akýkoľvek vzťah dvoch ľudí je jedinečný. Ľudia môžu do vzťahu prinášať buď podobné, alebo úplne odlišné veci. Jeden z partnerov môže byť viac kreatívny a emocionálny, druhý zas racionálny človek s analytickým myslením. Jeden môže byť úplne skvelý v otázke financií, ten druhý sa zas vie postarať o výchovu detí. Alebo si obaja môžu vzájomne poskytovať emočnú podporu a povzbudzovať sa v plnení kariérnych cieľov. Dôležité je, aby sa ich individuálne prínosy dopĺňali a vzájomne obohacovali.
Na kvalitu vzťahu vplýva aj to, či nás napĺňa to, čo dostávame, a či druhého človeka napĺňa to, čo mu dávame. Ak je táto výmena energie v rovnováhe, vzťah prekvitá.
Aj v zdravých vzťahoch môžu nastať okolnosti, keď budeme musieť robiť kompromisy či dať potreby toho druhého na prvé miesto. To je úplne normálne a prirodzené. Podstatné je, či takéto ústupky budú obom vyhovovať, ak nepôjde len o dočasnú zmenu. Kľúčová je tu vzájomná ochota a schopnosť prispôsobiť sa.
Dlhodobé a funkčné vzťahy sa vyznačujú tým, že v nich sú potreby oboch ľudí napĺňané, pretože vedia, čo a ako majú jeden pre druhého robiť. Takéto vzťahy ľudí obohacujú, pretože si jeden druhého hlboko vážia. A súčasne to posilňuje samotné puto medzi nimi, vytvárajúc pevný základ pre spoločný rast.
Prečo sa to celé niekedy rozsype
Vzťahy sa oslabia alebo celkom zaniknú, keď to, čo do nich vkladáme, začne výrazne prevyšovať to, čo z nich dostávame. Samozrejme, platí to aj naopak. Naruší sa vzájomná dynamika a jeden alebo obaja ľudia vo vzťahu sa začnú cítiť nespokojne a nenaplnene. Ich správanie potom jasne odhalí, aké dôležité potreby zostali nenaplnené.
A práve nenaplnené potreby začnú ľudia hľadať inde.
Predstavte si ženu, ktorá sa cíti byť svojím partnerom prehliadaná, pretože on trávi priveľa času v práci a domov chodí unavený. Prirodzene začne vyhľadávať pozornosť inde, napríklad nadviaže vzťah s kolegom. Pri ňom sa opäť cíti byť atraktívna a žiadaná, čo jej zvýši sebavedomie.
Alebo zoberme muža s veľkou potrebou fyzickej blízkosti, ktorý má momentálne vzťah na diaľku a s partnerkou sa vidí len raz za dva týždne. V bare stretne dievča, s ktorým si dobre rozumie a strávia spolu noc. Jeho partnerka sa o tom dozvie a vzťah ukončí. Muž tak príde o partnerku, ktorá mu bola verná a plánovala sa za ním odsťahovať. Jeho okamžitá potreba blízkosti prekonala dlhodobý benefit oddanej partnerky.
Iný prípad nastáva, keď je vzťah jednostranný alebo sa takým časom stane. V takej situácii sa môžeme snažiť napĺňať potreby človeka, ktorý pre nás nič nechce alebo nemôže urobiť. Pracujme s možnosťou, že ten človek je zdravý a úplne schopný, len z rozličných a jemu vlastných dôvodov nechce do vzťahu investovať. Ak by sme zostali v takomto vzťahu, de facto súhlasíme s tým, že naše potreby nebudú naplnené, čo negatívne ovplyvní našu vnímanú sebahodnotu.
Vzťahová dynamika sa môže narušiť aj vtedy, keď u nás prevláda vzorec správania, pri ktorom sa viac sústredíme na druhých ľudí. V takom prípade vlastné potreby zatlačíme do úzadia, čím sa v tej chvíli sami sebe vzdialime. Snažíme sa vyhovieť viac ostatným než sebe, čo nás zákonite dovedie k vyčerpaniu a časom k vyhoreniu.
Alebo môže nastať situácia, že sú naše vzťahové potreby dlhšiu dobu nenaplnené, a pri prvom náznaku záujmu a pozornosti dáme niekomu množstvo benefitov, ako napríklad náš čas, lojalitu alebo pozornosť. Tieto prejavy sú úplne neadekvátne v porovnaní s minimálnou alebo žiadnou snahou druhého človeka. Potom sa nečudujme, ak si nebudú vážiť to, čo dostávajú takmer zadarmo, na zlatom podnose, bez akýchkoľvek povinností a záväzkov. O nás to bude vypovedať, že si nevážime samých seba a nevieme si stanoviť hranice.
Láska krátkodobá, láska dlhodobá
V romantických vzťahoch sa celá situácia ešte viac zamotáva. Ani sa nebudem pokúšať definovať, čo je to láska, pretože pre každého z nás znamená niečo iné. Skúste sa opýtať ľudí vo svojom okolí, aká je ich osobná definícia lásky. Niektorí ľudia majú dokonca problém rozoznať, či ide o skutočnú lásku, poblúznenie, alebo limerenciu.
Všetci však približne vieme, ako sa cítime, keď sme zaľúbení. A práve tu nastáva jeden podstatný rozdiel medzi krátkodobými a dlhodobými vzťahmi.
Tie krátkodobé často neprežijú fázu takzvaných medových týždňov. Ide o tú krásnu časť vzťahu, keď si jeden druhého idealizujeme a snívame o úžasnom živote, ktorý nás s partnerom čaká. Vzájomne sa sústredíme jeden na druhého, sme najlepšími verziami seba samých. Cítime motýle v bruchu, zaplavujú nás hormóny šťastia a všetko sa zdá byť bezchybné. Máme s druhým človekom dokonalú chémiu. A potom zrazu príde bum. Prvotná intenzívna zaľúbenosť opadne, tempo sa spomalí a začíname skutočne spoznávať človeka, s ktorým sme. Naše idealizácie a projekcie sa začnú postupne rozplývať ako ranná hmla. Čím väčšia bola prvotná zaľúbenosť, tým tvrdší môže byť dopad z oblakov na zem.
V tom lepšom prípade zistíme, že náš partner je podobný alebo rovnaký človek, akého už chvíľu poznáme. Začneme si viac všímať jeho nedokonalosti, zlozvyky a mnohé veci nám začnú prekážať. Trochu sa prestaneme snažiť a spohodlnieme. Od tohto momentu dostáva láska svoju viac praktickú podobu, kedy sa dvaja ľudia, ktorí sa majú radi, snažia spolu fungovať tak, aby boli spokojní a naplnení. Tu sa ukazuje skutočná kompatibilita.
V tom horšom prípade môže nastať nemilé prekvapenie. Zrazu má náš partner iné potreby a priority. Ukazuje odlišné stránky osobnosti. Nás už vníma ako istotu a môže dať viac najavo, aký skutočne je. Ak budeme chcieť s takým človekom zostať, budeme ho spoznávať takmer od začiatku. To, čo sme videli počas medových týždňov, bola totiž do istej miery len pretvárka, ktorej cieľom bolo „získať“ toho druhého. Táto pretvárka pritom nemusí byť vždy úmyselná.
Ešte desivejšie to môže byť vtedy, ak sme počas fázy medových týždňov boli so zručným a zároveň charizmatickým manipulátorom alebo narcistom. Tí presne vedia zacieliť na nenaplnené potreby, prejavia obrovský záujem, čo poznáme ako lovebombing, a dokonca vedia krátkodobo pôsobiť empaticky a chápavo. Rýchlo rozprávajú o spoločnej budúcnosti. Po čase sa ale ukáže, že to všetko robili len pre vlastný prospech. Z takýchto vzťahov môže byť veľmi ťažké odísť, pretože takíto partneri napĺňajú potreby druhého človeka sporadicky a nepredvídateľne, podobný vzorec má aj ich správanie. Takéto nepredvídateľné posilňovanie môže vyvolať podobné emočné reakcie, ako tie pri závislostiach.
Aby som to zhrnul, skutočne človeka spoznáme až po istom čase, teda po pár mesiacoch, niekedy dokonca až rokoch, pokiaľ nejde o pravidelný osobný kontakt. Odvážim sa tvrdiť, že to platí pre všetky typy vzťahov. Láska a vzájomná kompatibilita môžu, ale aj nemusia byť dve úplne odlišné veci. Na to, aby sme vedeli spoznať, či sme si najmä v romantických vzťahoch vhodní jeden pre druhého, je lepšie pozerať sa na lásku a vzájomné potreby ako na dva samostatné javy, ktoré sa navzájom ovplyvňujú, no nie sú totožné.
Pár slov na záver
„Spojenie medzi dvomi ľuďmi definujem ako energiu, ktorá medzi nimi existuje, keď sa cítia byť videní, počutí a dôležití; dokážu dávať a prijímať bez toho, aby súdili; vzťah ich vzájomne napĺňa a robí silnejšími.“ - Brené Brown
Ak sa budeme pozerať na vzťahy s druhými ľuďmi skôr ako na určitý druh výmeny toho, čo máme my a čo majú oni, bude pre nás oveľa jednoduchšie identifikovať ľudí, s ktorými je možné mať vzťahy harmonické a vzájomne prospešné. Také, v ktorých budeme dávať, ale aj dostávať. Budeme mať pocit, že sme rešpektovaní, vzťah je férový, nie napríklad jednostranný, a to, čo prinášame, je druhým človekom cenené. To všetko vytvorí silné základy pre dlhodobý a stabilný vzťah.
Pokiaľ spoznáme svoje jedinečné potreby a z nich vyplývajúce hodnoty, budeme vedieť, čo presne chceme vo vzťahoch dostávať a akým spôsobom. Uvedomíme si, čo je pre nás dôležité. Vyhneme sa tak množstvu zbytočných konfliktov, pri ktorých niekedy ani nevieme, kde vlastne je koreň problému.
Nebudeme musieť napĺňať svoje potreby podvedome alebo okľukou. Tým, že presne povieme, čo chceme a čo vieme dať, pridáme do vzájomných interakcií vedomú zložku. Zároveň tým budeme omnoho autentickejší a otvorenejší.
A je dobré komunikovať. Veľa komunikovať. Presne povedať, čo chceme a čo je pre nás dôležité. Zaujímať sa o potreby druhých a o to, či a ako ich môžeme napĺňať. A je dobré komunikovať. Veľa komunikovať. Presne povedať, čo chceme a čo je pre nás dôležité. Zaujímať sa o potreby druhých a o to, či a ako ich môžeme napĺňať. A ukázať, že to myslíme vážne. Iba tak zistíme, či môže byť vzťah vzájomne obohacujúci.
To neznamená, že vzťahy občas nebudú poriadna drina. Tento prístup nám však umožní lepšie spoznať, do ktorých vzťahov sa oplatí investovať čas, snahu a energiu, a s ktorými je lepšie sa rozlúčiť, alebo zmeniť ich formu, napríklad z romantického vzťahu na priateľstvo. Inak by sme sa necítili dosť dobrí, pochybovali o sebe a necítili sa naplnení.
Možno sa niekedy cítime prehliadaní alebo menejcenní, keď sa snažíme budovať vzťahy s ľuďmi, ktorí pre nás jednoducho nie sú tí najvhodnejší.
Kvalita nášho života závisí od kvality našich vzťahov. A kvalita vzťahov je ovplyvnená tým, s kým sme a čo konkrétne pre vzťah robíme. Preto je dôležité sústrediť sa na tých, ktorí sú schopní vnímať našu hodnotu. A ktorých si zas vážime my a záleží nám na nich. Všetci máme iné silné stránky a prednosti, a teda aj iné veci, ktoré môžeme do vzťahov priniesť. Preto by bolo ideálne vyhľadávať a budovať také vzťahy, ktoré naše životy obohatia a urobia ich lepšími.
