Píše sa 11. máj 2002. Otec ráznym tempom križuje obývaciu miestnosť nášho bytu a vôkol rozhadzuje petardy. Mama na to civí s údivom a nevedomky napodobujúc výraz v tvári trénera ruského tímu rozmýšľa, kam v slabej chvíli schovala rozvodové papiere. Aj on, podobne ako ten Rus, po týchto majstrovstvách končí.
Prečo začínam sránok o majstrovstvách sveta práve touto spomienkou? No, vlastne preto, že je to viac-menej jediná, na ktorú sa v rámci histórie slovenského hokeja spomínať dá. Aspoň teda bez toho, aby som od skutočných Slovenov dostal po hube. Samozrejme, áno - netreba zabúdať ani na zlatu-predchádzajúci skvelý výsledok našich chlapcov v americkom Little Hammeri či na český zázrak spred troch rokov. Nadôvažok si však treba naliať čistého vína a úprimne povedať, že striebro už skrátka nie je to, čo bývalo:
silverprice.org
Presne tak. Podobne ako percentuálna úspešnosť zákrokov nášho gólmana na MS 2010, aj striebro sa prepadlo pod 25. Netuším síce čoho a za čo, ale je to sránok o hokeji, takže štatistiky treba.
Každopádne hej - to boli tie časy, kedy sme sa po strohom ozname "hrali sme s Dánmi šesť nula" s ironickým úškľabkom pýtali, že pre koho... a potom sranda skončila. Aj pre nás aj pre kanadskokórejskú trénerskú dvojicu Glenn / Han Lon (v kuloároch sa dodnes šušká, že väčšina našich reprezentantov sa nedokázala dohovoriť s ani jedným z nich.)
Glenn Han Lon
Ale ani v tých časoch to nebolo vždy nutne katastrofálne. Veď spomeňme na šampionát, ktorý sa konal len rok predtým. Vtedy sme v povestnej skupine A dosiahli také výsledky, ako napríklad 3 : 1, 2 : 0, či dokonča 4 : 3 - ten posledný uvedený s Maďarskom. Góly nám vtedy okrem iných stretili aj hráči ako Tamás Sille alebo Imre Peterdi.
Že vám tie mená nič nehovoria? No veď však ani by vám nemali.
V dvetisícôsmom to však bola ešte väčšia zábava. Našim zverencom sa totiž po sériíí niekoľkých vydretých zápasov podarilo postúpiť priamo do bojov o záchranu. Aká zostava to v ten osudný rok odletela na MS do Kanady? To vám veru spamäti povedať neviem - tí hráči boli asi tak známi ako tuto hen pán Petardy. Vlastne, jediný kompentetný niečo zachraňovať bol vtedy v našom tíme maximálne tak MUDr. Dalimír Jančovič - stálica to slovenského hokeja.
Roky rokúce však tiekli ďalej a ono to fakt prišlo. Kto by to bol po tom všetkom povedal, že nakoniec to bude nevlastný otec Ivana Vojteka, ktorý nás po rokoch opäť dovedie ku kovu, navyše porážajúc cestou našeho odvekého rivala. Experti sa vtedy zhodli, že ich reprezentácia urobila kľúčovú chybu, keď okrem českého trénera na ľad vypustila aj českú zostavu. Nám to však už môže byť jedno - striebro je striebro, aj keď za 21,22. A to som stále nezistil čoho.
Reuters (zdroj, nie na fotke)
Každopádne... čo vlastne k tým majstrovstvám tohtoročným? Smelo fandite, ale zároveň to neberte príliš vážne a majte na pamäti, že či chceme či nie, v hokeji (obzvlášť tom slovenskom) je to ako v stavebníctve - niekedy to klape a niekedy to má pod palcom Široký.
